Klimatická zmena postupne mení podmienky pestovania ovocných drevín aj na Slovensku. Teplejšie a dlhšie vegetačné obdobie spolu s miernejšími zimami otvárajú priestor aj pre rastliny, ktoré boli u nás donedávna považované za príliš teplomilné. Medzi nimi majú osobitné postavenie citrónovníky a ich hybridy. Práve tie predstavujú perspektívny smer, ktorý umožňuje spojiť odolnosť voči chladu so skorším dozrievaním a zároveň dosiahnuť plody s prijateľnými chuťovými vlastnosťami.
Súčasné klimatické pomery juhozápadného Slovenska zodpovedajú už dnes klíme severného Talianska päťdesiatych rokov 20. storočia, pričom v druhej polovici tohto storočia sa v Podunajskej nížine predpovedá klíma podobná strednému, či južnému Balkánu, poprípade kontinentálneho severného Grécka, či severného Španielska. Celý klimatický režim, ako ho poznala predchádzajúca generácia, je nateraz minulosťou. Zmeny sú rýchlejšie než sa predpokladalo. Prechodné ročné obdobia sa skracujú. Leto sa predlžuje, a to viac na úkor jesene než jari. Je dlhé, horúce a suché. Zima sa tiež rýchlo mení, je teplejšia a vlhšia. V posledných rokoch zimné počasie prichádza až v priebehu januára, či dokonca neskôr. December má výrazne jesenný charakter. Zimné zrážky na juhozápade Slovenska nie sú vo forme snehu, ale čoraz viac vo forme dažďa. Zima je mierna a predovšetkým daždivá.
Klimatická zmena sa na Slovensku prejavuje rastúcimi teplotami a častejšími extrémmi. Od roku 1881 sa priemerná ročná teplota zvýšila približne o 1,8 až 2 °C, pričom na juhu Slovenska vzrástla priemerná letná teplota takmer o 3 °C. Pribúda aj počet extrémne horúcich dní. Kým slovenský teplotný rekord z roku 2007 bol 40,3 °C, v lete 2026 bol počas necelých šiestich týždňov prekonaný štyrikrát a nový rekord dosiahol 42,2 °C v Dolných Plachtinciach. Výrazne pribúdajú aj tropické noci, keď teplota neklesne pod 20 °C. Kým do roku 2014 sa ich počet väčšinou pohyboval v jednotkách, v posledných rokoch ich býva každoročne viac ako 20 a počet sa blíži k 30. Pribúdajú aj dni s teplotou nad 35 °C a horúčavy sa čoraz častejšie objavujú už v júni, nielen uprostred leta. Z pohľadu vývoja priemernej ročnej odchýlky teploty v období od roku 1950 do roku 2025 možno pozorovať výrazný trend otepľovania. Zatiaľ čo v minulosti sa striedali teplejšie a chladnejšie roky a hodnoty odchýlok sa pohybovali približne od −0,8 °C do +1,3 °C, od začiatku 21. storočia dochádza k výraznému nárastu teplotných odchýlok. Najmä posledné desaťročia sa vyznačujú prevahou výrazne teplých rokov, pričom odchýlky v posledných rokoch dosahujú približne +2 až +4,3 °C.
A vplyvom týchto postupujúcich klimatických zmien sa práve juhozápadné Slovensko stáva vhodné aj pre pestovanie tradične známych druhov zo stredomorských oblastí (na konci textu sú odkazy na články, ktoré sú súčasťou série venovanej pestovaniu netradičných a teplomilných ovocných rastlín na Slovensku). Hlavným dôvodom sú rastúce priemerné ročné teploty a najmä miernejšie zimy.
