Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV

Interné semináre

Program seminárov Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV pre rok 2019

6. 2. 2019 streda, 10:00, zasadačka BÚ CBRB SAV na prízemí

Botanický informačný systém – quo vadis?

Cesta z bodu 0 k bodu https://www.youtube.com/watch?v=mWJQOJxMPZw

Milan Valachovič, Milan Chytrý* & Jiří Danihelka*

*Ústav botaniky a zoologie, Přírodovědecká fakulta, Masarykova univerzita Brno

BÚ CBRB SAV buduje Botanický informačný system. Jeho súčasť je databáza zápisov CDF, Databáza flóry Slovenska (Dataflos), karyologická databáza a ďalšie, viac-menej sprístupnené na webstránke ústavu. Dataflos avizuje zobrazovanie výskytu taxónov na rôznych podkladových mapách, ukladanie a zobrazovanie fotografií dokladových položiek, vyhľadávanie a triedenie údajov podľa rôznych kritérií (názov druhu, rodu, čeľaďe, obce, fytogeografického okresu a i.), export vyselektovaných literárnych a herbárových údajov z databázy. Výhľadovo bude slúžiť na zhromažďovanie literárnych a herbárových údajov aj o výskyte nižších rastlín na Slovensku a pre potreby spracovania ďalších zväzkov edície Flóra Slovenska. Prednáška s následnou diskusiu bude smerovať k tomu, čo urobiť, aby sme budúci čas premenili na prítomný.

21. 2. 2019 štvrtok, 13:00, zasadačka BÚ CBRB SAV na prízemí

1. Heavy metal and micronutrient continuum in fertilizer soil-plant system in selected areas of Eastern Dry Zone of Karnataka

Vidya Chuirappurathu Sukumaran Nair

Intensive Agriculture has led to excessive nutrient uptake from soil, fertilizer and manure sources. Soil enrichment with manures and fertilizers is an old practice, however the fertilizers are obtained from ores containing metals of various levels. The addition of fertilizer containing heavy metals over the years could lead to its accumulation in soils. Thus, there is a possibility of entry in to plant system and to the human food chain. This study on the micronutrient and heavy metal distribution in fertilizer-soil-plant system in selected areas of Eastern Dry Zone of Karnataka provides an insight in to the micronutrient and heavy metal status of the area and its content in grapes, maize and mulberry. The high organic carbon was recorded in grape growing soils compared to maize and mulberry growing soils due to high organic manure addition. Cadmium was not detected in soil samples and Cr was present in trace amounts. The total metal content in soils of study area was within maximum tolerable levels. The Cu content in leaves and fruits of grapes exceeded the limits (20 mg kg-1). This study dispels several reports that addition of DAP (Diammonium phosphate) over the years have led to accumulation of cadmium and other heavy metals.

2. Krídlatky (Fallopia sect. Reynoutria, Polygonaceae): notoricky známe a predsa nepoznané

Pavol Mereďa jun., Iva Hodálová

Krídlatky patria vo svete i na Slovensku k notoricky známim inváznym rastlinám. Napriek tomu, že ich je vo svete len niekoľko (do 10) druhov a ročne sa k rôznym aspektom ich genetiky, rozšírenia, šírenia a pod. vyprodukuje množstvo článkov, viaceré aspekty z ich biológie zostávajú stále neznáme. V prednáške si predstavíme danú skupinu, ako aj otázky, ktorých zodpovedanie, či už vo svetovom alebo slovenskom meradle, stále „leží na stole“. K zodpovedaniu časti z nich by mal prispieť aj nový Vega projekt riešený na Botanickom ústave od roku 2019 s názvom „Determinácia, šírenie a vplyv inváznych rastlín na prirodzené ekosystémy: príkladové štúdie na rodoch Centaurea, Fallopia a Solidago„.

19. 3. 2019, utorok 13:00, zasadačka BÚ CBRB SAV na prízemí

Ostrovy vnútrozemskej slanomilnej vegetácie v temperátnej zóne Európy – čo ich spája a čo delí?

