Keď sa hovorí o biodiverzite, väčšina ľudí si predstaví vzácne rastliny, veľké šelmy alebo tropické pralesy. Do tejto mozaiky života však patria aj nenápadné organizmy, ktoré často prehliadame – lišajníky. Práve ony patria medzi najpozoruhodnejšie príklady spolupráce v prírode.
Lišajníky totiž nie sú jedným organizmom, ale výsledkom zložitého spolužitia viacerých partnerov z rôznych ríš – najmä húb, rias, cyanobaktérií a baktérií. Táto symbióza im umožňuje osídľovať aj miesta, kde by mnohé iné organizmy neprežili: skalné steny, horské oblasti či staré kmene stromov vystavené extrémnym podmienkam. Zároveň mimoriadne citlivo reagujú na zmeny prostredia, a preto sa už desaťročia využívajú ako spoľahlivé bioindikátory kvality životného prostredia.
Výskumu lišajníkov sa venujeme aj na Botanickom ústave Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV. Zaujíma nás ich evolúcia, vzťahy k prostrediu aj mechanizmy, ktoré formujú ich druhovú rozmanitosť. Skúmame genetickú štruktúru populácií, ich schopnosť prispôsobovať sa meniacim podmienkam a procesy, ktoré ovplyvňujú vznik a šírenie druhov v priestore aj čase.
Dôležitú úlohu pri tom zohrávajú molekulárne metódy, najmä analýzy DNA. Tie umožňujú odhaliť príbuzenské vzťahy medzi druhmi, sledovať ich migráciu a lepšie pochopiť faktory, ktoré rozhodujú o ich prežívaní. Moderný výskum biodiverzity sa však už dávno neodohráva len v laboratóriách a herbároch. Čoraz významnejším zdrojom údajov sa stáva aj spolupráca s verejnosťou.
Prostredníctvom platformy iNaturalist vznikol projekt Lišajníky Slovenska, ktorý zhromažďuje tisíce pozorovaní z rôznych častí krajiny. Fotografie a záznamy od návštevníkov prírody pomáhajú mapovať rozšírenie druhov, sledovať zmeny v krajine a vytvárať cenné databázy využiteľné vo vedeckom výskume aj ochrane prírody.
Takéto údaje zároveň umožňujú dokumentovať výskyt vzácnych a kriticky ohrozených druhov viazaných na zachované, prírode blízke lesy. Medzi ne patrí napríklad jamkatec pľúcny (Lobaria pulmonaria) alebo napúchavec modravý (Leptogium cyanescens). Ich prítomnosť je dôležitým signálom vysokej ekologickej hodnoty prostredia a zachovanej kontinuity lesných ekosystémov.
Dáta z iNaturalistu zároveň ukazujú aj opačný pól – druhy, s ktorými sa ľudia stretávajú najčastejšie. K najbežnejšie fotografovaným patrí diskovník múrový, typický pre miesta s vyšším obsahom živín, či konárnik slivkový, ktorý je citlivejší na zvýšené množstvo dusíka v prostredí. Aj tieto zdanlivo obyčajné druhy dokážu veľa povedať o stave krajiny, v ktorej žijeme.
Medzinárodný eň biodiverzity tak nepripomína len význam ochrany vzácnych druhov, ale aj potrebu systematického výskumu a dlhodobého zberu dát. Bez nich totiž nedokážeme porozumieť zmenám, ktoré v prírode prebiehajú. A práve zapojenie verejnosti do dokumentovania biodiverzity sa stáva čoraz dôležitejšou súčasťou moderného výskumu – mostom medzi vedou a každodenným pozorovaním prírody.
Text: Anna Bérešová,
redakčne upravil Tomáš Čejka