V dňoch 21. až 27. júla 2024 prebiehal v Madride 20. svetový botanický kongres – 20th International Botanical Congress (IBC, https://ibcmadrid2024.com/). Je to vedecké podujatie s dlhou tradíciou, organizované každých šesť rokov medzinárodnou organizáciou International Association for Botanical and Mycological Societies (IABMS). Tohoročný svetový botanický kongres v Madride organizačne zastrešovali Španielska botanická spoločnosť (Sociedad Botánica Española) a Kráľovská botanická záhrada (Real Jardín Botánico). Ako je pre túto medzinárodne významnú akciu už zvykom, program kongresu pokrýval širokú paletu tém týkajúcich sa botanického a mykologického výskumu a zúčastnilo sa ho viac než 3000 účastníkov z celého sveta. Program zahŕňal plenárne prednášky najvýznamnejších osobností z botanického sveta, ako aj takmer 200 sympózií, workshopov a diskusií na rôzne témy. Keďže išlo o prvý svetový botanický kongres organizovaný na území európskej časti Stredomoria, jedného z najvýznamnejších svetových centier biodiverzity, viaceré sympózia sa zaoberali systematikou a evolúciou rastlín práve z tejto oblasti. Ďalšie sympóziá boli zamerané napríklad na konkrétne taxonomické skupiny (napr. čeľaďe), či rôzne aktuálne témy v botanickom výskume, akými sú napríklad najnovšie pokroky v odbore fylogenomiky, ochrana biodiverzity, dopady klimatických zmien, alebo iniciatívy na princípe občianskej vedy. Medzinárodný botanický kongres je neoceniteľnou príležitosťou na zdieľanie informácií o vlastnom výskume, ako aj výmenu znalostí a skúseností s kolegami z celého sveta prostredníctvom prezentácií, posterov, ale aj neformálnych rozhovorov. Z Botanického ústavu CBRB SAV sa na kongrese zúčastnili štyria pracovníci, ktorí celkovo deviatimi príspevkami (prednáškami či postermi) prezentovali výsledky výskumu ich tímov ako aj výsledky vyplývajúce z prebiehajúcej medzinárodnej spolupráce.
V týždni, ktorý predchádza botanickému kongresu sa tradične koná Nomenklatorická sekcia kongresu. Cieľom tohto päťdňového zasadnutia bolo pripraviť revidovanú verziu pravidiel tvorby vedeckých názvov húb, rastlín a rias, Medzinárodného kódu nomenklatúry rias, húb a rastlín (International Code of Nomenclature for algae, fungi, and plants). V súčasnosti platí, že pri opise nového druhu autori musia označiť takzvanú typovú herbárovú položku, ktorá umožňuje jednoznačnú interpretáciu mena a je uložená vo verejne dostupnej zbierke. V nomenklatorickej sekcii kongresu sa diskutovalo, či by túto položku mohla v niektorých prípadoch nahradiť sekvencia DNA. Rozhodnutie bolo v tomto prípade odložené na nasledujúci kongres. Vedecká obec tiež sledovala ako sa nomenklatorická sekcia zachová k názvom rastlín, ktoré urážajú niektoré skupiny ľudí. Medzinárodný kód bude mať pravidlá, ktoré budú v budúcnosti brániť publikácii takýchto mien. Epiteton (druhový názov mien) alebo jeho časť, ktorá zahŕňa slovo caf[e]r- a caff[e]r-, ktoré je najmä v afrických krajinách vnímané výslovne urážlivo, bude u približne 300 mien húb, rias a rastlín nahradené slovom afr-, čo je vhodné vzhľadom k tomu, že všetky tieto druhy sa vyskytujú v Afrike.
 |  |
Príspevky Judity Zozomovej (prednáška) a Mareka Šlenkera (poster) boli financované EÚ NextGenerationEU prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti SR v rámci projektov č. 09I03-03-V04-00489 (J.Z.) a 09I03-03-V04-00494 (M.Š.)
Text: Judita Zozomová, Karol Marhold, Adam Kantor
Fotografie: Adam Kantor