| CARBODNA - Nová analytická platforma pre in situ a in vitro analýzy komplexných sacharidov na báze aptamérov |
| Aptamer-based analytical platform for in vitro and in situ analyses of complex carbohydrates |
| Doba trvania: | 1. 9. 2022 – 31. 8. 2027 |
| Evidenčné číslo: | IM-2021-230 |
| Program: | IMPULZ |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Mravec Jozef, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Harenčár Ľubomír, PhD., Ing. Heldesová Katarína, Mgr. Klubicová Katarína, PhD. |
| Anotácia: | Komplexné sacharidy syntetizované rastlinami sú jedny z najdôležitejších prírodných polymérov pre ľudstvo, ako zdroj materiálov, energie a ako súčasť potravy a krmív. Pre ich vysokú molekulovú hmotnosť a komplexnosť, určenie ich presného množstva a štruktúry vo vzorke je veľmi technicky náročné. Napríklad súčasná metóda nazývaná Compositional Microarray Polymer Profiling (CoMPP) založená na špecifických monoklonálnych protilátkach zacielených na sacharidy a microarray technológii má niekoľko nedostatkov a vyžaduje vysoký stupeň expertízy, drahé vybavenie a je veľmi nákladná.Tento projekt má za ciel vyvinúť novu analytickú platformu na báze aptamérov (tiež nazývaných syntetické alebo chemické protilátky), krátkych polynukleotidov so schopnosťou viazať sa na určené molekuly s vysokou špecificitou a aviditou podobnou konvenčným proteínovým protilátkam. V rámci projektu vyvinieme nové aptaméry zacielené na významné komponenty rastlinných bunkových stien pre ktoré nie sú dostupné monoklonálne protilátky a súčasne sa pokúsime izolovať aptaméry rozoznávajúce komplikované trojdimenzionálne štruktúry vytvárajúce bunkovú stenu ako napríklad vzájomné interakcie biopolymérov. Vytvorené aptaméry budú použité na vytvorenie nového efektívneho systému na kvantifikáciu a kompozičné profilovanie vzoriek rôzneho pôvodu a určenia pomocou etablovaných metód molekulárnej biológie ako napríklad qPCR, detailné mikroskopické štúdium štruktúry bunkových stien a lokalizácie vzájomných interakcii murálnych komponentov. Súčasť projektu bude použitie tejto novej technológie na popísanie dynamiky bunkových stien počas somatickej embryogenézy a bunkovej elongácie. |
| EVOPLROHA - Význam reprodukčných systémov, hybridizácie a symbiotickej asociácie pre evolúciu a prežívanie cievnatých rastlín v prostredí skalných biotopov |
| The role of reproductive systems, hybridization, and symbiosis in the evolution and long-term survival of vascular plants in a rocky environment |
| Doba trvania: | 1. 7. 2023 – 30. 6. 2027 |
| Evidenčné číslo: | APVV-22-0365 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Slovák Marek, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Adamčík Slavomír, PhD., Mgr. Caboň Miroslav, PhD., RNDr. Caboňová Michaela, PhD., Mgr. Cetlová Veronika, PhD., Mgr. Gajdošová Zuzana, RNDr. Galgóci Martin, PhD., Mgr. Gbúrová Štubňová Eliška, PhD., Mgr. Kantor Adam, Mgr. Klobučník Miroslav, PhD., Ing. Kučera Jaromír, PhD., Mgr. Melichárková Andrea, PhD. |
| Anotácia: | Nelesné skalnaté biotopy predstavujú ekologické ostrovy v rámci okolitej krajiny a napriek náročným environmentálnym podmienkam sú ohniskami biodiverzity s vysokým podielom reliktných a endemických druhov. Napriek tomu sa skalným druhom rastlín kvôli ich vysokej neprístupnosti venuje oveľa menej pozornosti ako ich príbuzným žijúcim v priľahlých ekosystémoch. V dôsledku toho zostali mechanizmy a faktory, ktoré sú základom ich adaptability a vývoja, neobjasnené a to i napriek faktu, že tieto poznatky sú kľúčové pre ich zachovanie a dlhodobé prežitie, najmä vo svetle globálnych klimatických zmien. Plánujeme preskúmať význam vybraných vnútorných a vonkajších znakov na dlho žijúcich krovitých druhoch rodu Daphne (Thymelaeaceae) využívajúc moderné vedecké prístupy (genomika založená na RAD sekvenovaní, meta-barcoding) v kombinácii s počítačovým modelovaním ekologických ník, karyologickými a morfologickými analýzami. Hlavným cieľom tohto projektu je porovnať celkovú genetickú štruktúru a úroveň klonality dvoch skalných špecialistov, D. arbuscula (Západné Karpaty) a D. petraea (Južné Alpy), s bežnejším no stále reliktným a vzácnym príbuzným D. cneorum. Zameriame sa tiež na zistenie úrovne medzidruhovej hybridizácie a introgresie, ako aj na diverzitu mykoríznych zoskupení u študovaných skalných druhoch a pokúsime sa navrhnúť hypotézy o ich úlohe pri adaptácii a prežívaní oboch druhov v skalných biotopoch. Dúfame, že náš výskum poskytne nové informácie nielen o cieľových druhoch, ale aj o evolúcii a adaptácii druhov žijúcich v náročnom prostredí skalných biotopov stredných nadmorských výšok v miernom pásme. Veríme, že výsledky projektu poskytnú kľúčové informácie pre riešenie stratégií ochrany, a tým aj zabezpečenie dlhodobého prežitia týchto cenných a vzácnych druhov európskej flóry. |
| Evolučné a ekologické dôsledky rastlinných invázií: aké sú potenciálne dopady hybridizácie a polyploidizácie po invázii na inváznosť taxónov rodu Solidago (zlatobyľ) v Európe? |
| Evolutionary and ecological outcomes of plant invasions: What are the potential consequences of post-invasion hybridization and polyploidization on the invasiveness of Solidago taxa in Europe? |
| Doba trvania: | 1. 1. 2023 – 31. 12. 2026 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0024/23 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Šingliarová Barbora, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Skokanová Katarína, PhD., Mgr. Šlenker Marek, PhD., RNDr. Španiel Stanislav, PhD., Mgr. Zozomová Judita, PhD. |
| Anotácia: | Vzhľadom na zložitosť biologických invázií a následných procesov (napr. interakcie s pôvodnými druhmi) je dôkladné pochopenie kľúčových faktorov a ich manažment veľkou výzvou. Nepôvodní zástupcovia rodu Solidago (zlatobyľ) predstavujú v Európe výnimočne úspešné invázne druhy. V tomto projekte sa zameriavame na určenie vplyvu hybridizácie a introgresie v populáciách krížiacich sa inváznych a pôvodných druhov S. canadensis-xniederederi-virgaurea a polyploidizácie v populáciách S. gigantea na evolučný a invázny potenciál novovytvorených genotypov v rámci invadovaného areálu v Európe. Využijeme prístup, ktorý kombinuje skríning relatívneho obsahu DNA, vyhodnotenie podrobnej genetickej štruktúry populácií pomocou moderných molekulárnych markerov a zhodnotenie reprodukčného potenciálu a fitness parametrov. Očakávame, že projekt prinesie nové poznatky o mikroevolučných procesoch po inváziách a ich vplyve na ďalšiu inváznosť, ako aj poskytne podklady pre rozhodnutia v oblasti ochrany prírody a manažmentu. |
| Hrozienka v koláči biodiverzity jazýčkovitých húb (Ascomycota): taxonómia, evolučné vzťahy a životná stratégia |
| Gemstones of biodiversity: taxonomy, evolutionary relationships and life strategies of target earth tongues (Fungi, Ascomycota) |
| Doba trvania: | 1. 1. 2023 – 31. 12. 2026 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0074/23 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Kučera Viktor, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Hindáková Alica, PhD., Mgr. Miháliková Tatiana |
| Anotácia: | Jazýčkovité huby (zástupcovia dvoch čeľadí: Geoglossaceae a Leotiaceae) patria medzi vzácne a považujú sa za ohrozené takmer vo všetkých krajinách ich výskytu. Napriek tomu počet známych druhov za posledné desaťročie narástol o viac ako tridsať. Na základe výskumu z našich minulých projektov je evidentné, že tento trend bude pokračovať. Zo sledovaných lokalít na území Karpát možno očakávať opísanie nových druhov v rode Microglossum a Geoglossum. Výsledkom spolupráce so zahraničnými kolegami bude predpokladané zviditeľnenie ďalších hrozienok v biodiverzitnom koláči, a to opis nových druhov pre vedu. Podľa doterajších výskumov je evidentné, že niektoré druhy rodov Sarcoleotia a Leotia tvoria mykorízu s rastlinami. Rody Leotia a Microglossum sú fylogeneticky príbuzné, preto predpokladáme, že by mohli mať aj podobné vlastnosti. Podľa našej testovacej štúdie postavenej na analýze DNA sa preto domnievame, že aj niektoré druhy rodu Microglossum, príp. ďalších rodov, vytvárajú mykorízu s koreňmi vyšších rastlín. |
| Kombinovaný manažment ako nástroj na ochranu a obnovu travinnobylinných biotopov |
| Combined management as a tool for conservation and restoration of grassland habitats |
| Doba trvania: | 1. 1. 2023 – 31. 12. 2026 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0065/23 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Janišová Monika, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Galvánek Dobromil, PhD., Mgr. Ivascu Alina - Sorina, Mgr. Škodová Iveta, PhD. |