Daniel Dítě & Zuzana Dítě

Cieľom výskumu sú vnútrozemské „ostrovy“ s výskytom halofytov od regiónu Sasko-Anhaltska v Nemecku, cez severozápadné Čechy, poľský región Kujawy, slovenský Spiš, západoukrajinský región Drohobych, cez celú Panóniu (južná Morava, oblasť Neziderského jazera, Zadunajsko (západné Maďarsko) a Veľká Uhorská nížina – Maďarsko, srbská Vojvodina, západné Rumunsko) až po enklávy slanísk v rumunskej Transylvánii a v pohorí Harghita. Na základe dosiaľ publikovaných a vlastných dát charakterizovať abiotické a biotické faktory jednotlivých vnútrozemských ostrovov halofytnej vegetácie v temperátnej zóne Európy s cieľom ich komplexného porovnania.

29. 1. 2019, utorok, seminárna miestnosť C 2062, ÚGBR CBRB SAV

Vnútrodruhová variabillita ekotypov Arabidopsis thaliana ako odpoveď na stres indukovaný kadmiom

Miroslav Perniš

Industrializácia spoločnosti so sebou prináša zvýšené riziko ekologických katastrof ako aj zväčšovanie území znečistených rádionuklidmi a ťažkými kovmi (HM). V mechanizmoch, ktorými rastliny reagujú na prítomnosť HM (signálne a metabolické dráhy) zostáva mnoho detailov neobjasnených. Ekotypy Arabidopsis thaliana sa vyznačujú prirodzenou variabilitou v citlivosti voči ťažkým kovom a práce molekulárnej biológie naznačujú zvýšenú toleranciu ekotypu Chernobyl sprostredkovanú stabilizovaním genómu na úrovni efektívnych opráv poškodenej DNA. Autori predpokladajú vzťah medzi toleranciou voči kadmiu a dlhodobou chronickou radiáciou, ktorej sú rastliny vystavené. V našej práci vyhodnocujeme odpoveď troch rôznych ekotypov A. thaliana (Oasis, Columbia a Chernobyl) na stres indukovaný kadmiom v počiatočných fázach rastu na úrovni proteómu. Získané výsledky poukazujú na rozdielne reakcie ekotypov na prítomnosť kadmia a popisujú proteíny a mechanizmy podieľajúce sa na zvýšenej tolerancii ekotypu Chernobyl voči tomuto kovu.

26. 2. 2019, utorok seminárna miestnosť C 2062, ÚGBR CBRB SAV

Molekulárne faktory zodpovedné za niektoré kvantitatívne vlastnosti semien láskavca po iradiácii

Veronika Lancíková

Výskum láskavca patrí medzi dlhodobo riešené projekty na ÚGBR CBRB SAV. Radiačnou mutagenézou boli pripravené prvé slovenské línie láskavca, ktoré predstavujú vzácny šľachtiteľský materiál. Sú charakteristické trvale zvýšenou hmotnosťou tisíc semien (HTS), jedným z najdôležitejších úrodotvorných prvkov, a väčšími semenami v porovnaní s pôvodnými genotypmi a komerčnými odrodami. Existuje predpoklad, že zvýšená hmotnosť a veľkosť semien mutantných línií láskavca je geneticky fixovaným znakom. „KVANTITA a/alebo KVALITA?“ je nosnou otázkou, ktorou sa bude prednáška zaoberať. V prednáške budú identifikované niektoré molekulárne faktory, ktoré môžu byť zodpovedné za mutantný fenotyp. Keďže škrob predstavuje hlavnú zložku semien láskavca, predstavené budú analýzy expresie génov zapojených v biosyntetickej dráhe škrobu. Na biochemickej úrovni bude prezentovaný vplyv iradiácie na celkový obsah škrobu, obsah amylózy a amylopektínu v semenách mutantných línií láskavca.

26. 3. 2019 Seminárna miestnosť C 2062, ÚGBR CBRB SAV

Krykonzervácia rastlinných buniek a pletív

Terézia Salaj

Kryokonzervácia je metóda udržiavania rastlinných buniek, pletív a orgánov pri ultranízkych teplotách v tekutom dusíku (-196 °C). Táto metóda sa úspešne aplikovala pre mnohé rastlinné druhy, vrátane drevín. Vzhľadom na vysokú regeneračnú schopnosť embryogénnych pletív ihličnatých drevín, je veľmi vhodná na ich dlhodobé uchovávanie. Pri ihličnatých drevinách sa úspešne použila metóda pomalého zmrazovania. Seminár je zameraný na teoretické základy kryokonzervácie a tiež na prezentáciu výsledkov, ktoré sme dosiahli pri kryokonzervácii borovice čiernej a hybridných jedlí.

3. 4. 2019, streda 13:00 zasadačka BÚ CBRB SAV na prízemí

Mechanizmus pozičnej signalizácie v rastlinách – pochopenie DEK1 dráhy.

