V rámci Svätojurského rínku bola naša kolegyňa pozvaná ako hostka na podujatie s názvom „Poklad na šúrskom jazere“, ktoré sa konalo 29. novembra v AINOVA/Infocentre v Svätom Juri. Témou rozhovoru bola výnimočnosť Národnej prírodnej rezervácie Šúr, jej jedinečná história, ochrana a súčasný stav a výzvy.
Vo svojom príspevku priblížila najdôležitejšie míľniky v ochrane územia – za chránené územie bola výhlásená až v 1952, keď už bola značne poškodená odvodnením. Spomenula jej zaradenie medzi prvé tri slovenské Ramsarské lokality v roku 1990, až po dnešné postavenie Územia európskeho významu. TIež porozprávala o brigádach, počas ktorých sa odstránili invázne rastliny, pohrabali a pokosili biomasu, obnovili trasu náučného chodníka a že sa chystajú už nové tabule.
Hoci si väčšina ľudí spája Šúr najmä s unikátnym komplexom barinato-slatinného jelšového lesa a pasienkového lesa Panónsky háj, diskusiu Lucia Čahojová zamerala najmä na nelesné biotopy, ktoré sú rovnako dôležité a často menej známe. Predstavila bezkolencové lúky aj slanisko. Porozprávala o tom, že práve pre výskyt mnohých biotopov na relatívne malej ploche robí z NPR Šúr miesto s obrovskou biodiverzitou. Lebo na každú rastlinu a biotop sú naviazané bezstavovce, na ne stavovce atď.
Súčasťou prezentácie boli aj fotografie rastlín typických pre tieto biotopy – vzácnych, chránených aj cieľových druhov ochrany. Rozprávala o ich výnimočnosti, ekologických nárokoch, stave jednotlivých stanovíšť aj o manažmente a brigádach, ktoré sú nevyhnutné na ich zachovanie. Priblížila napríklad:
- prečo je hviezdovec sivý sivý, aj keď má ružové kvety,
- ako sa skorocel prímorský vyrovnáva so soľou,
- na čo botanici používajú lupu, kosu, píly aj hrable,
- čo sú to invázne rastliny, ktoré rastú v NPR Šúr a prečo je potrebné ich odstraňovať,
- prečo niektoré druhy označujeme ako prímorské, hoci more je stovky kilometrov ďaleko.
Návštevníci si po diskusii mohli pomocou lupy prezrieť ochlpenie hviezdovca sivého, vďaka ktorému pôsobia jeho listy a stonky striebristo.
Podujatie prinieslo živú debatu o tom, prečo sú slaniská, podmáčané lúky či iné zvyšky pôvodnej krajiny také dôležité a aké výzvy ich v súčasnosti ohrozujú (nedostatok vody, zarastanie, zanechanie pasenia, turizmus).