| Anotácia: | Ochrana, zlepšenie a potenciálne rozšírenie oblastí bohatých na biodiverzitu je najvyššou prioritou politík v rámci štátov, kontinentov ako aj globálne. Najnovšia výzva Európskej únie Green Deal označila biodiverzitu a ekosystémy za kľúčové pre zlepšenie kvality krajiny a zmiernenie účinkov klimatických zmien, pričom poloprírodné biotopy sú oblasťami, v ktorých možno dosiahnuť najúčinnejšie zmeny. Extenzívne tradičné poľnohospodárstvo zachované v horských oblastiach Karpát je inšpiráciou pre diverzifikáciu moderných agroekosystémov. Mechanizmy zvyšovania biodiverzity trávnych porastov diverzifikáciou a kombináciou poľnohospodárskych postupov sú však stále nedostatočne známe. V projekte plánujeme preskúmať viaceré aspekty vybraných kombinácií tradičných manažmentových postupov - kosenia, pasenia a hnojenia - a založiť riadený poľný experiment na testovanie ich účinkov na biodiverzitu, v prípade, že sa použijú ako obnovný zásah v modernej poľnohospodárskej krajine. |
| MEADOW - Druhovo bohaté lúky a pasienky Karpát: mapovanie, história, príčiny zmien a ochrana |
| Species-rich Carpathian grasslands: mapping, history, drivers of change and conservation |
| Doba trvania: | 1. 7. 2022 – 30. 6. 2026 |
| Evidenčné číslo: | APVV-21-0226 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Janišová Monika, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Belák Andrej, PhD., Mgr. Dayneko Polina, PhD., RNDr. Dúbravková Daniela, PhD., Ing. Ďuricová Viktória, Mgr. Galvánek Dobromil, PhD., Mgr. Goga Tomáš, PhD., Mgr. Opravil Šimon, Mgr., MgA. Panáková Jaroslava, PhD., Mgr. Pazúr Róbert, PhD., Pazúrová Zlatica, RNDr. Skokanová Katarína, PhD., Mgr. Škodová Iveta, PhD. |
| Anotácia: | Európske poľnohospodárstvo sa nachádza na rázcestí. Pokračovať v industriálnej intenzifikácii poľnohospodárskej výroby a súvisiacom opúšťaní marginálnej pôdy znamená pokračovať v priamych negatívnych environmentálnych dopadoch na kvalitu krajiny a pokles biodiverzity. Druhou možnosťou je prijať kvalitu krajiny a jej udržateľnosť za podstatné kritériá optimalizácie a riadenia poľnohospodárskej výroby. Hlavným zámerom nášho transdisciplinárneho projektu je podporiť druhú možnosť, a to poskytnutím praktických vedeckých poznatkov o environmentálnych a spoločenských výhodách trvalo udržateľného obhospodarovania trávnych porastov v oblasti Karpát s využitím tradičných poľnohospodárskych postupov, a tiež o tom, ako by sa preň dali vytvoriť priaznivejšie spoločenské a inštitucionálne podmienky v rámci moderného slovenského hospodárstva. Hlavné ciele projektu sú: 1) identifikovať a zmapovať oblasti karpatského regiónu s vysokou biodiverzitou trávnych porastov a súvisiace miestne environmentálne a sociálne faktory; 2) identifikovať a zmapovať oblasti s vysokým environmentálnym a spoločenským potenciálom pre úspešnú ekologickú obnovu trávnych porastov na Slovensku; a 3) navrhnúť národnú stratégiu štátnej a mimovládnej podpory ekologickej obnovy, ochrany a správy identifikovaných oblastí s trávnymi porastmi. Ku komplexnému a praktickému porozumeniu hodláme dospieť prostredníctvom kolaboratívneho kombinovania najnovších dostupných plošných údajov za karpatský región, analytických metód a nástrojov, ale aj pionierskeho terénneho výskumu, a to paralelne za vedné odbory botanika, ekológia, geografia, diaľkový prieskum Zeme a etnografia/sociálna antropológia. Plánované výstupy projektu – vedecké štúdie a návrh stratégie podpory druhovo bohatých trávnych porastov – môžu popri priamom využití konkrétnymi zazmluvnenými domácimi odberateľmi (MŽP SR, BROZ) zároveň slúžiť aj ako predloha pre aplikovaný výskum v oblasti podpory ekologickej obnovy v Európe. |
| RET-EVOL-BRASS - Retikulátna alebo divergentná evolúcia? Objasnenie procesov, ktoré stoja za veľkou druhovou bohatosťou a endemizmom v rodoch čeľade Brassicaceae |
| Reticulate or divergent evolution? Resolving processes behind the high species richness and endemism in Brassicaceae genera |
| Doba trvania: | 1. 7. 2022 – 30. 6. 2026 |
| Evidenčné číslo: | APVV-21-0044 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | prof. RNDr. Marhold Karol, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Cetlová Veronika, PhD., Mgr. Kantor Adam, RNDr. Skokanová Katarína, PhD., Mgr. Smatanová Janka, RNDr. Šingliarová Barbora, PhD., Mgr. Šlenker Marek, PhD., RNDr. Španiel Stanislav, PhD., Mgr. Zozomová Judita, PhD. |
| Anotácia: | Retikulátna evolúcia je pozoruhodná téma výskumu, ktorá si v posledných rokoch získala zvýšenú pozornosť najmä vďaka pokroku v poznávaní genómov a vývoju nových vedeckých metodík a prístupov. Dnes sa už všeobecne akceptuje fakt, že introgresia a hybridizácia významne ovplyvňujú evolúciu rastlín, ale naše poznanie týchto procesov a ich dopadu na diverzifikáciu a speciáciu je stále nedostatočné. Predkladaný návrh projektu sa zameriava na štúdium retikulátnej evolúcie v štyroch rodoch z čeľade Brassicaceae (Alyssum, Cardamine, Erysimum a Odontarrhena). Našim cieľom bude detailnejšie preskúmať, aký vplyv mali retikulátne udalosti na evolúciu študovaných rodov, zistiť, či vysoký podiel endemitov je dôsledkom opakovaných, nezávislých polyploidizačných udalostí alebo skôr dôsledkom zvýšenej diverzifikácie už vytvorených polyploidných línií. Budeme tiež študovať, ako mohli zmeny v areáloch druhov v minulosti aj v súčasnosti stimulovať introgresiu či alopolyploidnú speciáciu a budeme tiež sledovať spôsob a tempo evolúcie genómu alopolyploidov. Na dosiahnutie cieľov sme si zvolili komplexný metodický prístup, v ktorom budeme spájať metódy fylogenomické (RADseq a HybSeq metódy sekvenovania novej generácie, doplnené aj o analýzu mikrosatelitov), cytogenomické, cytometrické a morfometrické, ako aj modelovanie ekologických ník. Rozmanité dáta, zhromaždené z rôznych metodík a zdrojov, nám umožnia pozrieť sa na študované javy a procesy z odlišných uhlov pohľadu a získať tak o nich ucelenejší obraz. Keďže naše štúdium bude zamerané na rôzne skupiny druhov, poskytne nám to aj možnosť porovnávania a výsledky nebudú len druhovo alebo rodovo špecifické, ale umožnia nám odvodiť aj spoločné a všeobecnejšie platné mechanizmy retikulátnej evolúcie rastlín. |
| POLINES - Včely všetko nestihnú – DNA metabarkódingová analýza biodiverzity opeľovačov pre zlepšenie ich ochrany a ekosystémových služieb |
| Bees cannot make it all - DNA metabarcoding analysis of pollinator biodiversity for improving their protection and ecosystem services |
| Doba trvania: | 1. 7. 2022 – 30. 6. 2026 |
| Evidenčné číslo: | APVV-21-0386 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Čiampor Fedor, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Čejka Tomáš, PhD., RNDr. Čiamporová-Zaťovičová Zuzana, PhD., RNDr. Laššová Kristína, PhD., RNDr. Májeková Jana, PhD., Mgr. Pekárik Ladislav, PhD., RNDr. Šibík Jozef, PhD., Mgr. Šibíková Mária, PhD. |
| Anotácia: | Podľa mnohých zdrojov sme svedkami masívneho úbytku biodiverzity, čo môže mať pre ľudstvo katastrofické následky. Kriticky ohrozené sú aj opeľovače, ktoré sú nenahraditeľné pre poľnohospodárstvo, výživu, fungovanie ekosystémov a zachovanie ich ekosystémových služieb. Skutočnú diverzitu opeľovačov a zloženie ich spoločenstva však nepoznáme a bez relevantných dát nie je možná ich efektívna ochrana. Potrebujeme preto výrazne skvalitniť poznatky a inovovať postupy biodiverzitného výskumu. Konvenčné postupy sú zdĺhavé, finančne náročné a náchylné k chybám, čo znižuje výpovednú hodnotu výsledkov. DNA (meta)barkóding v súčasnosti revolucionizuje našu schopnosť hodnotiť biodiverzitu v celom rade biotopov. Tento prístup je efektívny a ľahko realizovateľný, čo z neho robí nástroj 21. storočia pre rozsiahly výskum a monitorovanie biodiverzity.Projekt vychádza z najnovších poznatkov v oblasti DNA metabarkódingu bioty a využíva analýzu DNA dát v kombinácii s faktormi prostredia na hodnotenie stavu biodiverzity opeľovačov. Využitá bude aj environmentálna DNA (eDNA) z kvetov, čo je zatiaľ ojedinelý a inovatívny prístup k prieskumu biodiverzity tejto dôležitej skupiny živočíchov.Hlavnými cieľmi projektu je a) DNA metabarkódingová analýza biodiverzity opeľovačov spojených s pestovaním troch modelových plodín (repka, mak, jabloň), b) odhad vplyvu faktorov prostredia na diverzitu opeľovačov, c) odhad vplyvu biodiverzity opeľovačov na výnosy plodín a d) výrazné doplnenie referenčných DNA barkódingových databáz o unikátne dáta fauny opeľovačov.Výstupy projektu zlepšia všeobecné poznatky o biodiverzite, zlepšia možnosti rutinnej aplikácie DNA metód v budúcnosti a poskytnú poznatkovú bázu pre efektívnejšie prijímanie informovaných rozhodnutí v kontexte prispôsobovania sa zmene klímy a udržateľného rozvoja. |
