Vplyv klimatických zmien na pestovanie plodín je na Slovensku čoraz výraznejší. Na juho-západe krajiny sa už dajú pestovať subtropické druhy celoročne v exteriéri, zasadené v pôde, bez zimnej ochrany a prinášajú plody, ako napr. mišpuľa japonská, granátovník obyčajný, či rôzne druhy múčeniek (Passiflora tucumanensis, P. incarnata, či P. caerulea), na severe dokonca niektoré odrody papriky.
Podľa botanika Jaromíra Kučeru, riaditeľa Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, sa lokálne ekosystémy musia rýchlo prispôsobit zmenám, no pôvodné rastlinné druhy sú týmto procesom ohrozené. „Flóra Slovenska sa vyvíjala v mierne odlišných podmienkach,“ tvrdí Kučera, a tak sa niektoré druhy nedokážu tak rýchlo adaptovať na nové podmienky.
Letá sú v porovnaní s minulosťou dlhšie až o dva mesiace, čo znamená, že vznikajú ideálne podmienky pre rozvoj škodcov, ktorí dokážu vytvoriť viac generácií. Tým sa zvyšuje riziko ich negatívneho vplyvu na rastliny. Zároveň rastie pravdepodobnosť, že sa do našich ekosystémov dostanú invázne druhy, ktoré postupne vytláčajú pôvodné rastliny. Podľa klimatických modelov by mohla klíma na Slovensku do konca storočia pripomínať tú v Severnom Macedónsku. To by znamenalo, že mnoho súčasných rastlinných druhov stratí vhodné podmienky pre svoj rast. Obzvlášť sú ohrozené druhy viazané na vyššie nadmorské výšky, napríklad v alpínskom alebo subniválnom pásme, kde teplotné zmeny spôsobia zánik celých spoločenstiev. Slovensko totiž nemá dostatočne vysoké pohoria, aby sa tieto rastliny mohli presunúť vyššie, a tak zaniknú.
Ďalším problémom je, že obdobia sucha, ktoré sú čoraz častejšie, negatívne ovplyvňujú vegetáciu. Aj keď prídu dažde, pôda je tak vysušená, že nedokáže absorbovať dostatok vody, čo vedie k povrchovému odtoku a rastliny z tejto vody neprofitujú. Výrazne sú ovplyvnené aj poľnohospodárske plodiny ako obilie, zemiaky a kapusta, ktoré nezvládajú vysoké teploty nad 30 °C. Pestovanie týchto plodín si bude vyžadovať intenzívnejšie zavlažovanie, no riziko straty úrody je stále vysoké. Na juhu Slovenska sa však už objavujú nové možnosti pestovania, napríklad olivových a figových sadov, čo by ešte pred niekoľkými dekádami bolo nepredstaviteľné. Hoci pestovanie exotických plodín na Slovensku môže pôsobiť ako pozitívny aspekt zmien, nezanedbateľným rizikom je postupná strata biodiverzity a zánik viacerých endemických druhov.
Viac sa dočítate tu https://dennikn.sk/4180119/na-juhu-slovenska-uz-vypestujete-marakuje-na-severe-papriky-teplo-vsak-ohrozuje-nase-povodne-rastliny-hovori-botanik/