Sršeň ázijský (Vespa velutina Lepeletier, 1836) pochádza z juhovýchodnej Ázie. Prvýkrát boli zaznamenané v Európe vo Francúzsku v roku 2004. Je možné, že zavlečené boli s tovarom ešte predtým. Odtiaľ sa začali rýchlo šíriť. V súčasnosti boli zaznamenané v Španielsku, Portugalsku, Belgicku, Taliansku, Nemecku, Spojenom kráľovstve, Holandsku, Švajčiarsku, Luxemburgu, Írsku, Rakúsku, či Českej republike. Ich šírenie predstavuje vážnu hrozbu pre včelárstvo, pretože sú známe tým, že napádajú úle, čo môže mať negatívne dôsledky na opeľovanie a produkciu medu.
Vzhľadom na smer šírenia a na vhodné klimatické podmienky sa predpokladalo, že sa druh časom rozšíri aj k nám.
Dňa 28. septembra 2024 pracovníci CBRB SAV, Mgr. Katarína Senková Baldaufová a RNDr. Dušan Senko, PhD. objavili viaceré jedince sršňa ázijského v intraviláne obce Palárikovo (okres Nové Zámky). V súlade s legislatívou o inváznych druhoch túto skutočnosť nahlásili Ministerstvu životného prostredia (MŽP) a Štátnej ochrane prírody SR (ŠOP SR). Dňa 30. septembra 2024 pracovníci ŠOP SR v Banskej Bystrici pod vedením Ing. Ivany Havranovej, PhD. (vedúca Oddelenia zoológie) a v spolupráci s pracovníkmi CBRB SAV potvrdili výskyt sršňa a rôznymi metódami (napr. trianguláciou) dohľadávali hniezdo.
Dňa 1. októbra 2024 sa k tímu pripojili aj Dr. Balázs Kolics (Hungarian University of Agriculture and Life Sciences) a Mgr. Helena Proková (Blesabee), ktorá vo Francúzsku opakovane úspešne dohľadávala hniezda sršňov. Na lokalizáciu bola použitá VHF rádiotelemetria, ktorá nám umožnila sledovať ich pohyb a tým identifikovať hniezdo, čo je kľúčové v boji proti inváznym druhom. Na sršne boli prilepené miniatúrne vysielače, ktoré vysielali VHF signál na špecifickej frekvencii. Napriek tomu sa nám však zatiaľ nepodarilo hniezdo úspešne dohľadať.
Predpokladáme, že jedince v Palárikove pochádzajú z Maďarska, kde boli potvrdené dňa 19. augusta 2023 v obci Kimle v okrese Győr-Moson-Sopron (57,53 km vzdušnou čiarou z Palárikova). Dve robotnice boli pozorované v miestnom včelíne a patrili k poddruhu Vespa velutina nigrithorax, ktorý sa pôvodne rozšíril z Francúzska. Nález na severe Maďarska naznačoval, že druh by mohol byť už prítomný aj v Rakúsku a na Slovensku, čo sa neskôr aj v oboch prípadoch potvrdilo.
Priemerná ročná teplota vzduchu sa v strednej Európe od roku 2004, kedy bol tento druh prvýkrát pozorovaný, zvýšila, čo pravdepodobne podporuje jeho šírenie. Dlhšie obdobia teplého počasia, od marca do novembra, poskytujú ázijským sršňom vhodné podmienky na prežitie, zatiaľ čo zimy už nie sú také chladné. V neposlednom rade nedostatok prirodzených predátorov mu v našom prostredí umožňuje expandovať bez výrazných limitov.
Ázijské sršne predstavujú vážnu hrozbu pre včely, ktoré tvoria významnú časť ich potravy. Tie nevykazujú žiadne účinné obranné správanie proti tomuto exotickému predátorovi. Tento fakt môže mať negatívny vplyv nielen na ekosystémy, ale aj na poľnohospodárstvo v Európe.
Ide o dôsledok klimatickej zmeny, ktorá významne ovplyvňuje budúcnosť biodiverzity aj u nás?
Text: RNDr. Dušan Senko, PhD.
Foto: RNDr. Dušan Senko, PhD. CBRB SAV, Mgr. Jozef Lengyel, PhD. zoológ, Správa Chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy v Bratislave – pracovisko Dunajská Streda