| Čo (ne)vieme o rode Crepidotus (Agaricomycotina, huby) |
| What we (do not) know about the genus Crepidotus (Agaricomycotina, fungi) |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0346/22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Adamčík Slavomír, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Adamčík Slavomír, PhD., Mgr. Caboň Miroslav, PhD. |
| Anotácia: | Huby rodu Crepidotus (Agaricomycotina) majú klobúkaté plodnice s lupeňovitým hymenoforom a typicky redukovaným hlúbikom. Rastú na rôznych odumretých rastlinných substrátoch, predovšetkým na dreve. Sú cirkumpolárne rozšírené a relatívne bežné od tropických po hemiboreálne oblasti. Rod Crepidotus bol viackrát spracovaný monograficky, jednotlivé druhy však boli vymedzené len na základe morfologických znakov. Fylogenetické štúdie potvrdili rod Crepidotus ako samostatnú vývojovú líniu Agaricomycotina, ale ohraničenie druhov a príbuzenské vzťahy nie sú dostatočne známe a podporené. Tento projekt sa zameriava na definovanie fylogentických príbuzností v rode, zistenie druhovej diverzity a na presné definovanie konceptu druhov doposiaľ definovaných len morfologicky. Využijeme tradičné metódy štatisticky podporených morfologických pozorovaní v kombinácii s fylogenetickou analýzou viacerých regiónov DNA. Robustný dataset sekvencií, morfologických pozorovaní a ekologických údajov umožní sledovať evolučné procesy a adaptačnú funkciu morfologických štruktúr. |
| Chronické ionizujúce žiarenie ovplyvňuje odolnosť divorastúcich vodných rastlín proti škodcom: Objav a potvrdenie biochemických mechanizmov |
| Chronic ionizing radiation affects susceptibility to pests in wild aquatic plants: Discovery and validation of biochemical mechanisms |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0106/22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Danchenko Maksym, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Kleman Juraj, PhD., Mgr. Klubicová Katarína, PhD., RNDr. Matúšová Radoslava, PhD., MSc. Mishra Shubhi, Mgr. Perniš Miroslav, PhD., doc. RNDr. Salaj Ján, DrSc., RNDr. Salaj Terézia, DrSc. |
| Anotácia: | Väčšina látok znečisťujúce životné prostredie, vrátane rádionuklidov, je perzistentná, a tým chronicky ovplyvňuje rastliny. Ionizujúce žiarenie je všadeprítomný stresový faktor s nejasnými dôsledkami pre živé organizmy dlhodobo vystavené nízkym dávkam radiácie. K poškodeniu bunkových biomolekúl prispievajú najmä reaktívne formy kyslíka. Ústrednou hypotézou tohto projektu je znížená imunita vodných rastlín, konkrétne trsti obyčajnej (Phragmites australis), prirodzene rastúcej v kontaminovaných jazerách uzavretej zóny v Černobyle. Po prvotnom overení hypotézy v laboratóriu biologickými testami kŕmenia hmyzu, plánujeme prispieť k objasneniu biochemických mechanizmov proteomickými metódami, vrátane štúdia karbonylácie proteínov, súvisiacej s oxidačným stresom. Získané údaje overíme a doplníme cielenými testami aktivity a imunolokalizácie enzýmov. Výsledky predkladaného projektu vyplnia medzery v znalostiach základnej rádiobiológie a prinesú praktické vedomosti pre monitorovanie kontaminovaných jazier. |
| Objasnenie funkčnej diverzity a ekologickej úlohy húb čeľade Clavariaceae |
| Unraveling of functional diversity and ecological role of fungi of the family Clavariaceae |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0050/22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Caboň Miroslav, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Adamčík Slavomír, PhD., Mgr. Adamčíková Katarína, PhD., RNDr. Bacigálová Kamila, CSc., Ing. Kovácsová Margita |
| Anotácia: | Clavariaceae je čeľaď bazídiových húb (Basidiomycetes, Agaricomycotina) s kyjakovitými alebo korálovitými plodnicami. Zástupcovia tejto skupiny sú všeobecne známi ako indikátori kvality a prirodzenosti trávnatých porastov. Predchádzajúce štúdie preukázali prítomnosť Clavariaceae v koreňoch rastlín a naznačili, že tieto huby môžu tvoriť doposiaľ nedefinovaný symbiotický vzťah s cievnatými rastlinami. Ich ekologické preferencie, druhová diverzita, ani trofia však nie sú doteraz dostatočne preskúmané. Predkladaný projekt si kladie za cieľ objasniť diverzitu Clavariaceae analýzou vybraných molekulárnych markerov získaných sekvenovaním z DNA plodníc a metabarkódingovou analýzou pôdy a koreňov rastlín. Na rozlíšenie druhovej diverzity budú využité štatistické analýzy morfologických znakov a fylogenetické analýzy založené na sekvenciách získaných Sangerovým sekvenovaním. Na posúdenie diverzity Clavariaceae v trávnatých porastoch a ich diverzity v koreňoch rastlín využijeme dáta získané amplikónovým sekvenovaním. |
| Plasticita láskavca v odpovedi na ťažké kovy: viacstupňová analýza od ekofyziologických po molekulárne aspekty |
| Amaranth plasticity in response to heavy metals: multi-scale analysis from ecophysiological to molecular aspects |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | 2/0013/22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Hricová Andrea, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Gajdošová Alena, CSc., Mgr. Hunková Júlia, PhD., MVDr. Kačírová Jana, PhD., Mgr. Lisinovičová Monika, Mgr. Mistríková Veronika, PhD., Ing. Szabóová Monika, PhD. |
| Anotácia: | Láskavec (Amaranthus spp.) si v poslednej dobe získava popularitu najmä pre svoje agronomické ale hlavne výnimočné výživové vlastnosti. Charakterom rastu a vývinu je tento druh vhodný aj k využitiu na remediáciu pôd kontaminovaných ťažkými kovmi. Hlavným cieľom projektu je preto skúmanie jeho plasticity v odpovedi na vybrané ťažké kovy a to na úrovni rastu a morfológie, ekofyziológie, biochemického statusu a profilu ionómu, ktorých zmeny sú so stresom primárne spojené. Zameriame sa tiež na identifikáciu génov, ktorých expresia je regulovaná vplyvom stresu vyvolaného ťažkými kovmi, ako aj na metagenomickú analýzu biodiverzity endofytických spoločenstiev v rastlinách láskavca po aplikácii testovaných ťažkých kovov, ktoré napomáhajú adaptácii rastlín na stres a môžu zvýšiť fytoremediačnú schopnosť hostiteľských rastlín. Vyhodnotíme tiež účinok kremíka, ktorý vo všeobecnosti napomáha rastlinám v obranyschopnosti voči škodlivým účinkom kovov na charakteristiky a vlastnosti, ktoré sú predmetom analýz projektu. |
| URPON - Pondy v mestskom prostredí – biodiverzita, nepôvodná biota a ekologická kvalita |
| Ponds in the urban environment - biodiversity, non-native biota and ecological quality |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0044/22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Čejka Tomáš, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Čiamporová-Zaťovičová Zuzana, PhD., prof.doc. Ing. Hamerlík Ladislav, PhD., Mgr. Kokavec Igor, PhD., RNDr. Navara Tomáš , PhD. |
| Anotácia: | Projekt je zameraný na výskum štruktúry spoločenstiev bentických bezstavovcov nedostatočne poznaných mestských limnických biotopov (tzv. pondov), ktoré sú významné ako potenciálne zdroje biodiverzity pôvodných a centrá šírenia nepôvodných druhov. Hlavným cieľom je poznanie zákonitostí biologickej diverzity mestských pondov, s dôrazom na [1] porovnanie dôležitosti rôznych typov pondov pre zachovanie pôvodnej biodiverzity, [2] prienik a prežívanie nepôvodných druhov makrozoobentosu v mestskom prostredí a [3] pôvod a smer šírenia ich populácií modelových nepôvodných druhov na základe genetických analýz. Pre výskum sme vybrali 10 slovenských miest v karpatskom a panónskom ekoregióne so zastúpením rôznych typov pondov. Výsledky podrobného systematického výskumu prispejú k doterajším útržkovitým vedomostiam v poznaní kauzálnych vzťahov medzi diverzitou, distribúciou a environmentálnym stavom týchto biotopov. |
| Vplyv proteínov bunkovej steny na embryogénnu kapacitu pri vybraných druhoch ihličnanov |
| Influence of the cell wall proteins on embryogenic capacity of selected of conifers |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | 2/0032/22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Klubicová Katarína, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Danchenko Maksym, PhD., Ing. Kleman Juraj, PhD., RNDr. Matúšová Radoslava, PhD., MSc. Mishra Shubhi, Mgr. Perniš Miroslav, PhD., doc. RNDr. Salaj Ján, DrSc., RNDr. Salaj Terézia, DrSc. |