The mechanism of positional signalling in plants – understanding of the DEK1 pathway

Mgr. Viktor Demko, PhD., Prírodovedecká fakulta, Katedra fyziológie rastlín, UK

Defective Kernel 1 (DEK1), je veľký membránový proteín s esenciálnou funkciou pre rast a vývin rastlín. Pozostáva z 23-spanning transmembránovej domény, Linker-segmentu a C-terminálne kalpaín proteázy. Loss-of-function mutácie Dek1 sú embryo-letálne a jeho znížená expresia spôsobuje rozličné defekty vrátane straty epidermálnej identity a nefunčných meristémov. Tento projekt je zameraný na odhalenie mechanizmu aktivácie DEK1 kalpaínu a identifikáciu jeho potenciálnych substrátov. V projekte kombinujeme viaceré prístupy, vrátane genetiky, bunkovej biológie a štruktúrnej biológie.

Defective Kernel 1 (DEK1), is a large membrane protein with essential functions in plant growth and development. DEK1 consists of a 23-spanning transmembrane domain, a Linker segment and C-terminal calpain protease. Loss-of-function dek1 mutants are embryo-lethal and its down-regulations cause various defects including the loss of epidermal identity and non-functional meristems. In this project we aim to unravel how is the DEK1 activated and what are its direct cellular substrates. In order to solve these problems, we combine various approaches including genetics, cell biology, and structural biology.

11. 4. 2019, štvrtok o 13:30 zasadačka BÚ CBRB SAV na prízemí

Molekulárne dáta v štúdiu diverzity, taxonómie a fylogenézy vodných chrobáčikov – príklady z Južnej Ameriky

RNDr. Fedor Čiampor, Phd.

Všetci vieme, že naše poznatky o svetovej biodiverzite sú stále do značnej miery neúplné a tento fakt je ešte vypuklejší v takých bohatých skupinách ako sú chrobáky. Bohužiaľ, podľa najnovších zistení hmyz vymiera a diverzita sa stráca. Drobnou náplasťou môžu byť nové poznatky o doposiaľ nepoznaných taxónoch, ktorých objavovanie aspoň trošku zmierňuje všeobecne negatívny trend. Vodné chrobáky čeľade Elmidae Južnej Ameriky sú z tohto pohľadu veľmi dobrým objektom. Štúdium taxonómie, systematiky a fylogenetických vzťahov týchto krásnych malých chrobáčikov za pomoci molekulárnych dát poskytuje úplne nový a výrazne pestrejší pohľad na ich súčasnú diverzitu.

25.4. 2019, štvrtok zasadačka BÚ CBRB SAV na prízemí

Diverzita a interakcie húb travinných spoločenstiev – ďalší prvok k pochopeniu environmentálnych procesov poloprirodzených travinných porastov

Mgr. Miroslav Caboň, PhD.

Travinné porasty predstavujú významné diverzitné centrá flóry a mykoflóry strednej Európy. Vývoj mykobioty týchto stanovíšť trvá desiatky až stovky rokov, avšak poloprirodzené travinné spoločenstvá v súčasnosti rapídne ubúdajú a degradujú, najmä vplyvom nevhodného manažmentu alebo sukcesie. CHEGD je skratka pre pre zástupcov čeľade Clavariaceae, rodov Hygrocybe a Entoloma, čeľade Geoglossaceae a rodu Dermoloma (takisto sú sem radené rody Camarophyllopsis a Porpoloma). Odhaduje sa, že CHEGD huby tvoria až 50% z celkovej diverzity ca. 400 druhov makroskopických húb európskych travinných porastov, pričom ich interakcie s inými organizmami a ich úloha v ekosystéme nie sú doposiaľ objasnené. Objasnenie týchto procesov môže predstavovať významný prínos k pochopeniu enviromnentálnych procesov a zmien v travinných spoločenstvách.

9. 5. 2019, štvrtok o 13:00 zasadačka BÚ CBRB SAV na prízemí

Čo nám priniesli vlaky z východu?

RNDr. Jana Májeková, PhD.

