Jujuba holá (Ziziphus jujuba), známa aj ako čínska ďatľa, patrí medzi najstaršie pestované ovocné dreviny na svete. Jej domovinou je Čína, kde sa pestuje už viac než štyritisíc rokov a kde sa stala neoddeliteľnou súčasťou každodennej stravy aj tradičnej medicíny. Odtiaľ sa postupne rozšírila do oblastí Strednej a Prednej Ázie, do Stredomoria, na Blízky východ a neskôr aj do Ameriky a Austrálie. V starých čínskych textoch sa opisuje ako ovocie, ktoré vyživuje krv, upokojuje myseľ a posilňuje životnú energiu.
Jujuba je v našich podmienkach drevinou stromovitého vzrastu, ktorá zvyčajne dorastá do výšky približne štyroch (až piatich) metrov. Vyznačuje sa drobnými žltozelenými kvetmi a lesklými listami usporiadanými v dvoch radoch, pričom mladé konáre bývajú často tŕnité. Plodom je kôstkovica. Nezrelé plody sú zelené a chrumkavé, chuťou pripomínajú jablko, postupne však dozrievajú do tmavočervenej až hnedej farby. V plnej zrelosti majú chuť podobnú hruške a po usušení získavajú výraznú sladkosť, ktorá pripomína ďatle.
Z výživového hľadiska ide o mimoriadne hodnotné ovocie. Čerstvé plody obsahujú vysoké množstvo vitamínu C, ktoré môže pokryť značnú časť dennej odporúčanej dávky a zároveň sú bohaté na vlákninu, draslík, mangán, železo a vitamíny skupiny B. Okrem toho v sebe ukrývajú celý rad bioaktívnych látok, medzi ktoré patria polysacharidy, flavonoidy, fenolické zlúčeniny a triterpénové kyseliny. Práve tieto látky sú zodpovedné za antioxidačné a protizápalové účinky jujuby. Priaznivo pôsobia na srdce a cievy, pomáhajú pri regulácii krvného tlaku. Vysoký obsah vlákniny v kombinácii s polysacharidmi prospieva črevnému mikrobiómu, čo má pozitívny vplyv na celkový metabolizmus organizmu. Zaujímavý je aj vplyv na nervový systém – extrakty z jujuby sa tradične využívali na zlepšenie spánku a zmiernenie úzkosti. V ľudovom liečiteľstve sa jujuba používala aj pri vysokom krvnom tlaku, kašli, na podporu funkcie pečene a sleziny, ako aj na posilnenie krvotvorby.
Zaujímavosťou je, že listy jujuby obsahujú látku zizifín, triterpénový saponín, ktorý dočasne blokuje receptory sladkej chuti na jazyku, takže približne 30–60 minút po ich rozhryzení človek necíti sladkú chuť (napríklad cukor, med či sladké ovocie). Listy sa využívajú aj ako krmivo pre hospodárske zvieratá a v minulosti dokonca slúžili ako náhradná potrava pre priadku morušovú. Tvrdé a odolné drevo jujuby nachádza uplatnenie v stolárstve.
Veľkou výhodou jujuby je jej nenáročnosť na pestovanie. Dobre znáša sucho, rastie aj na chudobných a kamenistých pôdach a vyžaduje predovšetkým slnečné a teplé stanovište. Staršie rastliny dokážu odolávať mrazom až do –20 °C (udáva sa aj viac), čo umožňuje jej bezproblémové pestovanie na juhozápade Slovenska. Plody dozrievajú zvyčajne v septembri a ak sa neoberú, môžu na strome vydržať až do zimy. Konzumujú sa čerstvé, sušené aj kandizované. Používajú sa na prípravu čajov, kompótov, marmelád, sirupov či pri pečení a v ázijských krajinách sú bežnou súčasťou tradičných jedál.
Jujuba má dnes desiatky odrôd, ktoré sa líšia veľkosťou plodov, chuťou, tvarom aj dobou dozrievania. Pestovateľsky sa najčastejšie delia na odrody s veľkými plodmi (vhodné na priamy konzum) a odrody s menším a sladkými plodmi (ideálne na sušenie). Medzi známe veľkoplodé patria napríklad Li a Lang, ktoré majú šťavnaté, jemné plody s tenkou šupkou. Odrôda Sugar Cane je obľúbená pre mimoriadnu sladkosť už v čerstvom stave, zatiaľ čo Sherwood vyniká pravidelnou rodivosťou a vysokou odolnosťou. V strednej Európe sa osvedčujú najmä odrody skoršie až stredne skoré, ktoré stihnú spoľahlivo dozrieť aj v menej teplých rokoch.