| Anotácia: | Bunková stena (BS) je komplexná a dynamická štruktúra rastlinnej bunky, ktorá ovplyvňuje rast a morfológiu rastlín počas vývinu a pri odpovedi na faktory životného prostredia. Proteíny majú, napriek nízkemu zastúpeniu v BS, dôležité úlohy vo fyziologických procesoch a mnohé z nich sú tiež potenciálne využiteľné v biotechnológiách. Somatická embryogenéza (SE) predstavuje účinný regeneračný systém, vhodný na štúdium základných otázok vývinu rastlín a tiež vhodnú metódu vegetatívneho rozmnožovania ihličnatých drevín. Procesy prebiehajúce počas SE nie sú úplne objasnené, avšak ich pochopenie je nevyhnutné pre efektívne využitie regeneračného systému na rozmnožovanie ihličnatých drevín v podmienkach in vitro. Cieľom projektu je štúdium proteínov BS potenciálne dôležitých pri indukcii embryogénnych pletív vybraných druhov ihličnanov proteomickými metódami. Získané výsledky môžu viesť k navrhnutiu markerov pre SE a k lepšiemu pochopeniu procesov prebiehajúcich počas SE u vybraných ihličnanov. |
| Život na hrane. Evolučné a bioekologické aspekty stenoendemického druhu Daphne arbuscula Čelak. (Thymelaeaceae) obývajúceho extrémne skalné biotopy |
| Living on the edge. Evolutionary and bioecological aspects of narrow endemic Daphne arbuscula Čelak. (Thymelaeaceae) inhabiting extreme rocky habitats |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0098/22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Kučera Jaromír, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Cetlová Veronika, PhD., Mgr. Gajdošová Zuzana, Mgr. Gbúrová Štubňová Eliška, PhD., Mgr. Slovák Marek, PhD. |
| Anotácia: | Výskumný projekt je zameraný na rekonštrukciu evolučných, genetických a ekologických aspektov západokarpatského stenoendemického druhu Daphne arbuscula (Thymelaeaceae) obývajúceho ekologicky extrémne biotopy. Identifikujeme znaky, ktoré pokladáme za kľúčové pre jeho adaptáciu a prežitie in situ. Na odhalenie genetickej štruktúry, fylogeografickej histórie, úrovne klonality ako aj asociácií medzi genetickou diverzitou a produkciou semien u D. arbuscula použijeme genomickú metódu (RAD sekvenovanie) ako aj karyologické a vegetačno-ekologické analýzy. Budeme hodnotiť vzťahy medzi D. arbuscula a asociáciami arbuskulárnej mykorízy, ktoré tiež zohrávajú kľúčovú úlohu pri samotnom prežívaní druhu. Výsledky by mali objasniť faktory a procesy zodpovedné za prežitie a adaptáciu tohto vlajkového karpatského endemitu v ekologicky náročnych podmienkach. Budú tiež východiskom pre efektívnu ochranársku prax a súvisiacu legislatívu. Pridanou hodnotou bude návrh regionálnej značky vo vzťahu k Muránskej planine. |
| FUNPOXHYB - Hybridné hémové peroxidázy húb z pralesa s využitím v environmentálnych biotechnológiách |
| Fungal hybrid heme peroxidases from primeval forest with application in environmental biotechnologies |
| Doba trvania: | 1. 7. 2021 – 30. 6. 2025 |
| Evidenčné číslo: | APVV-20-0284 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Adamčík Slavomír, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Bauerová Vladena, PhD., Mgr. Caboň Miroslav, PhD., RNDr. Ferianc Peter, CSc., Ing. Harichová Janka, RNDr. Chovanová Katarína, PhD., Mgr. Poljovka Andrej, MSc. Shapkin Vasilii, RNDr. Zámocký Marcel, DrSc. |
| Anotácia: | Hybridné hémové peroxidázy (EC 1.11.1.7) sú novoobjavené špecifické oxidoreduktázy schopné štiepiť reaktívne peroxidové väzby v anorganických aj organických zlúčeninách za súčasnej oxidácie predovšetkým organických zlúčenín na radikálové produkty, ktoré môžu následne vstúpiť do polymerizačnej reakcie. Je známych vyše 260 kompletných sekvencií týchto unikátnych enzýmov z celogenómových DNA, ktoré po preklade do proteínových sekvencií vykazujú vysoký stupeň konzervácie a zatiaľ boli objavené iba v ríši húb. Na základe vysoko konzervovaných typických sekvenčných čŕt umožňujúcich väzbu hémovej prostetickej skupiny boli zaradené ako zatiaľ posledná novoobjavená rodina do veľmi rozsiahlej peroxidázovo-katalázovej superrodiny. Tá celkovo obsahuje už vyše 41000 reprezentantov z prokaryotov aj z eukaryotov. Hybridné peroxidázy predstavujú svojou katalytickou aktivitou extracelulárne enzýmové antioxidanty so širokým využitím pri potláčaní toxických účinkov oxidačného stresu. Nedávno bola popísaná ich expresia a funkcia vo fytopatogénnych hubách. V nami predkladanom projekte sa chceme zamerať na výskum kompletných génových DNA klastrov, odpovedajúcich mRNA transkriptov ako aj príslušných sekretovaných izozýmov hybridných hémových peroxidáz u nepatogénnych húb izolovaných zo zachovaných pralesových biotopov Slovenska. Našim cieľom je získať stabilnú heterológnu expresiu vybraných rekombinantných hybridných peroxidáz s najvyššou možnou katalytickou efektivitou pre túto rodinu a purifikovať dostatočné množstvá týchto enzýmových antioxidantov aby bolo možné z vyprodukovaných kryštálov týchto bielkovín určiť ich charakteristickú trojrozmernú štruktúru. To umožní vysvetliť ich reaktivitu ako vzťah medzi štruktúrou a funkciou v hémovom katalytickom centre. Pre žiadnu hybridnú peroxidázu ešte takáto kryštálová štruktúra doposiaľ nie je známa, preto jej vyriešenie pre unikátne peroxidázy získané z pralesových biotopov otvára veľké možnosti budúceho využitia v zelených biotechnológiách. |
| AQUARAD - Chronické ionizujúce žiarenie narúša odolnosť vodných rastlín voči škodcom: Štúdium a validácia biochemických mechanizmov |
| Chronic ionizing radiation compromises resistance to pests in wild aquatic plants: Discovery and validation of biochemical mechanisms |
| Doba trvania: | 1. 8. 2021 – 30. 6. 2025 |
| Evidenčné číslo: | APVV-20-0545 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Danchenko Maksym, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Baráth Peter, PhD., Ing. Kleman Juraj, PhD., Mgr. Klubicová Katarína, PhD., Mgr. Kohútová Lenka, PhD., Ing. Libantová Jana, CSc., RNDr. Matúšová Radoslava, PhD., MSc. Mishra Shubhi, RNDr. Mucha Ján, CSc., Mgr. Perniš Miroslav, PhD., Ing. Rajninec Miroslav, PhD., doc. RNDr. Salaj Ján, DrSc., Mgr. Siváková Barbara |
| Anotácia: | Väčšina látok, ktoré znečisťujú životné prostredie, vrátane rádionuklidov, perzistentne ovplyvňuje kultúrne ako i divorastúce rastlinné druhy. Dlhodobý účinok nízkych dávok ionizujúceho žiarenia prestavuje všadeprítomný stresový faktor s nejasnými následkami na rastliny. Jeden zo známych mechanizmov poškodzovania biologických molekúl v bunkách je sprostredkovaný reaktívnymi formami kyslíka. Súčasný výskum na strukovinách vystavených stresu v porovnaní s kontrolou odhalil značné zmeny v syntéze bielkovín podieľajúcich sa na obrannej odpovedi rastlín. V prípade divorastúcich vodných rastlín bol pri terénnych prieskumoch taktiež pozorovaný značný pokles ich odolnosti, ktorý sa prejavil v ich zvýšenej náchylnosti na napadnutie roztočmi. Ústrednou hypotézou predkladaného projektu je zistiť, či dochádza k narušeniu fytoimunity v dôsledku oxidačného poškodenia regulačných proteínov vo vodných rastlinách druhu trsti obyčajnej (Phragmites australis), ktoré prirodzene rastú v kontaminovaných jazerách Černobyľskej uzavretej zóny. V prvej časti projektu sa zameriame na popis a analýzu biologického poškodenia rastlín rastúcich v kontaminovanom prostredí. Následne budeme rastliny analyzovať proteomickým prístupom, výstupy ktorého nám umožnia detegovať kľúčové faktory imunitnej obrany. Paralelne budeme skúmať jednu z najčastejších modifikácií proteínov počas oxidačnej nerovnováhy - karbonyláciu. Údaje zo skríningového štádia budú validované pomocou špecifických enzymatických, imunolokalizačných testov a analýz expresie vybraných génov. Výsledky projektu by mohli podstatným spôsobom vyplniť medzeru v znalostiach základnej rádiobiológie a priniesť poznatky využiteľné na monitorovanie alebo potenciálne hospodárske využitie kontaminovaných jazier. Riešenie projektu predpokladá založenie nezávislej výskumnej skupiny hlavného riešiteľa a začiatok spolupráce medzi akademickými laboratóriami so skúsenosťami v danej oblasti výskumu. |
| STRAKA - Strom a krajina – vplyv drevín na diverzitu pôdnych mikroorganizmov v poľnohospodárskej krajine |
| Tree and country – influence of trees on diversity of soil microorganisms in agricultural land |
| Doba trvania: | 1. 7. 2021 – 30. 6. 2025 |
| Evidenčné číslo: | APVV-20-0257 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Adamčík Slavomír, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Adamčíková Katarína, PhD., Mgr. Caboň Miroslav, PhD., Mgr. Galvánek Dobromil, PhD., Ing. Harichová Janka, RNDr. Chovanová Katarína, PhD., Kozárová Gabriela, MSc. Shapkin Vasilii, RNDr. Šibík Jozef, PhD., RNDr. Valachovič Milan, DrSc., Mgr. Vantarová Katarína, PhD., RNDr. Zámocký Marcel, DrSc. |