Doprava je dôležitým faktorom v šírení rastlinných druhov a zohráva dôležitú úlohu v introdukcii nepôvodných druhov. Zameriame sa na železničný uzol juhovýchodného Slovenska – najdôležitejšiu vstupnú bránu do Strednej Európy. Ako vyzerá floristické zloženie prekladísk Čierna nad Tisou, Dobrá, Maťovce a Veľké Kapušany? Rastú tu tie isté druhy, čo aj inde na Slovensku? A rástli tu rovnaké druhy v minulosti a teraz? Prišli k nám z východu vlakom nejakí čierni pasažieri, prípadne prepašovali sme my nejakých na východ?

24. 5. 2019, piatok o 10:30 zasadačka BÚ CBRB SAV na 3. poschodí

Polkruhovité hrubnutie bunkových stien kortexu v koreňoch N. caerulescens a jeho podobnosť s phi-hrubnutím

Phi-like crescent cortical thickenings in roots of N. caerulescens

Mgr. Ján Kováč

Phi thickenings occur in some roots as a cortical cell wall modification, together with endodermal/exodermal Casparian bands and suberin lamellae. Although the function of the two latter mentioned modifications is known, phi thickenings remain a mystery even after decades of research. The missing consensus about the function of phi thickenings is caused by a variability in their shape, position and species in which they occur. Interestingly, the cross-section of the thickenings resembling the Greek letter phi (after which the thickenings are names) may in some species resemble more the letter “C” or a half-moon, and they occupy a substantial part of the cell wall. The aim of this seminar will be to summarize the information about these crescent thickenings in comparison with ordinary phi thickenings. Issues about structure and ultrastructure, composition, development and distribution together with possible function of crescent thickenings will be discussed.

Phi hrubnutie je podobne ako tvorba Casparyho pásikov a suberínových lamiel modifikáciou bunkových stien kortikálnych buniek v koreňoch niektorých rastlín. Kým posledné dve modifikácie majú známu funkciu, phi hrubnutie bunkových stien je záhadou aj napriek desaťročiam od jeho objavenia. Nejasnosti vo funkcii phi hrubnutia sú spôsobené rozdielmi v tvare, umiestnení a vo variabilite druhov, v ktorých sa hrubnutie tvorí. Vo väčšine prípadov profil zhrubnutia pripomína fí (phi), písmeno gréckej abecedy (podobnosť s ním dala uvedenému hrubnutiu meno). Pri niektorých druhoch je však tento profil viac podobný písmenu „C“, má tvar polkruhu a zaberá podstatnú časť bunkovej steny. Cieľom seminára je súhrn informácií o tomto polkruhovitom hrubnutí a jeho porovnanie s klasickým phi hrubnutím. Zhrubnutie bude prezentované z hľadiska štruktúry a ultraštruktúry, zloženia, formovania a výskytu a rovnako aj z hľadiska možnej funkcie.

30.5. 2019, štvrtok o 13:00 zasadačka BÚ CBRB SAV na prízemí

1. Faunistika v 21. storočí – faunistika nie sú len body v mape

Ing. Tomáš Čejka, PhD.

Napriek tomu, že faunistika by mala byť jedným z prvotných a základných zdrojov informácií o prírode konkrétnych prírodných celkov, je v posledných desaťročiach považovaná za marginálny odbor. Prednáška prináša pohľad na komplexne ponímaný faunistický výskum a jeho význam pre ďalšie vedné odbory, napr. ekológiu druhov či spoločenstiev živočíchov, paleoekológiu, chorológiu, ochranu prírody a i.

2. Unraveling the diversity of an ectomycorrhizal genus Russula in Pakistan

M.Phil. Munazza Kiran (University of the Punjab, Pakistan)

The genus Russula is one of the largest genera of mushroom forming fungi. A large majority of species included in the genus are edible and they play a vital role in forest ecology because of their ectomycorrhizal association to some dominant tree species. Pakistan has a great variety of landscapes with diverse topography and thus a high diversity of ecosystems and habitats. The Himalaya, Hindukush and Karakoram mountain ranges host important forests in Pakistan. These have a great and varied funga associated with the mycorrhizal tree species i.e., Abies pindrow, Cedrus deodara, Juniperus macropoda, Pinus gerardiana, Picea smithiana, Pinus wallichiana. In contrast to the global knowledge of the genus, very little is known about this genus in Pakistan. Various fungal forays, over recent years, have indicated that this is an under-sampled geographic region. Recent collections and molecular phylogenetic studies have demonstrated that the Russula diversity in Pakistan is different from European continent and majority of species might be new to science.