Nikitská botanická záhrada v Jalte, na ukrajinskom Kryme, má jednu z najväčších kolekcií kultivarov jujuby na svete a jej genofond obsahuje desiatky kultivarov s rôznymi vlastnosťami plodov, vrátane veľkosti ovocia od 3 až do 50 g. Medzi jej selekcie patrí odroda Koktebel, ktorá vyniká veľkými až veľmi veľkými plodmi (30-50 g), vyrovnanou sladkou chuťou a dobrou skladovateľnosťou. Patrí medzi neskoré odrody. Ďalšou je beztŕnna odroda Konfetnyj, cenená najmä pre mimoriadne sladké a šťavnaté plody a skoršie dozrievanie. Česká odroda Halina je jej semenáčom. Vyznačuje sa väčšou vyrovnanosťou plodov, vyššou rodivosťou a lepšou adaptáciou na miernejšie podnebie. Nevýhodou je pomerne silná tŕnitosť a sklon plodov k rýchlemu zahnívaniu na strome. Dozrieva počas septembra.
Odroda Meteor vyniká skorosťou a stabilnou rodivosťou, pričom dobre znáša horšie pestovateľské podmienky aj chladnejšie roky. Sinit je známa vysokým obsahom cukrov a výraznou aromatickou chuťou; jej plody sú mimoriadne kvalitné najmä po usušení. Odroda Sovetskij sa vyznačuje veľmi dobrou mrazuvzdornosť (−25 až −28 °C). Je to kompaktnejší strom so strednými plodmi (cca 15–25 g), ktoré majú sladkú, ale menej „datľovú“ chuť. Dozrieva v septembri.
V neposlednom rade treba spomenúť Yalitu (Jalitu), ktorá sa vyznačuje atraktívnym vzhľadom plodov, pravidelnou úrodou a dobrou odolnosťou voči suchu, vďaka čomu je vhodná aj na pestovanie bez intenzívnej starostlivosti.
Do kolekcie Nikitskej botanickej záhrady na Kryme patrí aj odroda Kitayskiy 2A, ktorá bola privezená z azerbajdžanskej šľachtiteľskej stanice v roku 1972. Vyznačuje sa svetlohnedými oválnymi plodmi s hmotnosťou približne 10–15 g. Plody majú univerzálne použitie. Ide o skorú odrodu.
Medzi mimoriadne sladké odrody patria Sugar Cane (chrumkavá, sladká už v zelenom stave), Honey Jar (menšie, ale extrémne sladké plody) a Autumn Beauty, ktorá sa vyznačuje vysokým obsahom cukrov a dobrou mrazuvzdornosťou.
Odroda Li-2 (na titulnej fotografii, Bernolákovo) patrí medzi neskoré odrody. Má väčšie a dlhšie plody (~40 g). Nevýhodou je, že pri daždivých jesenných podmienkach majú sklon k praskaniu. U nás dozrievajú až v októbri a novembri.
Neoficiálna odroda R4T3 („R“ = riadok row, „T“ = strom tree), pôvodom z USA, sa odlišuje najmä tvarom a veľkosťou plodov. Plody sú dlhé a štíhle, často opisované ako „paprikového“ alebo banánového tvaru a dosahujú dĺžku približne 6–7 cm, čo je výrazne viac než u bežných odrôd. Chuť plodov je veľmi sladká a šťavnatá, vhodná na priamu konzumáciu aj na sušenie.
Plody odrody Lang sú stredne veľké až veľké, hruškovitého tvaru s hladkou šupkou, ktorá sa pri dozrievaní sfarbuje do červenohnedých až mahagónových odtieňov. Po úplnom dozretí alebo usušení získavajú výrazne sladkú chuť podobnú datliam a žuvaciu konzistenciu, vďaka čomu sú ideálne na sušenie, dlhodobé skladovanie a výrobu sladkých pochutín.
Odroda Gigant je známa veľmi veľkými plodmi, ktoré patria medzi najväčšie. Plody sú oválne, po dozretí hnedo-červené, sladké a šťavnaté, vhodné na priamy konzum aj sušenie.
