SAV každoročne oceňuje dlhoročných výnimočných pracovníkov akadémie na slávnostnom seminári Významné osobnosti SAV. Tento rok boli medzi nimi aj dve naše emeritné vedecké pracovníčky: RNDr. Anna Lackovičová, CSc. (Botanický ústav) a RNDr. Terézia Salaj, DrSc. (Ústav genetiky a biotechnológií rastlín). Vážime si energiu a zanietenie, ktoré do práce naše kolegyne vkladali. Sme im vďační za strategické myšlienky, ich podporu a realizáciu, množstvo dobrých rád podaných so skúseným nadhľadom, za užitočné lekcie pýtať sa, za sprevádzanie svetom vedy, ale aj každodenným životom.
Lichenologička RNDr. Anna Lackovičová, CSc.
Jej rodiskom je Svätý Jur, kde sa takisto narodil a na gymnáziu študoval v medzinárodnom meradle významný botanik a lichenológ Alexander Zahlbruckner (1860–1938). Jej vedecká produkcia je synonymom pre zdroj základných poznatkov o lichenoflóre, presnejšie lichenobiote Slovenska a o trendoch jej zmien najmä v súvislosti s kvalitou ovzdušia. Kľúčové slová charakterizujúce jej celoživotnú bádateľskú líniu zhŕňajú nasledovné termíny: lišajníky – bioindikácia – vedenie (oddelenia, projektov) – zbierky – databázy – zoznamy (súpisy, červené zoznamy) – spolupráca (tímová, domáca a medzinárodná) – vedecká výchova – osveta (popularizácia, dlhoročná práca pre Slovenskú botanickú spoločnosť).
V oblúku rokov je obdivuhodná schopnosť Dr. Lackovičovej kormidlovať typickú širokú škálu vedeckých aktivít – tvorivé diskusie pri príprave projektov, vždy s poznámkou, že šancu podať projektový návrh treba využiť, terénne výjazdy, prípravu publikácií a príspevkov na domáce a medzinárodné vedecké podujatia, vedeckú výchovu, budovanie herbára, knižnice a výskumnej infraštruktúry oddelenia. Kolegovia oceňovali jej dôrazné, niekedy aj nie príliš príjemné pripomenutia, že do daného termínu treba ukončiť dizertačnú prácu, urobiť to, či ono, ako aj konštruktívnu a jasnú kritiku, keď niečo nebolo dobre. Spôsobom „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“pripravovala mladších kolegov na vedeckú prax. Projekty, ktoré získala umožnili nielen riešiť danú problematiku, ale aj stretávať sa s kolegami zo zahraničia na medzinárodných lichenologických podujatiach, najmä na sympóziách Medzinárodnej asociácie pre lichenológiu (International Association for Lichenology, IAL). Z deviatich doteraz organizovaných sa kolegovia z nášho pracoviska zúčastnili na piatich, dr. Lackovičová sa priekopnícky po spoločensko-politických zmenách zúčastnila druhého v poradí, ktorý sa konal v Båstade vo Švédsku.
Rastlinná fyziologička RNDr. Terézia Salaj, DrSc.
Ústrednou témou celej pracovnej kariéry Dr. Salaj boli konifery. Jej vedecké smerovanie bolo spočiatku zamerané na štúdium syntézy asimilačných pigmentov v kalusových kultúrach smreka obyčajného. Reprodukčnej biológii vybraných ihličnatých drevín a problematike mikropropagácie v podmienkach in vitro, ako významnej oblasti rastlinných biotechnológií, sa venovala celú svoju vedeckú prax. Nosným výskumom bola somatická embryogenéza modelových ihličnatých drevín zacielená na získanie vedomostí a praktických skúseností na realizáciu úspešnejindukcie, maturácie a klíčenia somatických embryí a regeneráciu somatických semenáčov. Do štúdia neskôr zahrnula prístupy ako genetická transformácia, metódy kryokonzervácie, ako aj proteomické prístupy a analýzy rastových látok.
Dôležitou súčasťou práce Dr. Salaj bola úzka spolupráca so zahraničnými inštitúciami počas jej početných zahraničných pobytoch na vedeckých pracoviskách vo Švédsku, Fínsku, Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Poľsku či Belgicku vďaka získaných štipendiám ako UNESCO, DAAD, OECD či pozvaniam. Tie prispeli k jej odbornému rastu, zavedeniu nových techník a odzrkadlili sa na jej publikačnom profile. Za výsledky aktívnej a plodnej medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce získala v roku 2010 Cenu SAV.
Anna Bérešová
Ďalšie informácie:
https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=12189