30. 4. 2019 seminárna miestnosť C 2062, ÚGBR CBRB SAV

Úloha dehydrínov (gén At1g54410) pri tolerancii voči vybraným typom abiotického stresu pri tabaku

Eva Boszorádová

Dehydríny sú jednou z najviac charakterizovaných skupín LEA („Late embryogenesis abundant proteins“) proteínov. Sú považované za multifunkčné proteíny, ktoré sú prioritne spájané s procesom embryogenézy, ale môžu sa akumulovať aj vo vegetatívnych pletivách rastlín počas celého životného cyklu rastliny. V Arabidopsis thaliana bolo doposiaľ identifikovaných 10 dehydrínových génov. Všetky tieto gény obsahujú oblasti bohaté na histidín (His), ktoré vykazujú silnú afinitu ku kovom. Oblasti bohaté na His sa môžu podieľať aj na redukcii reaktívnych foriem kyslíka. Jedným z týchto génov je aj At1g54410, ktorého úlohu pri tolerancii voči vybraným typom abiotického stresu (ťažké kovy – Cd, Cu a Zn a salinita – NaCl) sme sledovali po jeho transformácii do rastlín tabaku.

28. 5. 2019 seminárna miestnosť C 2062, ÚGBR CBRB SAV

Sú referenčné gény skutočne referenčné ? (selekcie vhodných referenčných génov na štúdium expresie)

Andrea Hricová

Pri štúdiu funkcie jednotlivých rastlinných génov je dôležité sledovať ich expresiu počas rôznych vývinových štádií, v rôznych pletivách, ale aj v rôznych environmentálnych podmienkach. V súčasnosti existuje niekoľko nástrojov odhaľujúcich expresiu génov záujmu resp. kvantifikáciu expresie týchto cieľových génov. Jedným z nich je qRT-PCR, ako veľmi citlivá a presná metóda kvantifikácie génovej expresie v reálnom čase. Pri jej použití je nevyhnutným predpokladom výber vhodného referenčného génu s vyhovujúcou ale najmä stabilnou expresiou bez ohľadu na skúmaný rastlinný druh či experimentálne podmienky.

25. 6. 2019 seminárna miestnosť C 2062, ÚGBR CBRB SAV

Proteomická analýza embryogénnych pletív borovice čiernej (selekcia bunkových línií s rozdielnou maturačnou kapacitou)

Katarína Klubicová

Somatická embryogenéza predstavuje účinný regeneračný systém, vhodný na štúdium základných otázok vývinu rastlín. Je považovaná aj za vhodnú metódu vegetatívneho rozmnožovania ihličnatých drevín pomocou in vitro kultúr. Doteraz nie sú úplne objasnené procesy maturácie somatických embryí a regenerácie somatických semenáčov. Cieľom výskumu je identifikácia extracelulárnych proteínov embryogénnych línií s odlišnou embryogénnou kapacitou s použitím proteomických metód. Identifikované proteíny budú podkladom na navrhnutie potenciálnych markerov pre somatickú embryogenézu a charakterizácia proteínov aktívnych pri regulácii môže prispieť k lepšiemu pochopeniu procesov prebiehajúcich počas somatickej embryogenézy u ihličnatých drevín.

2. 7. 2019, zasadačka BÚ CBRB SAV na prízemí

1. Interakcia medzi reaktívnymi formami kyslíka a auxínmi pri koreňovom raste

Interplay between reactive oxygen species and auxin signalling during root growth

Mgr. Loriana Demecsová

Reactive oxygen species (ROS) are versatile molecules participating in a numerous cellular processes. Whereas the biotic and abiotic stress produced ROS are well known to cause oxidative stress, leading to cell damage; there is also a role for ROS in plant cell signalling during various physiological processes. Furthermore current research suggests that the plant growth regulator auxin may be the connecting link regulating the level of ROS and directing its role in oxidative damage or signalling in plant. Therefore the aim of this seminar is to report about recent knowledge about the possible interplay between ROS and auxin signalling, be it during root growth, root gravitropism or during stress conditions.

Reaktívne formy kyslíka (RFK) patria medzi molekuly zúčastňujúce sa mnohých bunkových procesov rastlín. Je všeobecne známe, že RFK vyvolané biotickým alebo abiotickým stresom spôsobujú oxidačný stres, vedúci k poškodeniu buniek; avšak RFK majú svoju funkciu aj pri signalizácii v rastlinných bunkách počas rôznych fyziologických procesov. Okrem toho súčasný výskum naznačuje, že jeden z regulátorov rastu rastlín, auxín, môže byť spojovacím článkom, ktorý reguluje hladinu ako aj funkciu RFK či už pri oxidačnom poškodení alebo pri signalizácii v rastline. Preto je cieľom tohto seminára predstaviť najnovšie poznatky o možnej interakcii medzi RFK a auxínmi, či už pri raste koreňa, koreňovom gravitropizme alebo počas stresových podmienok.