Predpokladáme, že vegetačné obdobie sa bude naďalej predlžovať. Kým posun začiatku jari a konca jesene bol v minulosti približne symetrický, v posledných desaťročiach sa výraznejšie prejavuje najmä teplejšia jeseň. V súčasnosti (klimatický normál 1991–2020, na nížinách do 200 m) trvá veľké vegetačné obdobie približne 252 dní a hlavné obdobie 193 dní. Podľa 18 klimatických modelov CMIP6 s rozlíšením 1 km by sa pri scenári SSP2-4.5 do konca storočia (2071–2100) mohlo veľké vegetačné obdobie predĺžiť približne o 23 až 27 dní a hlavné obdobie o ďalších 20 až 23 dní.
Pri oteplení o +1,5 °C, ktoré modely CMIP6 očakávajú krátko po roku 2030, sa výraznejšie zmení ako prvá Podunajská nížina – v podstate už tento proces prebieha (posledných šesť rokov bolo na Slovensku v priemere o viac ako dva stupne teplejších ako referenčné obdobie rokov 1961 až 1990). Podľa Köppenovej klasifikácie sa práve Podunajská nížina posúva z typu Dfb, teda kontinentálnej klímy s chladnou zimou a teplým letom, k typu Cfa, ktorý charakterizuje teplejšie podnebie s horúcim letom. Jej dnešné klimatické analógy nachádzame v juhovýchodnom Maďarsku. Pri oteplení o +2 °C, ktoré môže nastať pred rokom 2050, sa Podunajská nížina dostane ku klimatickým podmienkam podobným tým, aké dnes panujú v oblasti dolného toku Dunaja, napríklad v okolí bulharského Vidinu a ďalej na východ. Pri oteplení o +3 °C, ktoré sa podľa modelov môže dosiahnuť pred rokom 2075, sa rozdiely medzi regiónmi ešte viac zvýraznia. Letné maximá na Podunajskej nížine budú približne o 5 °C vyššie než dnes a letné úhrny zrážok klesnú asi o 20 %. Podobnú klímu by sme dnes našli v čiernomorskej oblasti Rumunska a Bulharska či na juhu Ukrajiny.
Hoci sa vplyvom otepľovania postupne rozširujú možnosti pestovania teplomilných rastlín, klasické citrónovníky majú jednu zásadnú nevýhodu – ich plody dozrievajú veľmi pomaly. V závislosti od druhu a odrody môže od kvitnutia až po úplnú zrelosť uplynúť približne päť až pätnásť mesiacov.
Na juhozápadnom Slovensku stále narážame na zimné obdobie, počas ktorého sa môžu vyskytnúť aj vpády studeného vzduchu. Keďže nám chýba zmierňujúci vplyv mora, pestovanie ušľachtilých citrónovníkov vo voľnej pôde zatiaľ nie je možné. Problémom pritom nie je len priemerná ročná teplota, ale najmä jednotlivé mrazové epizódy počas zimy a začiatku jari. Mráz navyše neohrozuje iba samotné stromy – veľmi citlivé sú aj kvety a dlho dozrievajúce plody, ktoré môžu byť poškodené ešte pred dosiahnutím zrelosti.
Práve preto môže byť pri výbere perspektívnych citrónovníkov dôležitejšia schopnosť prežiť zimu a dokončiť vývoj plodu v jedinej vegetačnej sezóne než samotná maximálna veľkosť alebo sladkosť plodu.
Jedným z najdôležitejších rodičov pri šľachtení odolnejších citrónovníkov je citrónovník trojlístkový (Citrus trifoliata). Na rozdiel od väčšiny je opadavý a mimoriadne odolný voči chladu. Jeho schopnosť prežiť nízke teploty je jedna z kľúčových vlastností, pre ktorú sa používa nielen ako podpník, ale aj ako genetický zdroj pri šľachtení. Jeho plody sú však malé, veľmi kyslé až horké a obsahujú množstvo semien. Práve preto je cieľom šľachtenia spojiť jeho odolnosť s kvalitnejšími vlastnosťami iných citrónovníkov. Riešením sú preto hybridy, ktoré by bez problémov prežili zimu, dozrievali ešte v tom istom roku, ideálne na zimu zhadzovali listy a zároveň nemuseli byť hneď sladké. Postačí, ak nebudú horké, budú mať menej semien a ich chuť bude natoľko príjemná, že po ochutnaní prvého plodu príde chuť siahnuť aj po ďalšom. Typická je preň aj výrazná tŕnitosť – vytvára dlhé a veľmi ostré tŕne, ktoré môžu byť značným problémom pri pestovaní. Aj tento znak preto patrí medzi vlastnosti, ktoré sa pri tvorbe nových hybridov potláčajú. Vo všeobecnosti sú plodiace konáre menej tŕnisté než silne rastúce výhonky.