| Anotácia: | Prítomnosť solitérnej dreviny mimo lesných biotopov má dobre známe pozitívne aj negatívne dôsledky pre pasienky, lúky a kultúry poľnohospodárskych plodín. Bezprostredná blízkosť stromov spôsobuje zatienenie a s tým spojenú zmenu diverzity bylinného podrastu a spravidla nižší vzrast poľnohospodárskych porastov. Medzi pozitívny vplyv prítomnosti stromov patrí zvýšenie diverzity organizmov a s tým spojenú zvýšenú ekosystémovú funkciu. Úrodnosť pôdy, stabilita ekosystému a trvalo udržateľný rozvoj krajiny v zásadnej miere závisia od vlastností pôdy. Pôdne mikroorganizmy citlivo a rýchlo reagujú na akékoľvek zmeny v pôdnych charakteristikách a majú zásadnú úlohu pri kolobehu živín a stabilite ekosystému. V súčasnosti je málo pochopenou a o to dôležitejšou otázkou diverzita pôdnych organizmov. Prítomnosť drevín v poľnohospodárskej krajine je sprevádzaná výskytom špecifických skupín pôdnych húb s najvýraznejšou skupinou ektomykoríznych symbiontov. V pôde lúk a pasienkov dominujú CHEGD huby s pravdepodobne biotrofným spôsobom výživy. V poľnohospodárskych kultúrach sú významnou skupinou arbuskulárne mykorízne huby. Tento projekt študuje interakciu symbiotických, parazitických a saprofytických húb spojenú s prítomnosťou stromov v poľnohospodárskej krajine. Takisto vyhodnocuje možné zmeny v abiotických charakteristikách pôdy. Projekt využíva pokročilé metódy sekvenovania environmentálnej DNA, pôdne analýzy a počítačové modelovanie vplyvu ekologických faktorov. |
| Ako environmentálna DNA (eDNA) odráža žvot v alpínskych jazerách a ich povodiach: DNA metabarkóding vo výskume tatranských plies |
| How environmental DNA (eDNA) reflects life in alpine lakes and their catchments: DNA metabarcoding in the Tatra lakes research |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0084/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Čiamporová-Zaťovičová Zuzana, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Čejka Tomáš, PhD., RNDr. Čiampor Fedor, PhD., RNDr. Laššová Kristína, PhD., Mgr. Pekárik Ladislav, PhD. |
| Anotácia: | Horské jazerá sú z globálneho hľadiska unikátne vodné biotopy, ktoré významne prispievajú k tvorbe regionálnej biodiverzity a zachovaniu ekosystémových služieb. Mnohé z týchto biotopov sú však ohrozené, a to najmä ľudskou činnosťou a zmenou klímy. Ich ochrana je preto nutná, ale musí byť založená na presných a aktuálnych dátach. Projekt, v nadväznosti na doterajší výskum tatranských plies, po prvýkrát využije v hodnotení biodiverzity alpínskych jazier inovatívne molekulárne metódy: metabarkóding, analýzu environmentálnej DNA, NGS. Tie majú veľký potenciál presne a podrobne opísať aktuálny stav biodiverzity plies, resp. ich povodí, identifikovať výskyt zriedkavých/nepôvodných druhov, determinovať vplyv faktorov prostredia na vodnú biotu a zhodnotiť genetickú variabilitu druhov. Súčasťou projektu je generovanie referenčných molekulárnych dát (DNA barkóding) vodnej fauny Tatier, ktoré sú nevyhnutné pre správnu interpretáciu výstupov metabarkódingu a umožnia ich využitie v modernom monitoringu. |
| Diverzita bioty miest v karpatsko-panónskej oblasti |
| Diversity of urban biota in the Carpathian-Pannonian region |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0108/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Májeková Jana, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Čejka Tomáš, PhD., Ing. Hrivnák Richard, DrSc., Ing. Slezák Michal, PhD., RNDr. Svitková Ivana, PhD., Mgr. Vantarová Katarína, PhD. |
| Anotácia: | Projekt sa zaoberá výskumom biodiverzity v mestskom prostredí na území dvoch významných stredoeurópskych bioregiónov – Panónskeho a Karpatského. Po viacnásobnej stratifikácii bolo vybraných 30 slovenských miest, reprezentatívne rozdelených na základe (bio)geografickej polohy a demografie. Výskum bude v rámci každého mesta prebiehať na dvoch modelových, ekologicky významne previazaných skupinách (cievnaté rastliny a suchozemské ulitníky) a na siedmych biotopoch typických pre mestské prostredie. Predkladaný projekt má za cieľ zistiť: 1) Ako vplývajú environmentálne a antropogénne faktory na diverzitu pôvodných druhov v rôznych typoch mestského prostredia a na prenikanie nepôvodných druhov do miest, 2) či je rozdiel v štruktúre diverzity modelových skupín organizmov v Karpatskej a Panónskej biogeografickej oblasti, a 3) ktorý z urbánnych biotopov je najvýznamnejší z hľadiska biodiverzity a môže potenciálne slúžiť ako indikačný. |
| Diverzita lúčnych a pasienkových biotopov Slovenska po dvoch dekádach v Európskej únii |
| Diversity of grassland habitats in Slovakia after two decades in the EU |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0132/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Vantarová Katarína, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Dúbravková Daniela, PhD., Mgr. Galvánek Dobromil, PhD., RNDr. Halada Ľuboš, CSc., Mgr. Janišová Monika, PhD., Mgr. Smatanová Janka, Mgr. Škodová Iveta, PhD., Ing. Špulerová Jana, PhD. |
| Anotácia: | Využívanie krajiny sa dynamicky mení v čase a tieto zmeny sa odrážajú aj v zložení a štruktúre vegetácie. Nemalou mierou prispievajú k zmene poľnohospodárskej krajiny agrodotácie, ktoré sa začali poberať od r. 2004 po vstupe SR do Európskej únie. Cieľom projektu je pomocou opakovaných fytocenologických zápisov vyhodnotiť zmeny vo floristickom zložení a zastúpení funkčných skupín travinno-bylinných biotopov európskeho a národného významu, ku ktorým dochádza v dôsledku zmien v spôsobe využívania krajiny vplyvom poľnohospodárskych podpôr zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Na základe výsledkov bude možné posúdiť efektivitu a vplyv podpôr na stav biotopov. Súčasne budeme pokračovať v testovaní vplyvu rôznych manažmentových zásahov na zloženie travinno-bylinnej vegetácie na trvalých plochách. Výsledky budú slúžiť predovšetkým zamestnancom Štátnej ochrany prírody a budú podkladom pre optimalizáciu manažmentových opatrení na udržanie priaznivého stavu európsky a národne významných biotopov. |
| Diverzita spoločenstiev húb a rias asociovaných v lišajníkoch s centrom rozšírenia v Mediteráne na ekologickej a priestorovej úrovni |
| Diversity of fungal and algal communities associated to Mediterranean centered lichens at ecological and spacial levels |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0054/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Bérešová Anna, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Caboň Miroslav, PhD., Mgr. Fačkovcová Zuzana, PhD., Ing. Kučera Jaromír, PhD., RNDr. Senko Dušan, PhD., Mgr. Slovák Marek, PhD., Mgr. Zozomová Judita, PhD. |
| Anotácia: | Biodiverzita významne ovplyvňuje schopnosť biologických a ekologických systémov odpovedať na globálne zmeny prostredia. Projekcie klimatických zmien poukazujú na zvyšovanie klimatických odchýlok regiónov a biómov, ktoré mali dlhodobo stabilnú klímu, napr. Mediteránnych oblastí. Pre pochopenie vplyvu klimatických zmien na biodiverzitu je preto kľúčové jej poznanie na všetkých úrovniach. Recentné fylogenetické a ekologické štúdie ukazujú, že druhy lišajníkov rodu Solenopsora možno použiť ako modely na skúmanie diverzity a ekologických adaptácií symbiotických organizmov v Mediteránnom regióne. V tomto projekte chceme testovať hypotézu, že diverzita fungálnych a algálnych spoločenstiev asociovaných v stielkach druhov rodu Solenopsora koreluje s evolučnou históriou a ekológiou dvoch vybraných druhov – S. candicans s areálom presahujúcim hranice Stredomoria; a S. grisea s areálom striktne viazaným na Stredomorie. |
| Evolučná dynamika (sub)mediteránnej flóry: odhalenie príčin vysokej druhovej diverzity v rodoch Alyssum a Odontarrhena (Brassicaceae) |
| Evolutionary dynamics of the (Sub-)Mediterranean flora: uncovering causes of high species diversity in Alyssum and Odontarrhena (Brassicaceae) |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0022/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Španiel Stanislav, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Caboňová Michaela, PhD., Mgr. Cetlová Veronika, PhD., Mgr. Kempa Matúš, PhD., prof. RNDr. Marhold Karol, DrSc., Mgr. Melichárková Andrea, PhD., Mgr. Smatanová Janka, Mgr. Šlenker Marek, PhD., Mgr. Zozomová Judita, PhD. |