Pokiaľ ide o najstarší strom, na Slovensku je známy jedinec na križovatke ulíc Palárikova a Fraňa Mojtu v Nitre (nachádzajú sa tam aj mladšie jedince). Pôvod tohto ikonického stromu je však vzhľadom na jeho vek neistý (napr. v dôsledku opakovaných zmien majiteľov predmetnej súkromnej nehnuteľnosti). Predpokladá sa, že bola dovezená z Kórey. Z. Svobodová a V. Řehořek ju uvádzajú už približne okolo roku 1980. Jej klony sa označujú ako „Nitra“, hoci nejde o oficiálne schválený názov odrody. Jej hlavnými pozitívami sú samoopelivosť, skorá rodivosť, plody strednej veľkosti, mrazuvzdornosť (určená jeho dlhovekosťou na lokalite) a najmä to, že plody vydržia dlho na strome bez opadávania.
Bernolákovo, opeľovače
Zaujímavým aspektom sú aj opeľovače. V podmienkach Bernolákova sú to predovšetkým dva druhy. Na videu je možné identifikovať Leucospis dorsigera, menší žlto-čierne sfarbený druh, ktorý pomerne často parazituje na včelách z čeľade Megachilidae a kutavku mexickú (Isodontia mexicana), zastúpenú najmä čiernymi jedincami, predovšetkým samcami.
Na zachovanie deklarovaných vlastností odrôd je vhodné výlučne vegetatívne množenie, napríklad kopulácia s protiháčikom na semenáč. Použiť možno drevnaté odrezky odoberané v marci alebo zelené odrezky odoberané koncom mája. Osobitosťou druhu je, že naštepené rastliny sa vyznačujú veľmi rýchlym rastom a už v prvom roku po výsadbe môžu priniesť prvé plody. Plnú rodivosť dosahujú približne po 4–5 rokoch. Ďalšou možnosťou je výsadba koreňových odrezkov – v marci sa odoberajú 1–2 cm hrubé odrezky, ktoré sa vysádzajú horizontálne.
Jujuba holá predstavuje mimoriadne zaujímavú ovocnú drevinu, ktorá v sebe spája štyritisícročnú pestovateľskú tradíciu, vysokú výživovú a liečivú hodnotu plodov a zároveň veľmi dobrú adaptabilitu na podmienky mierneho pásma. Vďaka svojej nenáročnosti na pôdu, dobrej odolnosti voči suchu a mrazu, ako aj širokej variabilite odrôd s rozdielnou dobou dozrievania a charakterom plodov, má potenciál stať sa perspektívnou ovocnou plodinou aj v podmienkach strednej Európy.
Rozmanitosť dostupných odrôd umožňuje cielenenú voľbu podľa zamýšľaného využitia – či už ide o priamu konzumáciu čerstvých plodov, sušenie, spracovanie alebo extenzívne pestovanie s minimálnymi nárokmi na starostlivosť. Zároveň sa potvrdzuje, že pri vhodnom výbere skorších až stredne skorých odrôd dokáže jujuba spoľahlivo rodiť aj v menej priaznivých klimatických rokoch.
Text: Dušan Senko
Foto: Ľudovít Múčka (LMU Garden, s písomným súhlasom; fotografie a video sú z Bernolákova), Dušan Senko (fotografie sú z Palárikova, Nitry a Imeľa) a Zoltán Lovász (brest.sk, s písomným súhlasom; fotografia je z Imeľa).
E-mailové adresy LMU Garden a brest.sk sú uvedené s písomným súhlasom.
Tento článok je súčasťou série venovanej pestovaniu netradičných a teplomilných ovocných rastlín na Slovensku. Ukazujú, ako klimatické zmeny otvárajú nové možnosti.
- Pestovanie olivovníkov na Slovensku: Vplyv klimatických zmien prináša nové možnosti
- Pestovanie granátových jabĺk na Slovensku: Výzva a príležitosť v čase klimatických zmien
- Exotika bez skleníka: mrazuvzdorné mučenky s jedlými plodmi
- Mišpuľník japonský a aka ovocná: perspektívne ovocné dreviny v meniacich sa klimatických podmienkach Slovenska
- Jujuba (čínska ďatľa): nenáročná ovocná drevina budúcnosti