Dobré príklady

Lúky sú neodmysliteľnou súčasťou krajiny Slovenska aj celých Karpát. Hoci pôsobia ako prirodzená súčasť prírody, ich pestrá podoba je výsledkom stáročného spolužitia človeka s krajinou – kosenia, pasenia a ďalších tradičných spôsobov hospodárenia. Fotografická lúka sa pozerá na krajinu trochu inak – prostredníctvom fotografií. Projekt skúma staré aj súčasné fotografie lúk, pasienkov a života na vidieku a zisťuje, čo nám môžu povedať o tom, ako sa krajina v priebehu času menila a ako sa menil spôsob, akým sa o ňu ľudia starali. Fotografie sa tak stávajú nielen spomienkou na minulosť, ale aj cenným zdrojom poznatkov o historickom využívaní krajiny a jej ekologických zmenách. Projekt prepája etnológiu, sociálnu antropológiu a biologický výskum a hľadá spôsoby, ako môže vizuálna pamäť krajiny pomôcť lepšie porozumieť jej dnešnému stavu a možnostiam jej ochrany a udržateľnej starostlivosti.

Aj skala môže byť plná života – len veľká časť z neho zostáva skrytá pod povrchom. Skalnaté stanovištia patria medzi extrémne prostredia: teplota tu môže výrazne kolísať, vody je málo a pôda je často iba slabo vyvinutá. Napriek tomu v nich prežívajú špecializované rastliny a nachádzajú sa tu aj vzácne, reliktné či endemické druhy. Dôležitú úlohu v ich prežívaní pritom môžu zohrávať huby žijúce v okolí koreňov a priamo v koreňoch rastlín – ich mykobióm. Projekt skúma, ako tento skrytý svet húb ovplyvňuje typ horninového podložia, vlastnosti stanovišťa a samotný druh rastliny. Pomocou moderných metód sekvenovania DNA budú vedci odhaľovať, aké hubové spoločenstvá žijú v koreňoch rastlín na rôznych skalných stanovištiach a aké funkcie môžu v tomto náročnom prostredí plniť. Pozorované rozdiely následne overia aj v kontrolovaných kultivačných experimentoch. Výskum tak môže ukázať, ako spolu rastliny a ich mikroskopickí partneri zvládajú život na miestach, kde by sa na prvý pohľad dalo čakať len veľmi málo života.

Projekt skúma, ako môže moderný diaľkový prieskum Zeme – napríklad satelitné snímky, letecké dáta či LiDAR – pomôcť pri sledovaní stavu lesov a ich biodiverzity. Klasické monitorovanie lesných biotopov je často časovo náročné a uskutočňuje sa len na vybraných miestach v teréne. Diaľkový prieskum môže naopak poskytnúť informácie o veľkých územiach a zachytiť aj zmeny, ktoré by pri terénnom mapovaní mohli uniknúť. Projekt preto porovnáva a testuje rôzne metódy v rôznych typoch lesov a krajinách Európy a hľadá ukazovatele, ktoré by bolo možné používať jednotne a porovnateľne pri monitorovaní lesných biotopov podľa smernice EÚ o biotopoch. Súčasťou slovenských aktivít bolo aj testovanie možností LiDARového skenovania vegetácie priamo v teréne. Výsledkom má byť súbor odporúčaní, ktoré metódy diaľkového prieskumu sú pre monitorovanie lesných biotopov najvhodnejšie a ako ich možno využiť pri ochrane prírody a porovnávaní stavu biodiverzity v rôznych častiach Európy.

Viac informácií:

https://www.biodiversa.eu/biodiversity-monitoring/pilots/senseforest/

https://geography.sav.sk/aktuality/senseforest-kickoff/

Viac ako 70 % obyvateľov Európskej únie žije v mestských oblastiach – a význam mestskej zelene preto stále rastie. Mestské lesy pomáhajú ochladzovať rozpálené mestá, zadržiavať vodu, zlepšovať kvalitu ovzdušia, poskytovať priestor pre biodiverzitu a vytvárať príjemnejšie prostredie pre život. Ako však mestskú zeleň plánovať tak, aby tieto funkcie plnila aj o desiatky rokov? Práve na túto otázku hľadá odpovede európska sieť COST Action CA23148, ktorá prepája vedcov a odborníkov z rôznych krajín a oblastí. Cieľom je lepšie hodnotiť a monitorovať mestské lesy, využívať vedecké poznatky pri ich dlhodobom plánovaní a prepájať výskumníkov s mestami, správcami zelene a ďalšími zainteresovanými skupinami. Dôležitou súčasťou je aj zdieľanie skúseností a poznatkov – aby sa dobré riešenia z jedného mesta mohli uplatniť aj inde. Slovenskí vedci tak prispievajú k tomu, aby sa na mestské lesy pozeralo nielen ako na jednotlivé stromy, ale ako na komplexnú súčasť mestského prostredia a dôležitú infraštruktúru pre adaptáciu miest na klimatickú zmenu a zvyšovanie kvality života.

