Botanický ústav CBRB SAV, v. v. i. minulý týždeň podporil stanovisko Fakulty prírodných vied UMB, v ktorom vyjadruje znepokojenie nad plánovaným radikálnym výrubom starých stromov v Mestskom parku v Banskej Bystrici. V tomto vyjadrení poukazujeme na viaceré aspekty navrhovanej obnovy zelene a upozorňujeme na riziká, ktoré prináša uprednostnenie estetických hľadísk pred ekologickými funkciami parku.
Staré stromy v parkoch predstavujú nenahraditeľnú ekologickú aj kultúrnu hodnotu. Sú biotopom pre mnohé druhy vtákov, netopierov, hmyzu, machorastov, lišajníkov a húb. Ich výrub často predstavuje aj zásah do biotopu chránených organizmov. Zároveň ovplyvňujú mikroklímu, zadržiavajú vodu a zmierňujú prehrievanie mesta. Tieto funkcie nedokážu mladé výsadby plnohodnotne nahradiť ani v priebehu niekoľkých desaťročí. Preto odporúčame dôsledne zohľadniť ekologické funkcie súčasnej vegetácie parku a v maximálnej miere ich zachovať do budúcnosti.
V neistých podmienkach, ktoré nás čakajú v súvislosti s klimatickou krízou, je najlepšou stratégiou zachovať dostatočnú rozmanitosť vegetácie. Nejde len o rôznorodosť v druhovom zložení drevín, travín a bylín, ale aj variabilitu v ich vekovej a genetickej štruktúre. Toto sa však nedá dosiahnuť radikálnym zásahom do súčasnej vegetácie, iba postupným, dlhodobým, premysleným plánom a odborne zdôvodnenými krokmi.
Projekt počíta s výsadbou rovnovekých alejí rovnakých druhov drevín. Hoci takéto riešenie môže pôsobiť esteticky, z pohľadu stability ekosystému je vysoko rizikové. Monokultúrne aleje sú výrazne náchylnejšie na hromadné napadnutie patogénmi či na poškodenie pri extrémnych klimatických podmienkach. V ekologicky zdravej populácii drevín by mali byť druhy zastúpené rôznymi vekovými kategóriami, aby sa zabezpečila dlhodobá kontinuita ekosystémových funkcií a dostatočná rezistencia porastu voči patogénom a zmenám prostredia. Súčasný návrh naopak vytvára priestor na hromadný kolaps mnohých stromov v budúcnosti. Z vyššie uvedených dôvodov odporúčame zásadne prehodnotiť rozsah výrubu, odstrániť iba preukázateľne nebezpečné stromy a zvoliť postupnú, dlhodobú obnovu parku. Nová výsadba by mala byť ekologicky funkčná, druhovo, vekovo, aj priestorovo rozmanitá a dlhodobo udržateľná. Iba lokálne, na klimatické zmeny a extrémne výkyvy počasia adaptované druhy a jedince a kontinuita doterajšieho ekosystému zabezpečia životaschopnosť a efektívnosť zásahov, ktoré naplnia deklarovaný cieľ obnovy a revitalizácie parku.
Analýza projektovej dokumentácie ukazuje, že navrhovaná výsadba obsahuje 179 jedincov pôvodných druhov, 169 nepôvodných druhov a 81 jedincov prirodzeného hybridu lipy. Takýto podiel nepôvodných drevín je z ekologického hľadiska nevhodný a to najmä z dôvodu, že cudzokrajné druhy nevytvárajú plnohodnotné stanovištia pre iné lokálne organizmy a znižujú diverzitu aj rezilienciu biotopov. Zároveň sú často menej odolné voči miestnym klimatickým extrémom či patogénom. Navrhujeme zmeniť výber drevín tak, aby bol založený na pôvodných, dlhovekých a na miestne podmienky adaptovaných druhoch. Podiel jedincov nepôvodných drevín v cieľovej vegetácii parku odporúčame obmedziť na minimum. Dreviny a byliny adaptované na permanentne vlhké prostredie, druhy citlivé na klimatické extrémy a výkyvy počasia (sucho a chlad), by mali byť vo výsadbe zastúpené len okrajovo.
Súčasné rozhodnutie o budúcnosti parku bude mať zásadný vplyv na kvalitu života obyvateľov počas nasledujúcich desaťročí. Ak existuje konflikt medzi plánmi mesta a očakávaniami jeho obyvateľov na zdravé a odolné životné prostredie, opätovné otvorenie odbornej i verejnej diskusie je najvhodnejším riešením, ktoré môže priniesť prospech mestu aj jeho obyvateľom.
Samostatní vedeckí pracovníci Botanického ústavu CBRB SAV, v. v. i.:
Dr. Monika Janišová
Dr. Jozef Šibík
Dr. Mária Šibíková
Dr. Katarína Skokanová
Dr. Jaromír Kučera
Dr. Katarína Vantarová
Dr. Stanislav Španiel
Dr. Tomáš Čejka
Dr. Ivana Svitková
Dr. Iveta Škodová
Dr. Dominik Roman Letz