Pri šľachtení sú veľmi perspektívne aj citrónovník veľkosemenný (Citrus cavaleriei) a c. guľatoplodý (yuzu; C. ×junos). Obe sú skoré a pomerne mrazuvzdorné, ale majú výrazne aromatické, kyslé, horké a trpké plody. Sú navyše výrazne tŕnisté. Ich hybridy však zvyčajne skoršie dozrievajú, majú lepšiu kvalitu ovocia, pričom ich odolnosť je takmer rovnaká ako pri hybridoch s citrónovníkom trojlístkovým.
Zaujímavým materiálom sú citrandaríny, teda hybridy mandarínky (Citrus reticulata) s C. trifoliata. Medzi známe línie patrí kultivar ‘US-812’, odvodený od mandarínky ‘Sunki’. Šťava pripomína citrónovník drobnoplodý (kalamondin, Citrus ×microcarpa = C. japonica × C. reticulata), ale kôra je veľmi horká. Má veľa ostrých tŕňov, ale nie sú veľké.
Osobitnú pozornosť si zaslúži kríženec grapefruitovníka s citrónovníkom trojlístkovým, čiže citrumelo (Citrus ×paradisi × C. trifoliata), najmä jeho odroda ‘Citrumelo 82’. Autorom je Reto Eisenhut zo švajčiarskeho San Nazzaro, ktoré je klimaticky veľmi podobné juhozápadnému Slovensku. Skúsenosti pestovateľov ho opisujú ako jeden z najlepších chuťovo hodnotených hybridov – ovocie pripomína grapefruit, je kyslé, mierne horkasté, ale s pomerne príjemnou chuťou a menším počtom semien.
Citrumelo ‘Swingle’ vzniklo krížením grapefruitu (Citrus ×paradisi) ‘Duncan’ s C. trifoliata. Z neho potom vznikli sexuálne semenáče druhej generácie, ktoré sa označujú ako ‘F2 Swingle / 5 Star’. Plody sú skutočne dobré až plne dozreté a to vtedy keď má rastlina za sebou teplý rok. Pri skladovaní sa horkosť plodov výrazne zníži. Má málo semien.
Pozornosť si zaslúžia aj hybridy citrónovníka guľatoplodého (yuzu; Citrus ×junos) s tzv. japonskou mandarínkou [citrónovníkom horkým lahodným (satsuma); Citrus ×aurantium f. deliciosa (= Citrus ×unshiu)], alebo s mandarínkou (C. reticulata) ‘Geleking’, označovaný ako ‘Yuzu 30’, ktorý spája dobrú odolnosť s pomerne sladkými plodmi. Mimoriadne perspektívny môže byť pre naše podmienky aj hybrid yuzu s citrumelom ‘Swingle’. Spája totiž vlastnosti viacerých odolných línií. Vyniká dobrou mrazuvzdornosťou, aromatickými kvetmi a plodmi, ktoré tvarom pripomínajú malé grapefruity. Možno ich využiť aj ako náhradu citróna.
