Na to, aby sme mohli mokrade efektívne chrániť, potrebujeme poznať, aké spoločenstvá ich tvoria, aké organizmy v nich žijú, aké je ich presné rozšírenie a aké environmentálne faktory ich ovplyvňujú. Rovnako dôležité je sledovať zmeny týchto dôležitých biotopov v čase a priestore, snažiť sa porozumieť ich dynamike a vedieť vysvetliť, čo môžeme v prípade negatívnych zmien ako spoločnosť urobiť a ako týmto zmenám predchádzať. Vedci zo Slovenskej akadémie vied prispievajú k výskumu mokradí aj vďaka programu NaturaSat.
„Ide o spoluprácu Slovenskej technickej univerzity a Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Pod záštitou projektu NaturaSat Wetlands sa zameriavame na výskum mokraďových biotopov pomocou diaľkového prieskumu Zeme. Naším cieľom je excelentný základný výskum biotopov a biodiverzity smerujúci k pochopeniu a identifikácii jej centier (tzv. hotspots), evolučných súvislostí a ekosystémových služieb, monitoringu a v neposlednom rade aj k vytvoreniu systému včasného varovania v prípade zmeny a negatívnych vplyvov na spoločnosť a celkovo životné prostredie,“ uviedol Jozef Šibík z Botanického ústavu Centra biológie a biodiverzity SAV, v.v.i.
S využitím hlbokého učenia (deep learning), vyvíjaných algoritmov a expertných znalostí vedia odborníci testovať možnosť detekcie cieľových objektov alebo javov ako periodická vodná plocha, vegetácia či biodiverzita. Táto systematická práca je možná na rôznych mierkach a úrovniach, z lokálnej (pomocou dronov a ortofotomáp) na kontinentálnu (s využitím satelitných dát vesmírnej agentúry) a od populácie rastlinných druhov až po úroveň biómov.
„Jedným z najdôležitejších výsledkov pri výskume mokradí je vyvinutie metód na presné zameranie hraníc jednotlivých častí mokrade od otvorenej vodnej hladiny, cez periodicky podmáčané časti až po mozaiku vegetácie mokraďových biotopov (porasty ostríc a trstiny, lužné lesy). Program NaturaSat umožňuje tiež kontinuálny monitoring identifikovaných biotopov, čo je kľúčový faktor pri sledovaní zmien v mokradi, či už pozitívnych, napríklad po úspešnej revitalizácii, alebo negatívnych, v dôsledku odvodnenia krajiny, alebo sucha spôsobeného zmenou klímy,“ dodal Jozef Šibík.
Napriek tomu, že žijeme v relatívne husto obývanej krajine, nie je v silách výskumných pracovníkov a pracovníkov ochrany prírody získavať kontinuálne prehľad o všetkých mokradiach na Slovensku. Každá jedna z nich je však kľúčová pri zadržiavaní vody v krajine a zmierňovaní negatívnych dopadov sucha na biotopy aj poľnohospodársku pôdu. Program NaturaSat je schopný automaticky detekovať výskyt mokradí aj na miestach, kde o nich doteraz neboli informácie, čo si pracovníci SAV viackrát overili priamo v teréne.
Spracovala: Monika Tináková
Ilustračné foto: canva.com