V sobotu 11. októbra 2025 sa v bratislavských Rusovciach zišla malá skupina deviatich nadšencov botaniky. Slovenská botanická spoločnosť a Centrum biológie rastlín a biodiverzity CBRB SAV ich pozvali na exkurziu, ktorá odhalila, ako sa v našej prírode udomácňujú noví, nepozvaní hostia.
Hlavnými hviezdami boli dve invázne rastliny: palina Verlotovcov (Artemisia verlotiorum) a turica sumatrianska (Erigeron sumatrensis). Obe sa v posledných desaťročiach šíria Európou a práve v okolí Rusoviec bol zaznamenaný ich prvý masový výskyt na Slovensku. Výklad viedli odborníci z Botanického ústavu CBRB SAV – RNDr. Iva Hodálová, CSc. a RNDr. Pavol Mereďa, PhD..
Palina Verlotovcov bola opísaná v roku 1877 z Francúzska (na počesť bratov Verlotovcov, ktorí sa jej výskumu ako prví venovali), ako sa však neskôr zistilo, druh je pôvodný vo východnej Ázii a do Európy bol zavlečený pravdepodobne kontaminovanou pôdou s okrasnými ázijskými rastlinami. Na Slovensku sa našla v roku 2019 a doposiaľ bola u nás nájdená na približne 30 lokalitách výlučne na území Bratislavy.
Je to trváci druh, ktorý sa oproti ostatným u nás sa vyskytujúcim zástupcom rodu palina (Artemisia) vyznačuje tým, že vytvára dlhé rozkonárené podzemky. Vďaka nim tvorí na miestach výskytu husté porasty a tým zabraňuje rastu iných druhov. Na naše územie bol druh zavlečený pravdepodobne ako burina v pôde s okrasnými črepníkovými rastlinami a ako burina v predávaných trávnych semenných zmesiach. Úlomky podzemkov tejto paliny sa však šíria aj premiestňovaním kontaminovanej zeminy v rámci stavebných aktivít.
Druh kvitne veľmi neskoro, v októbri a novembri, kvôli čomu v našich podmienkach jeho semená zväčša nestihnú dozrieť a odumrú s prvými mrazmi. Trváce podzemky však na miestach výskytu dlhodobo prežívajú aj silné mrazy a neustále sa rozrastajú za produkcie nových výhonkov.
Kvitnúca palina Verlotovcov.
Kosená lúka so súvislým porastom paliny Verlotovcov pri Rusovciach.
Turica sumatrianska, opísaná v roku 1789 zo Sumatry, má skutočnú domovinu v Južnej Amerike. V Európe sa vyskytuje od roku 1875, keď bola prvýkrát objavená vo Francúzsku. Až do 90. rokov 20. storočia zostávala vzácna, no v posledných desaťročiach sa masívne šíri z juhu a západu kontinentu na východ a sever. Na Slovensku ju prvýkrát zaznamenali v roku 2016, doteraz len na šiestich lokalitách v Bratislave.
Na rozdiel od paliny Verlotovcov je turica jednoročná rastlina s odlišnou stratégiou šírenia. Rýchlo obsadzuje obnažené pôdy a produkuje ohromujúce množstvo drobných semien – až stovky tisíc z jedinej rastliny. Tie sa šíria vetrom, v pôde okrasných črepníkových rastlín, na odevoch turistov, dopravných prostriedkoch a v prevážanom tovare. Druh sa šíri Európou (podobne ako predošlý druh) okrasnými črepníkovými rastlinami, pri ktorých sú semená turice nevedomky prenášané v pôde ako burina. Semená sa taktiež šíria prichytené na odevoch a na batožine ľudí pri turistike alebo na dopravných prostriedkoch a na/v prevážaných tovaroch. Hoci boli oba druhy doposiaľ nájdené na Slovensku len v Bratislave, je pravdepodobné, že budú rozšírené aj inde na našom území, len boli doteraz prehliadané, resp. zamieňané s inými podobnými druhmi.