Kríženec citrónovníka veľkosemenného (Citrus cavaleriei) a citrónovníka guľatoplodého (C. ×junos ‘Yuzu 4’) predstavuje komplexný hybrid, ktorý spája vysokú mrazuvzdornosť s pomerne veľkými a aromatickými plodmi. K jeho odolnosti prispieva najmä genetický podiel Ichang papedy (C. cavaleriei), zatiaľ čo podiel yuzu sa prejavuje výraznou arómou a úžitkovou hodnotou plodov. Dozrieva však neskôr. Plody majú hrubú, hrboľatú šupku a kyslú, miestami mierne horkastú dužninu.
Samostatnú skupinu predstavujú aj rôzne selekcie citrónovníka guľatoplodého (yuzu; Citrus ×junos), ktoré sa od seba líšia veľkosťou a chuťou plodov, časom dozrievania, veľkosťou tŕňov a mierou mrazuvzdornosti. Citrus ×junos ‘Yuzu 4’ (na titulnej fotografii tohto článku) má výrazne kyslú a typicky aromatickú chuť. Samotná šťava pritom zvyčajne nie je taká horká. Vytvára však výrazné, hrubé a dlhé tŕne. V Japonsku je zároveň známy tetraploidný hybrid označovaný rovnakým názvom, ‘Yuzu 4’, ktorý vznikol fúziou buniek citrónovníka guľatoplodého (yuzu; Citrus ×junos) a pomarančovníka (C. sinensis ‘Ōmishima’). V európskom (najmä francúzskom) pestovateľskom kontexte sa však názov ‘Yuzu 4’ používa pre jednu zo selekcií Citrus ×junos. Jeho autorom je Raphaël Collici (‘Yuzu’ 1 až 3 vyselektoval Bernard Riera). Japonský hybrid má väčšie, veľmi šťavnaté plody, jemnejšiu yuzu arómu, približne 13,2 °Brix, ale zároveň vysokú kyslosť, kým európsky ‘Yuzu 4’ si zachováva typickú intenzívnu yuzu arómu a výrazne kyslý charakter. Chuťovo je teda japonský plnší a šťavnatejší, zatiaľ čo európsky je aromatickejší a bližší klasickému yuzu.
Pri porovnaní selekcií ‘Yuzu 3’ a ‘Yuzu 4’ sa ukazuje niekoľko rozdielov. Citrus ×junos ‘Yuzu 3’ vytvára stredne veľké plody a zároveň dozrieva neskôr, zatiaľ čo ‘Yuzu 4’ má plody väčšie, ktoré môžu dosahovať aj 10 cm. Rozdiel je aj vo veľkosti tŕňov, ‘Yuzu 3’ ich má menšie. Chuť oboch selekcií je typická pre yuzu, avšak ‘Yuzu 4’ pôsobí o niečo sladšie. Pre pestovanie v súčasných podmienkach juhozápadného Slovenska je osobitne vhodná práve selekcia ‘Yuzu 3’, ktorá sa vyznačuje vysokou mrazuvzdornosťou. Zo zahraničia je zaznamenaný prípad, keď rastlina prežila minimálnu teplotu −18 °C a následne dva týždne s minimálnymi teplotami okolo −12 °C. Jej vysoká odolnosť voči mrazu z nej robí perspektívny typ aj pre naše podmienky.
Veľmi perspektívna je aj selekcia Citrus ×junos ‘Jones’ (autor je Francesco Genovese). V porovnaní s ‘Yuzu 4’ vytvára mohutnejšie plody, dosahujúce až približne 8 cm. Má výraznejšie tŕne, dlhé do 4 cm, no plody sú menej kyslé ako citrón. Práve kombinácia odolnosti, veľkosti plodov a miernejšej kyslosti z nej robí cenný materiál pre ďalšie pestovanie v našich podmienkach.