2. Phylogenetic analyses and discovery of new species of the genus Russula (Fungi) associated with Quercus humboltii in Colombia

Michelle Vera Castellanos

Universidad del Rosario, Bogotá, Colombia; the IAPT research grant at Plant Science and Biodiversity Centre SAS

Colombia is the country with the highest diversity of different groups of organisms in the world, for example of orchids and birds. This is not true for diversity of oak trees, the country with highest diversity of oaks is Mexico and Colombia has only one oak species, Quercus humboltii, that is the only natural oak species in South America and is endemic to the country. Oak is the host tree of ectomycorrhizal fungi and specifically it is known for high species diversity of Russula species colonising its roots. Very little is known about Russula diversity in Colombia, and only 6 native species very described from the country. Majority of Russula reports from Colombia originates from oak forests and the species are often named with European or North American names. There is no a single phylogenetic study to prove broad distribution of Colombian Russula species and not a study confirming their possible genetic isolation. The Colombian oak is separated from oak forests of Panama and Latin America by a climate disjunction of Panama Isthmus that suggests possible speciation by distance within populations of Colombian Russula. However, some fungal symbionts of oak are also associated with alternative hosts allowing them wider distribution. Our study is comparing collections of Russula from oak mountainous forests of Colombia with Russula collections from North Panama associated with alternative host Oreomunnea mexicana. A significant result of the study is discovery of new species of recently described group (2019) in Colombia with identical ITS nrDNA sequences to Panama collections.

19. 9. 2019, štvrtok 13:00 zasadačka BÚ CBRB SAV na prízemí

Evolúcia, biogeografia a ekológia príbuzných lišajníkov so silnou afinitou k Mediteránnej klíme

Anna Bérešová

V súčasnosti sa lichenológom už málokedy na prírodných lokalitách Slovenska prihodí nasledovné: pozeráme sa na niečo viditeľné voľným okom a je hneď jasné, že to určite nepatrí k žiadnemu z vyše 1500 druhov uvádzaných z nášho územia. Toto sa nám prihodilo aj v roku 1999 v Malých Karpatoch, neďaleko od Malaciek. Po vychutnaní pekného výhľadu na okolité skalné steny a lesy nás na zlepencovej stene upútali z diaľky viditeľné, jasno biele stielky lišajníkov. Potešili sme sa – to predsa rastie v Stredomorí. Našli sme ďalší zaujímavý prvok. Nález lišajníka solenopsóry belavej nás zaujal. V nasledujúcich rokoch sme zistili, že nájsť ho v karpatsko-panónskej oblasti Slovenska nie je také jednoduché. Doteraz sme ho videli len na piatich ďalších miestach (a pátrame intenzívne). Najprv sme sa zaoberali fylogenetickými aspektami zástupcov tohoto rodu, neskôr fylogeografiou mykobionta solenopsóry belavej. Aktuálne sa venujeme podrobnejšie druhému kľúčovému partnerovi symbiotickej asociácie tohoto zaujímavého lišajníka, fotoautotrofným riasam. A čomu všetkému sa popri tom venujeme?

24. 9. 2019, utorok 13:00 zasadačka BÚ CBRB SAV na prízemí

Nepôvodné druhy vodných rastlín na Slovensku: čo tu máme a čo by sme mohli mať, odkiaľ prišli a kde sa u nás cítia dobre, a pár návrhov ako ďalej v ich výskume

Richard Hrivnák (spolupráca s Jana Podroužková Medvecká, Peter Baláži, Kateřina Bubíková, Helena Oťaheľová, Marek Svitok)

Nepôvodné druhy vyšších rastlín už dnes predstavujú významnú časť slovenskej flóry. Vodné rastliny boli doposiaľ len nepatrným zlomkom tejto rozmanitosti. Štúdiom existujúcich údajov a intenzívnou a dlhodobou terénnou prácou sme získali aktuálne informácie o histórii týchto druhov, ich distribúcii a ekológii na území Slovenska. Súčasné poznanie nám umožňuje načrtnúť ďalšie smerovanie výskumu tejto špecifickej skupiny našej flóry do budúcnosti.