| Anotácia: | Budeme skúmať evolúciu druhových komplexov z rodov Alyssum a Odontarrhena (tribus Alysseae, čeľaď Brassicaceae) so zameraním na centrá diverzity v Mediteráne a v priľahlých pohoriach. Naším cieľom je objasniť evolučné procesy, ktoré viedli k diverzifikácii a speciácii rastlín v tomto regióne, zhodnotením úlohy polyploidie, hybridizácie, ekologickej divergencie a minulých zmien v areáloch. Taktiež prehodnotíme taxonómiuštudovaných komplexov. Použijeme metódy stanovenia ploidnej úrovne prietokovou cytometriou, DNA sekvenovania (Sangerovo sekvenovanie vybraných cieľových úsekov DNA a metódy sekvenovania novej generácie - HybSeq a RADseq), modelovania ekologických ník a multivariačnej morfometriky. Aktualizujeme online prístupnú karyologickú a nomenklatorickú databázu Alysseae (AlyBase), ktorá je užitočným nástrojom pre integráciu taxonomických poznatkov a výskumu tohto tribusu. Tento projekt prispeje k lepšiemu pochopeniu diverzity a evolúcie rastlín na území (Sub)Mediteránu a k ich efektívnej ochrane. |
| Flóra Slovenska – čeľaď Asteraceae (2. časť): biosystematické štúdium kritických taxónov |
| Flora of Slovakia – Asteraceae family (Part 2): biosystematic study of critical taxa |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0161/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Hodálová Iva, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Goliašová Kornélia, CSc., RNDr. Letz Dominik Roman, PhD., RNDr. Májeková Jana, PhD., RNDr. Mereďa Pavol, PhD., Mgr. Miháliková Tatiana, Mgr. Pribulová Katarína, RNDr. Skokanová Katarína, PhD., RNDr. Šingliarová Barbora, PhD. |
| Anotácia: | Projekt je zameraný na taxonomickú a chorologickú revíziu vybraných zástupcov čeľade Asteraceae na Slovensku, resp. v širšom stredoeurópskom priestore. Hlavným výstupom bude ďalšia zo sérií monografií diela Flóra Slovenska, konkrétne zväzok VI/2 (2. časť), obsahujúci spracovanie 4 tribusov (Cardueae, Eupatoriae, Heliantheae a Inuleae); viac ako 55 rodov a 140 druhov. Každý taxón bude podrobne charakterizovaný z hľadiska nomenklatúry, morfológie, karyológie, ekológie a chorológie. Súčasťou budú aj určovacie kľúče (v slovenčine a angličtine), originálne perokresby rastlín a mapy rozšírenia. V rámci taxonomicky komplikovaných skupín rodov Centaurea, Colymbada, Cyanus a Helianthus budú v osobitných publikáciách uverejnené aj hlbšie systematické štúdie. V rámci projektu pripravíme taktiež knižné vydanie zrevidovaného slovenského menoslovia cievnatých rastlín (ca 25000 hesiel) a elektronické vydanie knihy Osobnosti botaniky na Slovensku v rozšírenoma doplnenom znení (ca 630 hesiel). |
| Molekulárne a bunkové mechanizmy diferenciácie adventívnych koreňov |
| Molecular and cellular mechanisms of adventitious root differentiation |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0173/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | doc. RNDr. Jásik Ján, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Demko Viktor, PhD., Mgr. Krausko Miroslav, PhD., Ing. Labajová Mária, PhD., Mgr. Peterková Darina, PhD., Mgr. Šafránek Martin, PhD. |
| Anotácia: | Nevyhnutnou podmienkou klonálneho množenia rastlín pomocou stonkových odrezkov je tvorba kvalitného systému adventívnych koreňov. Tieto sa spravidla tvoria de novo z už špecializovaných buniek. Kompetentné bunky sa musia preprogramovať a to je sprevádzané ich závažnými zmenami na rôznych úrovniach. V projekte chceme prispieť k poznaniu faktorov, od ktorých závisí optimálna tvorba koreňov štúdiom tenkých intenódiových diskov viniča a arábkovky. Zistíme požiadavky pre tvorbu koreňov a po indukcii budeme pomocou bunkovo biologických postupov študovať zmeny sprevádzajúce aktivizáciu a rediferenciáciu kompetentných buniek. Pre poznanie kľúčových génov participujúcich v procese podrobíme indukované a neindukované explantáty RNA sekvenovaniu pomocou Illumina platformy. Po získaní kvantitatívnych údajov o expresnom profile bude expresia niektorých odlišne exprimovaných génov overená pomocou qRT-PCR. Poznatky sa môžu využiť v šľachtiteľskej praxi pre optimalizáciu zakoreňovania hospodársky významných druhov. |
| Úloha kremíka v metabolických a biochemických procesoch rastlín vystavených stresu z toxických a potenciálne toxických prvkov |
| The role of silicon in metabolic and biochemical processes of plants exposed to stress induced by toxic and potentially toxic elements |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0103/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Fialová Ivana, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Fiala Roderik, PhD., MSc. Chirappuranthu Sukumaran Nair Vidya, Mgr. Jašková Katarína, RNDr. Luxová Miroslava, CSc., doc. RNDr. Vaculík Marek, PhD. |
| Anotácia: | Kontaminácia pôdy a vody ťažkými kovmi a polokovmi je dnes celosvetovým problémom. Vplyv kremíka na zlepšenie celkového prospievania poľnohospodárskych plodín vystavených rôznym typom abiotického stresu, ktorým sme sa zaoberali v našich predchádzajúcich projektoch, je známy už dlhšie, hoci mechanizmus jeho pôsobenia dodnes nie je objasnený. Cieľom projektu bude skúmanie mechanizmov účinku exogénne aplikovaného kremíka na obranné odpovede poľnohospodársky významnej plodiny kukurice a jej vyselektovaných kultivarov (prípadne ďalších plodín - pšenice a slnečnice), vystavených pôsobeniu toxických (As, Sb) a esenciálnych prvkov v nadbytku toxických (Cu), na metabolickej a biochemickej úrovni. Zameriame sa na rast, fyziologické procesy (poškodenie membrán, príjem a výdaj vody), zmeny v metabolizme dusíka a jeho možné prepojenie s antioxidačnými mechanizmami (glutatión-askorbátový cyklus), ako aj neenzymatickú a enzymatickú zložku antioxidačného obranného systému v jednotlivých orgánoch experimentálnych rastlín. |
| PLANTin - Votrelci medzi nami: Časovo-priestorová dynamika rastlinných invázií a ich nepriaznivý dopad na ekosystémy |
| Aliens among us: Spatio-temporal dynamics of plant invasions and their adverse impact on ecosystem |
| Doba trvania: | 1. 7. 2020 – 30. 6. 2024 |
| Evidenčné číslo: | APVV-19-0134 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Hrivnák Richard, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Abaffyová Lenka, PhD., Mgr. Adamčík Slavomír, PhD., Mgr. Caboň Miroslav, PhD., Ing. Čejka Tomáš, PhD., Mgr. Galvánek Dobromil, PhD., RNDr. Hodálová Iva, CSc., Mgr. Janišová Monika, PhD., RNDr. Májeková Jana, PhD., RNDr. Mereďa Pavol, PhD., RNDr. Skokanová Katarína, PhD., Ing. Slezák Michal, PhD., RNDr. Svitková Ivana, PhD., RNDr. Šingliarová Barbora, PhD., RNDr. Španiel Stanislav, PhD., Mgr. Zámocká Barbora |
| Anotácia: | Rastlinné invázie sú postupujúcim procesom, ktorý ohrozuje biodiverzitu na úrovni druhov, biotopov a krajiny. Regionálne rozdiely v zložení nepôvodnej flóry sú spôsobené najmä klimatickými a kultúrnymi faktormi. Navrhovaný projekt sa zameriava na environmentálne pozadie rastlinných invázií na Slovensku (zahŕňa prevažnú časť Západných Karpát a priľahlú časť Panónie), ktoré bolo doteraz v tomto regióne študované len okrajovo. Dynamika rastlinných invázií bude študovaná v pobrežnej vegetácii riek, ktoré hrajú dominantnú úlohu pri prirodzenom šírení inváznych rastlín. Pomocou viacročného monitoringu vegetácie, semennej banky a pôdnych vlastností odhalíme priestorovo-časové zmeny v pobrežných ekosystémoch a prepojíme ich s environmentálnymi a ľudskými faktormi. Na základe terénnych a herbárových údajov, stanovíme ekologické nároky modelových skupín inváznych rastlín (Fallopia japonica agg. a Solidago canadensis agg.) a namodelujeme ich potenciálne rozšírenie pri súčasných i predpokladaných budúcich klimatických podmienkach. Integrovaný prístup využijeme na štúdium vplyvu rastlinných invázií na poloprírodné lúky a pasienky, ktoré predstavujú najviac invadované neantropogénne biotopy na Slovensku. Porovnáme diverzitu širokého spektra organizmov (rastliny, machorasty, huby - sekvenovaním enviromentálnej DNA, mäkkýše a pôdne bezstavovce) na neinvadovaných plochách a plochách invadovaných F. japonica agg. alebo S. canadensis agg. Kombináciou analýz pôdnych vlastností, mikrobiálnej aktivity a trofie húb zistíme ako invázie vplývajú na pôdne ekosystémové procesy. Terénny experiment bude využitý na štúdium vplyvu modelových inváznych rastlín na dekompozíciu organického materiálu. Predkladaný projekt s mimoriadne širokým pokrytím taxonomických skupín a metodologických prístupov poskytne jedinečný pohľad na procesy súvisiace s rastlinnými inváziami a umožní odhaliť, okrem všeobecných trendov, aj mechanizmy špecifické pre jednotlivé druhy alebo skupiny blízko príbuzných druh. |
| Genetická analýza borievok Juniperus communis var. communis, J. sibirica a ich predpokladaných hybridov J. communis var. intermedia na Slovensku |
| Genetic analysis of juniper species Juniperus communis var. communis, J. sibirica and their putative hybrids J. communis var. intermedia in Slovakia |