Osobitou skupinou sú chiméry, ktoré na rozdiel od klasických hybridov nevznikajú genetickým splynutím rodičovských genómov, ale kombináciou geneticky odlišných vrstiev pletív v rámci jednej rastliny. Príkladom je chiméra ‘Citsuma Prague’ (Citrus ×aurantium f. deliciosa, ‘Satsuma’ + C. trifoliata), ktorá je považovaná za synonymum chiméry ‘Lussa’ alebo chiméry ‘19’. Geneticky inou rastlinou je hybrid Citrus ×aurantium f. deliciosa, ‘Satsuma’ × C. trifoliata z Prahy. Tieto dve rastliny sa často zamieňajú. Okrem genetického rozdielu (hybrid je geneticky 50:50, zatiaľ čo chiméra má v rámci jednej rastliny geneticky odlišné vrstvy pletív) je na prvý pohľad viditeľný aj jasný rozdiel v habituse rastliny. Hybrid sa typicky podobá na C. trifoliata ‘Flying Dragon’, zatiaľ čo chiméra má vzpriamenejší spôsob rastu. Nevýhodou chimér je pomerne slabé kvitnutie. ‘Citsuma Prague’ dosahuje mrazuvzdornosť C. trifoliata, ale produkuje sladké plody ako ‘Satsuma’. Ďalšia chiméra, ktorú pestujeme, je ‘Sláva Mičurina’ (Citrus ×sinensis + C. trifoliata). Tvorí menšie plody, má kyslejšiu chuť a menej šťavnatú dužinu. Výrazný nedostatok je však mrazuvzdornosť, ktorá nie je spoľahlivá.
Osobitnú skupinu predstavujú komplexné hybridy, pri ktorých sa kombinujú vlastnosti viacerých rodičov s cieľom spojiť odolnosť voči chladu s priaznivými úžitkovými vlastnosťami. Dobrým príkladom kombinovania vlastností viacerých rodičov je ‘Troyer’ = [(Citrus ×sinensis ‘Washington Navel’ × C. trifoliata) × C. cavaleriei]. V našich súčasných klimatických podmienkach plodí pravidelne. Ďalším zaujímavým multihybridom je ‘Trifolis’ [(Citrus ×sinensis × C. trifoliata) × (C. maxima × C. ×sinensis)]. Vytvára veľké plody a vykazuje dostatočnú mrazuvzdornosť, jeho nevýhodou je však veľmi slabý rast a nepravidelné plodenie.
Veľkú pozornosť si zaslúži aj kríženec označovaný ako ‘Shangyuan’ [≈ Citrus maxima × (C. cavaleriei × C. reticulata)], známy aj ako Ichang lemon. Ide o hybrid príbuzný Ichang papede, pomelu (Citrus maxima) a C. ×junos. Jeho pôvod a presné genetické zaradenie sa v zdrojoch opisujú trochu odlišne. Dozrieva približne za päť mesiacov (koncom októbra) a jeho plody dosahujú veľkosť menšieho pomaranča. Plody sú výrazne kyslé, s intenzívnou arómou a mierne horkastým tónom. Cení sa najmä ich aromatická kôra a dobrá výťažnosť šťavy. Skoré dozrievanie môže byť v podmienkach dôležitejšie ako maximálna veľkosť plodu. Nemá takmer žiadne tŕne.
Na záver, avšak nie v poslednom rade, treba spomenúť aj hybridy s austrálskym druhom citrónovníkom sivým (Citrus glauca). Jeho krížením s pomarančovníkom (Citrus ×sinensis) vznikol hybrid ‘Eremorange’, zatiaľ čo kombinácia s citrónovníkom je známa ako ‘Eremolemon’, ktorý má iba dekoratívne využitie. Vyznačuje sa dobrou mrazuvzdornosťou a skorším dozrievaním. Prináša menšie plody s kyslou, no veľmi dobrou chuťou a osobitou arómou. Plody možno využiť aj na spracovanie, napríklad na prípravu marmelády.