Viac informácií:

https://www.cost.eu/actions/CA23148/

https://geography.sav.sk/aktuality/spolupraca-sk/intuf-antalya-sk/

https://martinmokros.github.io/3D-Urban-Tree-Intelligence/

Čo nám rozprávajú karpatské lúky? Nie sú iba pestrou kulisou krajiny – sú výsledkom stáročí spolužitia človeka, rastlín, zvierat a krajiny. Projekt, ktorý viedla Monika Janišová (CBRB SAV), spojil vedcov a vedkyne z rôznych oblastí SAV – botanikov, ekológov, geografov, odborníkov na diaľkový prieskum Zeme, etnológov a sociálnych antropológov. Naprieč troma oddeleniami vied SAV tak vznikol skutočne transdisciplinárny pohľad na jednu tému: výskumníci mapovali, kde sa druhovo bohaté lúky nachádzajú, čo formovalo ich pestrosť v minulosti a čo ju ovplyvňuje dnes – od spôsobu kosenia, pasenia a hnojenia až po zmeny v živote vidieckych komunít. Výskum 38 regiónov v ôsmich krajinách Karpát ukázal, že o osude lúk nerozhoduje iba príroda, ale aj spôsob, akým sa o ne človek stará. Výsledkom sú nielen nové poznatky o biodiverzite a histórii krajiny, ale aj modelovanie manažmentu trávnych porastov, podklady pre národnú stratégiu ich obnovy a praktické odporúčania pre ochranu prírody a poľnohospodárstvo. Výsledky projektu vyústili do série spoločných kvalitných vedeckých publikácií. Výskum však nekončí – od septembra 2026 naň nadväzuje projekt APVV-25-0629 Fotografická lúka: Vizuálne archívy v procese formovania ekologickej pamäti a poznania starostlivosti o krajinu, ktorý vedie Mgr. MgA. Jaroslava Panáková, PhD. z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.

Viac informácií: https://cbrb.sav.sk/vyskum-druhovo-bohatych-luk/transdisciplinarny-vyskum-druhovo-bohatych-luk-a-pasienkov/

Projekt skúmal špecifické enzýmy – hybridné hemové peroxidázy, ktoré sa prirodzene vyskytujú v hubách. Vedci hľadali tieto enzýmy najmä u nepatogénnych húb z unikátnych pralesovitých biotopov Slovenska. Ich výnimočnosť spočíva v schopnosti využívať peroxid vodíka a zároveň premieňať rôzne organické látky. Výskum preto smeroval nielen k poznaniu ich genetickej a molekulárnej podstaty, ale aj k získaniu a charakterizácii enzýmov s vysokou katalytickou účinnosťou a k objasneniu ich priestorovej štruktúry. Prečo je to zaujímavé pre životné prostredie? Takéto enzýmy môžu v budúcnosti slúžiť ako biologické „nástroje“ na šetrnejšie spracovanie alebo odstraňovanie niektorých nežiaducich chemických látok. Výskum na ne nadväzujúci už ukazuje potenciál podobných enzýmov pri ekologickom čistení vody, pôdy či priemyselných odpadov, ako aj pri udržateľnejších výrobných procesoch, pri ktorých nevzniká nebezpečný odpad ako pri niektorých klasických chemických postupoch. Zaujímavé je pritom prepojenie biodiverzity a biotechnológií: lesné a pralesovité ekosystémy nie sú iba predmetom ochrany, ale môžu byť aj zdrojom doteraz málo preskúmaných mikroorganizmov a molekúl s potenciálnym využitím v ekologických technológiách.

Aj medzi pavúkmi a ich parazitmi existujú zložité vzťahy, ktoré formuje okolité prostredie. Projekt sa zameral na ekologické a behaviorálne vzťahy medzi pavúkmi a ich špecializovanými parazitoidmi – lumkami zo skupiny Polysphincta (Hymenoptera), ktorých hostiteľmi sú pavúky. Vedci skúmali, ako podmienky prostredia ovplyvňujú oba články tohto vzťahu a či sa ich výskyt mení v závislosti od nadmorskej výšky, typu biotopu, druhu dreviny či orientácie stanovišťa. Výskum prebiehal v stromovej vegetácii a prepájal poznatky z ekológie, zoológie a štúdia interakcií medzi organizmami. Takéto vzťahy sú dôležitou súčasťou fungovania ekosystémov – parazitoidy ovplyvňujú populácie svojich hostiteľov a zároveň sú samy ovplyvňované podmienkami prostredia. Projekt tak prispel k lepšiemu pochopeniu toho, ako prostredie formuje vzťahy medzi rôznymi organizmami a ako sa ekologické podmienky premietajú do fungovania potravových a parazitických väzieb v prírode.

Drobné cicavce môžu byť nenápadnými, ale významnými článkami v šírení pôvodcov ochorení. Najmä hlodavce sú dôležitými hostiteľmi a rezervoármi rôznych mikroorganizmov, ktoré môžu za určitých podmienok prenikať aj do populácie človeka a ďalších živočíchov. Projekt sa preto zameral na drobné cicavce a kliešte v okolí Košíc a skúmal výskyt epidemiologicky významných baktérií, ako aj výskyt génov spojených s rezistenciou na antibiotiká. Výskumníci sledovali, ktoré druhy drobných cicavcov a kliešťov môžu byť nositeľmi týchto mikroorganizmov, ako sa patogény v populáciách vyskytujú a akú úlohu pri ich šírení môžu zohrávať ekologické podmienky. Projekt zároveň prepojil parazitologický, zoologický a veterinárno-biologický výskum. Výsledky priniesli údaje o rozšírení a početnosti kliešťov v okolí Košíc, o premorení kliešťov a drobných cicavcov viacerými epidemiologicky významnými patogénmi a poskytli podklady využiteľné v epidemiologickej a verejnozdravotnej praxi. Výskum zároveň prispel k príprave novej generácie odborníkov – na projekte sa podieľali aj doktorandi, ktorí úspešne obhájili štyri tematicky súvisiace dizertačné práce.