1. 10. 2019, utorok 13:30 zasadačka BÚ CBRB SAV na prízemí

Membránové proteíny v rastlinných bunkách a náš príspevok k poznaniu niektorých z nich

Ján Jásik

Okolo 20 % génov v genómoch eukaryotických buniek kóduje proteíny, ktoré sú asociované s membránou. Integrálne membránové proteíny obsahujú aspoň jednu, zvyčajne viacej, transmembránových domén, ktoré sú tvorené minimálne z 20-tich hydrofóbnych aminokyselín ako sú leucín, isoleucín, valín. Tento úsek sa dokáže vnoriť do lipidickej dvojvrstvy membrán. Membránové proteíny majú rozmanité funkcie. Pomocou niektorých membránových proteínov, ktoré slúžia ako próby sa študuje aj dynamika samotných membrán ako exocytóza, endocytóza, vezikulárny transport a fúzia membrán. Týmto procesom v rastlinných bunkách sa venuje len posledných 10-15 rokov a sú pomerne málo preskúmané. V našich projektoch sa zaoberáme niektorými membránovými proteínmi ako sú rastlinné synaptotagmíny, IRT transportéry železa, PIN auxínové transportéry či DEK1 proteín. Molekulárno-biologickými, genetickými, farmakologickými, bunkovo-biologickými, chemicko-analytickými a mikroskopickými metódami sa snažíme nájsť funkciu proteínov, študovať reguláciu expresie ich génov na rôznorodej úrovni a charakterizovať vnútrobunkovú dynamiku proteínov. Pokúsim sa uviesť, aké sme zhruba dosiahli výsledky a načrtnúť ďalšie smerovanie projektov. Môj príspevok bude slúžiť ako úvod pre prednášky ďalších členov kolektívu, ktorí podrobnejšie rozoberú riešené problematiky.

23. 10. 2019 o 13:00 zasadačka BÚ CBRB SAV na prízemí

1. Zväz Polygono-Trisetion – posledný mohykán horských kosných lúk v Karpatoch – minulosť, prítomnosť, budúcnosť

Katarína Vantarová

Horské trojštetové lúky združujú spoločenstvá horských mezofilných lúk, vyvinutých na stredne hlbokých až hlbokých pôdach s obsahom vápencového skeletu. V druhovom zložení sú dominantne a konštantne zastúpené širokolisté byliny a lúčne druhy triedy Molinio-Arrhenatheretea, ku ktorým pristupujú druhy vysokohorských bylinných nív triedy Mulgedio-Aconitetea a druhy alpínskych trávnikov. V súčasnosti je celkový charakter horských, kosných lúk mozaikovitý. Vyskytujú sa prevažne maloplošne a sú viazané na montánny, submontánny až subalpínsky stupeň pohorí. Cieľom výskumu je vytvorenie nadnárodného syntaxonomického prehľadu a revízia zväzu Polygono-Trisetion v Karpatoch (Slovensko, Poľsko, Ukrajina a Rumunsko) použitím moderných klasifikačných metód (numerická klasifikácia, semi-supervised K-means, Elektronický expertný systém, DCA) a ekologické zhodnotenie vegetácie.

2. Sledovanie vplyvu manažmentových zásahov a jeho význam pre údržbu a ochranu lúčnych spoločenstiev

Iveta Škodová

Mnohé poloprírodné travinno-bylinné biotopy európskeho významu v rámci NATURA 2000 sú v rámci celej Európy v súčasnosti v nepriaznivom stave v dôsledku sukcesných zmien, ku ktorým dochádza najmä po opustení obhospodarovania. Ak sa nebude na lúkach pásť a kosiť, postupne zarastú lesom (v horšom prípade sa zastavajú). Ak ale chceme, aby tieto biotopy zostali v reprezentatívnej miere zachované, buď opustíme pohodlie našich kancelárií a začneme chovať dobytok a „dorábať chlieb náš každodenný” vlastnými rukami a obnovíme hospodárenie v krajine, alebo budeme umelo stimulovať určitý spôsob manažmentu s cieľom blokovať sukcesiu. My sme sa zatiaľ rozhodli pre tú druhú cestu a už od roku 2007 (desať rokov) kontinuálne sledujeme vplyv mulčovania ako alternatívneho manažmentového zásahu v porovnaní s tradičným kosením na trvalých plochách v Bielych Karpatoch. Doterajšie výsledky z týchto trvalých plôch ukázali, že krátkodobé použitie mulčovania ako obnovného zásahu má priaznivý vplyv na druhovú diverzitu spoločenstva. Po veľkoplošnom obnovnom zásahu v NPR Devínska Kobyla v roku 2016 a po obnove pastvy v r. 2013 sme využili zaujímavú výskumnú príležitosť a založili sme trvalé plochy na sledovanie vplyvu obnovného manažmentu tak, aby sa sledovali porasty s rôznou intenzitou zásahu (v závislosti od zarastenia náletovými drevinami pred zásahom a s rôznou intenzitou pastvy). Na základe zistených výsledkov bude možné posúdiť efektivitu zásahov, ako aj formulovať odporúčania pre ochranársku prax.