| Doba trvania: | 1. 1. 2023 – 31. 12. 2023 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0005/23 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Galgóci Martin, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Klobučník Miroslav, PhD., RNDr. Kormuťák Andrej, DrSc. |
| Anotácia: | Predmetom našej štúdie sú druhy J. communis var. communis L., J. sibirica Lodd in Burgsde a J. communis var. intermedia (Sahur) Sanio o ktorom sa predpokladá, že má hybridný pôvod za účasti zmienených rodičov. V rámci štúdia sa plánujeme zamerať na anatomické znaky ihlíc, ako aj urobiť DNA výskum, ktorého výsledkom by malo byť nájdenie DNA druhovo špecifického markera. Uskutočníme tiež populačno genetické štúdie, ktoré by mali priniesť nové poznatky ohľadne genetickej štruktúry a diverzity a tým vysvetliť jedinečnosti jednotlivých študovaných populácií. Rovnako sa plánujú uskutočniť hybridologické štúdie na preverenie hybridologickej afinity rodičovských druhov a s tým spojené štúdie zamerané na stanovenie kvality peľu a kvality na úrovni semien. Získané semená budú podrobené cytologickému štúdiu zameranému na štúdium pre- a pozygotických porúch v priebehu vývinu embryí. |
| Hydrolytické enzýmy mäsožravých rastlín a ich potenciál pre biotechnologické využitie |
| Hydrolytic enzymes of carnivorous plants and their potential for application in biotechnology |
| Doba trvania: | 1. 1. 2020 – 31. 12. 2023 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0041/20 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Libantová Jana, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Boszorádová Eva, PhD., Ing. Jopčík Martin , PhD., Mgr. Mikitová Veronika, Ing. Rajninec Miroslav, PhD., doc. RNDr. Salaj Ján, DrSc. |
| Anotácia: | Rod Drosera L. zastupuje viac ako 250 druhov mäsožravých rastlín s listami prispôsobenými na zachytávanie hmyzu, ich trávenie a absorbovanie živín. Genóm jednotlivých druhov, vrátane génov aktívnych počas trávenia koristi, nebol doposiaľ dostatočne preskúmaný. Predpokladá sa, že chitinázy a ß-1,3-glukanázy hrajú dôležitú úlohu nielen vo vývinových procesoch, odpovedi na stres ale aj pri trávení koristi. V predchádzajúcom výskume sme sa zamerali na izoláciu dvoch génov kódujúcich chitinázu a ß-1,3-glukanázu z Drosera binata. Súčasťou tohto projektu je izolácia referenčných génov z tohto druhu a identifikácia profilov expresie príslušného génu pre chitinázu a ß -1,3-glukanázu v jednotlivých orgánoch, pri strese a počas trávenia. Purifikované enzýmy otestujeme na schopnosť inhibovať rast fytopatogénov, štiepiť rôzne typy substrátov a určíme veľkosť produktov enzýmovej hydrolýzy. Výsledky projektu odhalia potenciál týchto génov pre biotechnologické využitie a vo farmácii. |
| NGS dáta v taxonómii vodných živočíchov: nové postupy vo výskume diverzity vodných chrobákov v čaase drastického celosvetového úbytku hmyzu |
| NGS data in aquatic animal taxonomy: new approaches to researching the diversity of aquatic beetles in a time of massive global insect decline |
| Doba trvania: | 1. 1. 2020 – 31. 12. 2023 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0042/20 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Čiampor Fedor, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Čiamporová-Zaťovičová Zuzana, PhD., RNDr. Laššová Kristína, PhD. |
| Anotácia: | Podľa najnovších údajov sme svedkami masívneho vymierania hmyzu, čo môže mať pre ľudstvo katastrofické následky. Kriticky ohrozený je aj vodný hmyz, ktorý je nenahraditeľný pre fungovanie akvatických ekosystémov, ale jeho skutočnú diverzitu nepoznáme a preto nie sme schopní efektívnej ochrany. Na zlepšenie tohto stavu potrebujeme skvalitniť dáta a inovovať postupy biodiverzitného výskumu. Projekt je zameraný na svetovú biodiverzitu vodných chrobákov, objektom výskumu je už zozbieraný materiál a nový materiál získaný počas projektu hlavne z tropických oblastí. Hlavným cieľom je v kombinácii štandardných (morfológia, DNA barkóding) a inovatívnych prístupov (High Throughput Sequencing) výrazne zlepšiť dáta o svetovej diverzite študovaných skupín a prispieť k ich ochrane. Inovatívnosť projektu je v použití metabarkódingu (rýchla analýza biodiverzity) s modifikáciou pre potreby taxonómie. Výstupom budú nové taxóny, databáza DNA barkódov pre presnú determináciu a odhad trendov vývoja diverzity študovanej skupiny. |
| Ostrovy vnútrozemskej slanomilnej vegetácie v temperátnej zóne Európy – čo ich spája a čo delí? |
| Islands of continental saline vegetation in temperate Europe – what they have in common and in what they differ? |
| Doba trvania: | 1. 1. 2020 – 31. 12. 2023 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0001/20 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Dítě Daniel, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Dítětová Zuzana, PhD., Mgr. Galvánek Dobromil, PhD., RNDr. Senko Dušan, PhD. |
| Anotácia: | Projekt je zameraný na ohrozené biotopy slanísk. Popri vlastnom dlhodobom komplexnom výskume slanísk v Panónii rozširujeme výskum na 11 oblastí vnútrozemskej slaniskovej vegetácie v temperátnej zóne Európy od stredonemeckého Sasko-Anhaltska na severozápade po enklávy slanísk v Transylvánii a v pohorí Harghita v Rumunsku. Študujeme relevantné abiotické a biotické faktory podmieňujúce možnosti existencie slanískovej vegetácie v súčasných podmienkach. Základom analýz budú všetky druhy obligátnych a fakulatívnych halofytov zaznamenaných v študovanom území a ich väzba na biotopy v rámci celého areálu a v jednotlivých ostrovoch slanomilnej vegetácie. V rámci projektu opublikujeme výsledky dlhodobého sledovania vývoja slaniskovej vegetácie na 64 trvalých monitorovacích plochách na 9 lokalitách na Podunajskej nížine. Plochy sú založené v rôzne veľkých škálach a v rôznych typoch využívania lokalít s cieľom vyhodnotenia úspešnosti strhnutia vrchnej vrstvy pôdy a zavedenia pasenia ako obnovných postupov na slaniskách. |
| Svet vo svete - od mikrokozmov k ekosystémom |
| Worlds in a world - from microcosms to ecosystems |
| Doba trvania: | 1. 1. 2020 – 31. 12. 2023 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 1/0012/20 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Svitková Ivana, PhD. |
| Anotácia: | Základným predpokladom dobrého modelového systému v ekologickom výskume je nízka priestorová variabilita (dobrá replikovateľnosť) a nízka stochasticita (dobrá predikovateľnosť). Vodné ekosystémy vo fytotelmách, sú všeobecne považované za vynikajúce modely pre štúdium rôznych ekologických teórií (napr. dynamika metapopulácií a metaspoločenstiev, ostrovná biogeografia, interakcie v potravných sieťach). V miernom pásme Európy však dokáže len veľmi málo rastlinných druhov vytvárať také štruktúry, ktoré udržia vodu dostatočne dlho pre vznik vodných ekosystémov. Jedným z nich je štetka lesná (Dipsacus fullonum L.). Poznanie fungovania fytoteliem na štetkách je však doposiaľ obmedzené na kusé faunistické správy. Navrhovaný projekt má za cieľ overiť vhodnosť využitia fytoteliem na štetkách ako modelových systémov a potvrdiť predpoklad, že procesy prebiehajúce na úrovni jednotlivých fytoteliem ovplyvňujú fitness hostiteľských rastlín, čo môže v konečnom dôsledku ovplyvňovať charakter celého rastlinného spoločenstva. |
| Vplyv umelého zasnežovania na vlastnosti vrchnej vrstvy pôdy v horských oblastiach |
| The impact of artificial snowmaking on topsoil properties in mountainous areas |
| Doba trvania: | 1. 1. 2023 – 31. 12. 2023 |
| Evidenčné číslo: | APP0425 |
| Program: | DoktoGranty |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Klačanová Simona |
| Anotácia: | Klimatická zmena je jedným z hlavných globálnych problémov, ktorej dôsledky, ako sú zmeny teplotných a zrážkových režimov, sa v najbližších desaťročiach veľmi pravdepodobne zhoršia. V súvislosti s klimatickou zmenou sa mení aj celkový manažment krajiny, vrátane lyžiarskych stredísk, ktoré sa s problémom nedostatočnej prírodnej snehovej pokrývky vyrovnávajú umelým zasnežovaním. Vplyvy prevádzky lyžiarskych stredísk na krajinu sú úzko spojené s fragmentáciou a degradáciou krajiny, najmä narušením vrchnej vrstvy pôdy, ktorá je významným zdrojom živín pre rastliny. Prevádzkovanie umelo zasnežovaných lyžiarskych svahov má preto veľký vplyv na chemické a fyzikálne vlastnosti pôdy. Hlavným cieľom tohto projektu je zistiť, ako umelé zasnežovanie mení vlastnosti pôdy a doplniť tak prebiehajúci výskum vegetácie zameraný na vplyv prevádzkovania lyžiarskych stredísk na rastlinné spoločenstvá. Plánujeme odber vzoriek pôdy na umelo zasnežovaných a prirodzene zasnežovaných zjazdovkách v rámci 30 vybraných slovenských lyžiarskych stredísk. V kombinácii s vegetačným výskumom by tento prístup mohol pomôcť objaviť nové súvislosti medzi narušovaním prostredia pochádzajúcim z prevádzky lyžiarskych stredísk a jeho vplyvom na životné prostredie, najmä pôdu. |