Účastníci sobotňajšej exkurzie v Rusovciach sa nezoznámili len s dvomi hlavnými inváznymi druhmi, ale aj s ďalšími rastlinami, ktoré sa na Slovensku objavujú zatiaľ len ojedinele. Ide o novodobých „prisťahovalcov“, ktorí sa do voľnej prírody dostávajú najmä zo záhrad, kde sa pestujú ako okrasné druhy. Medzi nimi zaujala mohutná ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis), prvýkrát zaznamenaná na Slovensku v roku 2013. Ďalším nálezom bol ostroklas purpurový (Cenchrus purpurascens), pôvodom z východnej Ázie a Austrálie, ktorý sa u nás objavil v roku 2016.
Z Ameriky pochádzajú ďalší traja nováčikovia: pupalka (gaura) Lindheimerova (Oenothera lindheimeri), prvýkrát nájdená v roku 2019, v tom istom roku aj železník argentínsky (Verbena bonariensis), a napokon drobná okrasná tráva kavyľček tenučký (Nassella tenuissima), ktorá bola na Slovensku po prvý raz zaznamenaná v roku 2020. Tieto druhy zatiaľ patria medzi raritné nálezy, no odborníci upozorňujú, že podobne ako iné nepôvodné rastliny môžu v budúcnosti začať prenikať do našej prírody vo väčšom rozsahu.
Mohutný rozkonárený exemplár turice sumatrianskej.
Kvitnúce výhonky turice sumatrianskej na kosenom trávniku pri Rusovciach.
Ozdobnica čínska na okraji lúky pri Rusovciach.
Ostroklas purpurový (vľavo) a turica sumatrianska (vpravo) na okraji kosenej lúky pri Rusovciach (vpravo dole splanené jedince u nás taktiež nepôvodnej medovky lekárskej).
Splanená pupalka (gaura) Lindheimerova na obnaženej pôde pri Rusovciach.
Železník argentínsky v ruderálnom poraste pri Rusovciach.
Trsy kavyľčeka tenučkého splanievajúce na kosenom trávniku pri Rusovciach.
Exkurzia v Rusovciach ukázala, že pôvodná flóra Bratislavy je pod silným tlakom nepôvodných druhov. Mnohé z nich sa už stali inváznymi a postupne vytláčajú domáce rastliny. Medzi drevinami dominujú najmä plantážové porasty topoľa kanadského (Populus ×canadensis), no hojne sa vyskytuje aj pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima) a javor jaseňolistý (Acer negundo, syn. Negundo aceroides). Z bylín sa v okolí Bratislavy rozšírili druhy ako glejovka americká (Asclepias syriaca), vodomor Nuttallov (Elodea nuttallii), krídlatka česká (Reynoutria ×bohemica, syn. Fallopia ×bohemica), netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera) či zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis). V masívnom množstve sa tu vyskytujú najmä tri invázne severoamerické byliny: ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia), turica ročná (hviezdnik ročný) (Erigeron annuus) a zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea).
Porast dvoch inváznych severoamerických druhov na zoranej ploche pri Rusovciach. Uschnuté vysemenené jedince: ambrózia palinolistá, kvitnúce jedince v pozadí: zlatobyľ obrovská.
Zakvitnuté jedince severoamerickej turice ročnej (hviezdnik ročný) na pokosenej lúke pri Rusovciach.
Odkvitnutý porast inváznej zlatobyle obrovskej na nekosenej lúke pri Rusovciach. Milióny dozretých semien sú pripravené na šírenie vetrom.
Budúcnosť prírody v Rusovciach a miestnych dunajských lužných lesoch nevyzerá priaznivo. Už celé desaťročia sledujeme, ako pôvodné druhy ustupujú a ich miesto zaberajú nepôvodné rastliny zo zahraničia. Exkurzia ukázala, že k „starousadlíkom“ sa neustále pridávajú nové, potenciálne invázne druhy.
Výsledok je zreteľný: väčšina pôvodnej flóry v Rusovciach a okolí už nenávratne zmizla. To, čo dnes návštevníci pri prechádzkach obdivujú, sú najmä agresívne sa šíriace druhy zo Severnej Ameriky a východnej Ázie, ktoré sa k nám dostali vďaka ľudskej činnosti.
Text a fotografie: Pavol Mereďa ml.