Pestovanie citrónovníkov už nemusí byť na juhozápade Slovenska len odvážnym experimentom. Klimatická zmena prináša nové možnosti, no pri citrónovníkoch nebude rozhodujúce iba to, ako veľmi sa oteplí. Skôr pôjde o postupný výber a šľachtenie hybridov, ktoré dokážu spojiť odolnosť voči zime, skoré dozrievanie a dostatočne kvalitné plody. Práve kombinácia týchto vlastností môže rozhodnúť o tom, či sa citrónovníky stanú súčasťou ovocných záhrad aj mimo tradičných oblastí ich pestovania. Cieľom šľachtenia preto nie je len zvýšiť odolnosť citrónovníkov voči chladu, ale postupne zlepšovať aj kvalitu ich plodov. Pri pokročilejších hybridoch sa už podarilo dosiahnuť chuť, ktorá je nielen prijateľná, ale v niektorých prípadoch aj veľmi dobrá.
Citrónovníky nemusia preto zostať iba exotickou zaujímavosťou skleníkov. Postupne nájdu svoje miesto aj v našej krajine.
Text: Dušan Senko, Jozef Pecho
Nomenklatúru revidoval: Dominik Roman Letz
Foto: Robert Gordon, Bernhard Voss, Zdeňek Černoch, Dušan Senko
Za cenné informácie patrí poďakovanie Zdeňkovi Černochovi, Robertovi Gordonovi, Bernhardovi Vossovi, Petrovi Brožovi, Ive Hažmukovej a Anežke Daníčkovej.
Pri pestovaní citrónovníkov treba vždy zohľadniť predovšetkým stanovište a vek rastliny, pretože mladé rastliny sú oveľa citlivejšie na mráz a nepriaznivé podmienky ako staršie, dobre zakorenené rastliny. Keď rastlina dosiahne približne 50 cm, je možné zvážiť jej vysadenie do voľnej pôdy, pričom aj v tomto prípade treba prihliadať na jej kondíciu a vhodnosť konkrétneho stanovišťa. Citrónovníkom najviac vyhovuje teplé a pred vetrom chránené miesto. Veľmi vhodné je stanovište pri stene domu, ktorá sa počas slnečného dňa zohrieva a následne odovzdáva rastline akumulované teplo. Ideálnou voľbou je najmä južne orientovaná stena, ktorá poskytuje dostatok slnečného žiarenia a zároveň vytvára teplejšiu mikroklímu. Pri mladých alebo citlivejších rastlinách je vhodné zabezpečiť aj miernu ochranu pred ranným slnkom, najmä po chladných nociach, aby nedošlo k príliš rýchlemu prehriatiu rastliny. Pôda by mala byť počas celého roka, teda v lete aj v zime, mierne vlhká, pričom je dôležité zabrániť jej dlhodobému premokreniu. Počas zimy je vhodné pôdu okolo rastliny prikryť približne 10 cm vrstvou mulča z kôry alebo drevnej štiepky, ktorá pomáha chrániť koreňový systém pred nízkymi teplotami a výraznými teplotnými výkyvmi. Počas obdobia aktívneho rastu od jari do leta netreba zabúdať ani na pravidelné hnojenie, ktoré podporuje zdravý rast a vývoj rastliny.
Tento článok je súčasťou série venovanej pestovaniu netradičných a teplomilných ovocných rastlín na Slovensku. Ukazujú, ako klimatické zmeny otvárajú nové možnosti.
- Pestovanie olivovníkov na Slovensku: Vplyv klimatických zmien prináša nové možnosti
- Pestovanie granátových jabĺk na Slovensku: Výzva a príležitosť v čase klimatických zmien
- Exotika bez skleníka: mrazuvzdorné mučenky s jedlými plodmi
- Mišpuľník japonský a aka ovocná: perspektívne ovocné dreviny v meniacich sa klimatických podmienkach Slovenska
- Jujuba (čínska ďatľa): nenáročná ovocná drevina budúcnosti
- Pestovanie citrónovníkov na Slovensku: Mrazuvzdorné hybridy ako príležitosť v meniacich sa klimatických podmienkach