7.11.2019 o 10:30 zasadačka BÚ CBRB SAV na prízemí

1. Karpatské lúky a pasienky – premeny v čase z pohľadu optimistického prírodovedca

Monika Janišová

Poloprírodné lúky a pasienky sú spoločným dielom človeka, prírody a času. Tak ako sa mení ľudská spoločnosť, menia sa aj oni, ich rozloha, druhové zloženie, diverzita. Hlbším pohľadom do histórie môžme pochopiť mnoho z našej súčasnosti. Na príkladoch z rôznych regiónov Karpát si ukážeme vplyv spoločenského, ekonomického a politického vývoja na súčasný stav rastlinnej rozmanitosti travinno-bylinných biotopov. Zamyslíme sa, prečo je potrebné chrániť lúčnu biodiverzitu a ako môžeme naše prírodovedecké odhodlanie predostrieť verejnosti v tejto modernej dobe.

26. 11. 2019, utorok 13:00 zasadačka BÚ CBRB SAV na prízemí

1. Evolúcia na homoploidnej úrovni na príklade dvoch zástupcov z čeľade Asteraceae

Katarína Skokanová

Na základe štúdia genetickej, morfologickej, ekologickej variability a variability vo veľkosti DNA dnes vieme, koľko druhov a podruhov tvorí skupiny Cyanus tuberosus a koľko agregát Tephroseris longifolia. Zástupcovia oboch skupín patria medzi 85% rastlín, na ktorých vzniku sa priamo nepodieľala polyploidizácia. V rámci prednášky chcem preto poukázať na podobné vzory variability v rámci týchto homoploidných skupín a rozobrať mechanizmy a faktory podmieňujúcediverzifikáciu na homoploidnej úrovni.

2. Evolučný význam duplikácie genómu: prípad jedného bulharského chlpánika

Barbora Šingliarová

Duplikácia celého genómu (polyploidizácia) je jednou z hlavných evolučných síl u krytosemenných rastlín. Zatiaľčo u niektorých skupín k nej došlo v dávnej minulosti, u iných je stále prebiehajúcim procesom. Táto najzávažnejšia mutácia v rastlinnej ríši ovplyvňuje reprodukčné procesy, expresiu génov, fenotyp, fyziológiu, a tým aj ekológiu vznikajúcich polyploidov. V mojej prednáške Vám porozprávam o jej priamych dôsledkoch na evolučné úspechy a neúspechy mojej obľúbenej rastliny, ktorej súkromie napádame z rôznych strán už dlhé roky.

5.12.2019 o 13.00 zasadačka BÚ CBRB SAV na prízemí

Skryté naturalizácie až invázie pod našimi oknami: pozoruhodné cievnaté rastliny splanené v areáli SAV v Bratislave-Patrónke

Pavol Mereďa ml., Dominik Romam Letz

V areáli Slovenskej akadémie vied v Bratislave-Patrónke a v blízkom okolí sa vyskytuje viacero cievnatých rastlín, ktorých spontánny výskyt je na Slovensku veľmi zriedkavý, resp. nedostatočne zmapovaný. Patria sem aj 4 listnaté dreviny, ktorých splanievanie bolo zo Slovenska doposiaľ uvádzané len v rámci Arboréta Mlyňany, pričom v areáli SAV tieto druhy vytvárajú často mnohopočetné populácie mimo kultivovaných plôch. Pod oknami Botanického ústavu CBRB SAV sa tak ukrýva zaujímavé prírodné laboratórium šírenia a zdomácňovania exotických rastlín, do ktorého Vás v prednáške pozývame vstúpiť a pozorovať v ňom práve prebiehajúce procesy.