Mierne zimy uľahčujú šírenie rastlín s centrom rozšírenia v oblastí Stredomoria do strednej Európy. Hmyzovník pavúkovitý (Ophrys sphegodes) je fascinujúcim príkladom týchto rastlín. Jeho rafinovaná rozmnožovacia stratégia závisí od symbiózy s hubami, no ľudská činnosť a strata biotopov ho ohrozujú.
Pseudokopulácia a závislosť od opeľovačov
Kvety hmyzovníka pavúkovitého napodobňujú svojím vzhľadom samičky hmyzu a lákajú samčekov opeľovačov, najmä osíčky Andrena nigroaenea a A. ovatula. Vylučujú aj látky podobné feromónom. Samčekovia sa pokúšajú kopulovať s kvetom a v procese sa im na telo nalepí tyčinka s peľom. Pri ďalšom pokuse o párenie opelí samček iný kvet vsunutím peľu do blizny. Opeľovanie závisí od presného načasovania kvitnutia a vyletenia samcov a samíc. Klimatické zmeny toto krehké načasovanie môžu narušiť.
Severná hranica rozšírenia a nové nálezy
Na Slovensku je hmyzovník pavúkovitý známy z Devínskej Kobyly (prvýkrát ho tu v roku 1856 objavil P. Krapf). Považoval sa za vyhynutý, kým ho v rokoch 1969-1977 znovu nenašiel prof. Alexander Lux. Ďalší výskyt bol zaznamenaný v Belianskych kopcoch v roku 1976. Od roku 2021 registrujeme znovu potvrdenie viacerých desiatok jedincov (40-50 kvitnúcich) na inom mieste južného svahu Devínskej Kobyly. Dňa 30. 4. 2023 bol na ďalšom mieste JZ Slovenska opätovne potvrdený jeden kvitnúci jedinec. Druhá ružica bola sterilná. Dňa 15. 5. 2023 a dňa 19. 4. 2024 bol zaznamenaný aj jeden, resp. dva kvitnúce jedince a dve sterilné ružice na novej lokalite pri Bratislave. Slovensko predstavuje severnú hranicu jeho prirodzeného rozšírenia v strednej Európe. Nemenej zaujímavé je aj porovnanie termínu kvitnutia. V 80. rokoch 20. storočia kvitli okolo 9. mája. V roku 2014 to bolo napríklad v 3/4 apríla a tento rok sme kvitnutie zaznamenali už 27. marca.
Symbióza s hubami
Hmyzovník pavúkovitý je závislý od symbiózy s hubami. Rast jeho semien, ktoré nemajú zásobné látky a nedokonale vyvinuté embryo, je plne závislý od vytvorenia endotrofnej mykorízy (hýfy prenikajú do buniek koreňa a vytvárajú štruktúry, ktoré umožňujú vymieňať živiny). Tá zabezpečuje jej výživu, kým sa nevyvinie vlastná rastlina. Táto symbióza je dôležitá aj pre mixotrofnú výživu hmyzovníka (okrem fotosyntézy získavajú aj organické zlúčeniny prostredníctvom symbiózy s hubami) počas celého jeho života.
Ohrozenie
Vykopávanie a presádzanie rastlín ľuďmi vedie k ich uhynutiu. Strata biotopov v dôsledku zarastania a zmeny tradičných foriem hospodárenia ich mimoriadne ohrozuje. Sú viazané na teplomilné lúky, ktoré vznikli opustením sadov a viníc. Tieto lúky ustupujú najmä zástavbe.
Mierne zimy síce uľahčujú šírenie hmyzovníka pavúkovitého na sever, no zároveň ho ohrozuje aj miera opelenia jeho kvetov, či strata biotopov a ľudská činnosť. Okrem tohto druhu sme šírenie teplomilných orchideí zaznamenali aj pri iných druhoch, ako napr. hmyzovník včelovitý (Ophrys apifera), jazýčkovec jadranský (Himantoglossum adriaticum), či jazýčkovec ostrohatý Jankov (H. calcaratum subsp. jankae). Ochrana týchto vzácnych orchideí a ich biotopov je preto kľúčová pre zachovanie biodiverzity.
Text: Dušan Senko
Foto: Jaro Vlčko, Dušan Senko