Vplyvom postupujúcich klimatických zmien sa JZ Slovensko stáva vhodné pre pestovanie tradične známych druhov zo stredomorských oblastí. Hlavným dôvodom sú rastúce priemerné ročné teploty a najmä miernejšie zimy.
Jedným z týchto druhov je aj olivovník európsky (Olea europaea), ikonický druh stredomorskej flóry. Hoci je olivovník známy svojou odolnosťou voči mrazom, doteraz panovali pochybnosti, či v našich podmienkach dokáže pravidelne prinášať kvalitné plody. Napriek tomu si ho množstvo ľudí zasadilo vo svojich záhradách, čo svedčí o rastúcom záujme o jeho pestovanie v našom regióne. Napriek týmto obavám sa už aj v strednej Európe olivovníky úspešne pestujú v sadoch, a dokonca sa lisuje aj olivový olej.
V Maďarsku sa olivový olej vyrába v dvoch sadoch. Prvý, vinár, Csaba Török, pestuje okolo 200 stromov na slnečných svahoch pri Balatone, z ktorých zhruba 60 pravidelne rodí. Druhý, Gábor Stix, má modernú plantáž v Máriagyód, pri obci Harkány.
Na veľkej plantáži (približne 1.500 m²) sa v súčasnosti nachádza 39 stromov vo veku 8-9 rokov, väčšinou ide o francúzske odrody. Vďaka nevhodne zvolenému rozostupu dosahujú stromy na okraji výnos 12 kg na strom, zatiaľ čo v strede len 4-5 kg na strom. Celková úroda z týchto stromov bola približne 165 kg olív. V ďalšej časti plantáže sa nachádzajú mladé stromčeky, staré 5-6 rokov, ktoré tento rok priniesli úrodu asi 35 kg. Tu je rozstup medzi riadkami a sponmi upravený na vhodnejších 4×3 m. V inej časti plantáže sa nachádza 7 stromov, ktoré boli vysadené v roku 2017. Na tej istej plantáži nájdeme aj skupinu približne 100 stromov vysadených zo semien v roku 2019, určených na šľachtenie a selekciu. Hlavným cieľom je selekcia stromov s rýchlym rastom, dobrými výnosmi, skorším plodením, či jednoduchšou zberateľnosťou. Tento proces však bude trvať približne 15 rokov. V neposlednom rade majú aj ďalšiu vlastnú plantáž, založenú v roku 2023, s rozlohou 1.000 m², na ktorej je vysadených 63 stromov, s rozstupom 4 m x 3 m.
Zber olív v roku 2024 prebiehal v dvoch častiach: 5. októbra zozbierali približne 150 kg a 12. októbra asi 50 kg, čo dokopy predstavuje približne 200 kg. Z toho naplnili 15 litrov fliaš, pričom strata pri usadzovaní a filtrácii bola približne 1,5 l. Celkovo získali 16,5 l oleja. Keďže olivy zbierali zelené, ich obsah oleja bol nižší, ale naproti tomu vynikajúca kvalita.
Na Slovensku sa prvé dva sady nachádzajú v Martovciach a v Radvani nad Dunajom, pričom každý z nich má približne 100 stromov. Dňa 16. októbra 2024 bol v sade v Martovciach lisovaný prvý slovenský olivový olej.
Olivovníky pestované v strednej Európe, vrátane Slovenska a Maďarska, kvitnú približne o 2-3 týždne neskôr než v Stredomorí, ale plody dozrievajú asi o dva týždne skôr. Tento časový posun je spôsobený rozdielnym priebehom a distribúcie teploty vzduchu a najmä zrážok. Kým v stredomorskej klíme horúčavy a sucho spomaľujú rast plodov, v strednej Európe sú letá vlhkejšie, čo podporuje nepretržitý rast.
Zaujímavým projektom je aj plánovaná výsadba 30 olivovníkov vo vajnorských vinohradoch v Bratislave, ktorá sa uskutoční počas víkendu 26. a 27. októbra. Organizátori výsadby zdôrazňujú, že olivovníky sú dlhoveké a dobre znášajú suché obdobia, ktoré sa v tejto oblasti vyskytujú čoraz častejšie. Navyše, stromy poskytujú tieň a sú odolné voči mrazom (do -15° C), čo umožňuje ich celoročné pestovanie priamo v pôde. Kombinácia pestovania viniča a olivovníkov je v stredomorských krajinách bežná, a práve takéto modely by sa mohli rozšíriť aj v našich podmienkach.
Okrem toho dorastá do výšky približne 2,5 až 3 metre, takže nevytvorí optickú prekážku vo vinohradoch.
Aj u nás je možné, po vzore maďarských pestovateľov, úspešne pestovať olivy, čo otvára nové možnosti pre lokálnych farmárov a producentov oleja.
Text: Dušan Senko
Foto: Gábor Stix (s písomným súhlasom)
