Monitorovanie kvality ovzdušia pomocou lišajníkov, ako aj monitorovanie samotných lišajníkov sa široko používa naprieč rôznymi terestrickými biotopmi už od čias významného fínskeho botanika a entomológa Williama Nylandera (1822–1899). Vďaka svojim vlastnostiam tieto symbiotické organizmy citlivo reagujú na podmienky prostredia, vrátane kvality ovzdušia.
V druhej polovici 20. storočia bolo územie strednej Európy vrátane Slovenska vystavené zvýšenému množstvu emisií, hlavne SO2, NOx, ťažkých kovov (napr. meď, olovo, kadmium) alebo fluórových zlúčenín a bolo známe ako „Čierny trojuholník II“. Emisie a následné znečistenie ovzdušia mali negatívny dopad na ľudské zdravie a životné prostredie, a to na lokálnej aj veľkej škále.
Trend emisií na Slovensku sa však od 90. rokov výrazne zmenil. Sociálno-politické zmeny po roku 1989 viedli k všeobecnému poklesu emisií. V roku 1991 bola zavedená progresívna ochrana ovzdušia zákonom č. 309/1991 Zb. o životnom prostredí, v znení neskorších predpisov. Boli zavedené nové ekologickejšie priemyselné technológie a v poľnohospodárstve sa znížili počty hospodárskych zvierat, viac ako o 50 % v prípade hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec. Prehľad štúdií spojených s použitím lišajníkov ako indikátorov účinkov znečistenia ovzdušia na Slovensku s odkazom na obdobie 1960–2020 zameraných na témy biodiverzity lišajníkov, bioakumulácie ťažkých kovov a ekofyziológie zahŕňa prehľadový článok Paoli et al. 2021 (https://doi.org/10.1007/s11756-021-00909-4).
Význam posilňovania biomonitoringu životného prostredia podčiarklo v roku 2023 založenie Medzinárodnej asociácie pre biomonitoring environmentálneho znečistenia (International Association for Biomonitoring of Environmental Pollution, IABEP) na ustanovujúcom kongrese v talianskom Terste 11. – 13. 10. 2023. V prípravnom výbore v priebehu roka pracovala s kolegami z Talianska, Portugalska a Kanady aj Anna Bérešová. Nosnými témami Asociácie sú v tomto období environmentálne bioindikátory, bioakumulátory a štandardizácia monitorovacích protokolov.
V spolupráci s Univerzitou v Pise finalizujeme štúdiu zameranú na zmeny kvality ovzdušia v čase, pričom využívame herbárové vzorky lišajníkov. Prípadová štúdia na území Západných Karpát je zameraná na zisťovanie informácií o minulých environmentálnych podmienkach, vrátane znečistenia ťažkými kovmi. Sledovali sme zmeny kvality ovzdušia v odľahlých oblastiach Západných Karpát pomocou vzoriek jamkatca pľúcneho (Lobaria pulmonaria) uloženého v zbierkach SAV a BRA z druhej polovice 20. storočia. Zisťovali sme obsahy nasledovných kovov: Al, As, Cd, Cr, Cu, Fe, Hg, Mn, Ni, Pb, S, Sb, Zn. Zistilli sme zjavný trend poklesu koncentrácií Pb po roku 1989. Pokles sme zaznamenali aj pre prvky ako As, Cr, Hg, S a Sb. Lišajníky z herbárových zbierok sú cenným nástrojom na rekonštrukciu historických trendov v depozícii stopových prvkov.
Text: Michaela Michalková & Anna Bérešová
Foto: Anna Bérešová
Prezentácia výsledkov štúdie v Západných Karpatoch na kongrese IABEP 2023.
Veľká, lupeňovitá stielka lišajníka jamkatec pľúcny (Lobaria pulmonaria).
Ukážka herbárových položiek lišajníka jamkatec pľúcny (Lobaria pulmonaria) z okolia Bratislavy (Prírodovedné múzemu SNM, Bratislava).