| Odpovede koreňov jačmeňa na ťažké kovy: obrana alebo toxicita. Aplikácia metód chemickej biológie |
| Barley root responses to heavy metals: defense or toxicity. Chemical biology approach |
| Doba trvania: | 1. 1. 2020 – 21. 12. 2023 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0039/20 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Tamás Ladislav |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Bočová Beáta, Mgr. Demecsová Loriana, PhD., Ing. Huttová Jana, Mgr. Liptáková Ľubica, PhD., Mgr. Valentovičová Katarína, PhD., Mgr. Zelinová Veronika, PhD. |
| Anotácia: | Adaptácia rastlín na neustále sa meniace prostredie si vyžaduje zapojenie mnohých endogénnych ontogenetických a exogénnych environmentálnych signálov. Reaktívne formy kyslíka a dusíka patria spolu s fytohormónmi medzi najdôležitejšie komponenty tohto integračného procesu, ktoré regulujú vývin rastlín a reakcie na stres. Okrem toho komponenty tých istých, ako aj rozdielnych signalizačných ciest medzi sebou intenzívne interagujú. Aby sme lepšie pochopili úlohu týchto signálnych dráh v odpovedi koreňa jačmeňa na stresové podmienky, zameriavame sa v súčasnom projekte na analýzu funkcie niektorých špecifických komponentov signalizácie počas odpovede na stres. Na objasnenie mechanizmov procesu adaptácie rastlín využívame nové a výkonné metódy chemickej biológie. Použitie malých syntetických bioaktívnych molekúl na blokovanie špecifických komponentov stresovej odpovede by mohlo objasniť funkciu fyziologických a biochemických procesov pri obranných reakciách koreňov na ťažké kovy. |
| Drive4SIFood - Dopytovo orientovaný výskum pre udržateľné a inovatívne potraviny |
| Demand-driven research for the sustainable and innovative food |
| Doba trvania: | 1. 9. 2020 – 30. 6. 2023 |
| Evidenčné číslo: | ITMS 313011V336 |
| Program: | Štrukturálne fondy EÚ Výskum a inovácie |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Gajdošová Alena, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Adamčík Slavomír, PhD., Ing. Boszorádová Eva, PhD., RNDr. Gajdošová Alena, CSc., Ing. Hricová Andrea, PhD., Ing. Jopčík Martin, PhD., Ing. Libantová Jana, CSc., Mgr. Mistríková Veronika, PhD., doc. RNDr. Salaj Ján, DrSc., Ing. Szabóová Monika, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | |
| Anotácia: | Celkovým cieľom predkladaného projektu v rámci potravinového systému, je prostredníctvom vedeckovýskumných činností rozšíriť poznatky a lepšie porozumieť daným témam v oblasti vývoja kvalitných, bezpečných a inovatívnych potravín a ich následného environmentálneho a energetického spracovania. Dôsledkom týchto vedeckovýskumných činností bude potenciál pre využitie takýchto poznatkov v zmysle udržateľného zdravia konzumentov 21. storočia s prihliadnutím na vulnerabilné skupiny obyvateľov, pričom šírenie výsledkov bude realizované na nevýlučnom a nediskriminačnom základe, a to prioritne prostredníctvom výuky a publikovania vedeckých článkov. Nosnou znalostnou oblasťou je potravinárska technológia. |
| Biosystematika, fylogenetické vzťahy a distribúcia vreckatých húb z radu Leotiales v Karpatoch |
| Biosystematics, fylogeny and distribution of ascomycetes of the order Leotiales in the Carpathians |
| Doba trvania: | 1. 1. 2019 – 31. 12. 2022 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0061/19 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Kučera Viktor, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Miháliková Tatiana, Mgr. Mikušová Petra, PhD., Mgr. Slovák Marek, PhD. |
| Anotácia: | Väčšina húb radu Leotiales Carpenter patria medzi vzácne a považujú sa za ohrozené takmer vo všetkých krajinách ich výskytu. Systematicky sú to zástupci dvoch čeľadí: Geoglossaceae (8 rodov) a Leotiaceae (3 rody). Osídľujú lesné ale v prevažnej väčšine druhov najmä špecifické nelesné biotopy ako rašeliniská, lúky, pasienky ale i pieskové duny V súčastnosti predpokladáme približne 25 taxónov rastúcich v Karpatoch a tieto sa bez podrobného štúdia nedajú spoľahlivo určiť. Počet novo opísaných taxónov v rade má stúpajúcu tendenciu a neexistuje komplexná determinačná pomôcka na určovanie. Identifikovali sme zrejmé taxonomické problémy najmä v rodoch Geoglossum, Microglossum a Thuemenidium a ich riešením chceme poukázať na fylogenetické vzťahy v rámci radu a diskutovať možný parafyletický pôvod týchto rodov. Na základe materiálu zozbieraného na území Karpát, literárnych údajov, porovnávacieho a typového materiálu zhrnieme ekologické nároky taxónov,vytvoríme distribučné mapky a navrhneme status ohrozenosti. |
| Determinácia, šírenie a vplyv inváznych rastlín na prirodzené ekosystémy: príkladové štúdie na rodoch Centaurea, Fallopia a Solidago |
| Determination, spreading pattern and impact of invasive plants on native ecosystems: case studies on Centaurea, Fallopia and Solidago |
| Doba trvania: | 1. 1. 2019 – 31. 12. 2022 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0024/19 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Skokanová Katarína, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Adamčík Slavomír, PhD., Mgr. Caboň Miroslav, PhD., Ing. Čejka Tomáš, PhD., RNDr. Hodálová Iva, CSc., RNDr. Mereďa Pavol, PhD., RNDr. Šingliarová Barbora, PhD., RNDr. Španiel Stanislav, PhD. |
| Anotácia: | Projekt sa zameriava na štúdium taxonomicky problematických a morfologicky slabo diferencovaných inváznych taxónov a cytotypov v skupinách Centaurea stoebe agg., Fallopia japonica agg. a Solidago canadensis agg. vyskytujúcich sa na území strednej Európy. Kombináciou biosystematických prístupov (morfometrika, prietoková cytometria, počítanie chromozómov) vymedzíme jednotlivé taxóny a cytotypy. Na základe rozsiahleho terénneho výskumu a revízie herbárových položiek prispejeme k poznaniu súčasného a historického rozšírenia F. japonica agg. a S. canadensis agg. v strednej Európe a cytotypov C. stoebe agg. v cytotypovo zmiešaných populáciách. Taktiež zadefinujeme ekologické nároky jednotlivých taxónov a cytotypov a namodelujeme ich možné šírenie v budúcnosti. Analýzy pôdnych vzoriek, semennej banky, diverzity rastlín, húb a mäkkýšov na biotopoch invadovaných skupinami F. japonica agg. a S. canadensis agg. nám pomôžu zistiť rozsah a aj rozdiely v dopade študovaných inváznych taxónov na prirodzené biotopy. |
| DD ChangE - Diverzita a distribúcia druhov a spoločenstiev v meniacom sa prostredí |
| Diversity and distribution of species and communities in changing environment |
| Doba trvania: | 1. 1. 2019 – 31. 12. 2022 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0119/19 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Šibíková Mária, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Jarolímek Ivan, CSc., Mgr. Pekárik Ladislav, PhD., Mgr. Podroužková Medvecká Jana, PhD., Ing. Slezák Michal, PhD., RNDr. Šibík Jozef, PhD., Špoták Jozef |
| Anotácia: | Časopriestorové zmeny sa premietajú do zmien diverzity a distribúcie populácií a spoločenstiev na všetkých organizačných úrovniach. Zmeny v distribúcii spoločenstiev a druhov vrátane invázií nepôvodných druhov nadobudli v posledných desaťročiach nebývalý význam, nakoľko sa tento fenomén stal viditeľnejším. Je zrejmé, že hlavnými spúšťačmi a príčinami zmien sú: 1) využívanie krajiny; 2) zmeny klímy; 3) šírenie nepôvodných druhov a 4) prirodzené disturbancie. Kombinácia týchto faktorov negatívnym alebo pozitívnym spôsobom ovplyvňuje ako prirodzenú vegetáciu, tak aj lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo. Identifikácia všeobecného vzorca – tzv. pattern-u, prebiehajúceho na lokálnej mierke, v rôznych biotopoch a rozlíšenie vplyvov spôsobených jednotlivými spúšťačmi, nám pomôže pochopiť dosah pozorovaných zmien a ich úlohu v ekosystémoch. Pri naplnení cieľov sa zameriavame na biotopy v rámci výškového gradientu od nížin až po alpínsky stupeň – lužné a horské lesy, lúčne a vysokohorské spoločenstvá. |
| Diverzita rastlín jelšových lesov hlavných bioregiónov strednej Európy |
| Diversity of plant understory of alder forests in the main bioregions of Central Europe |
| Doba trvania: | 1. 1. 2019 – 31. 12. 2022 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0016/19 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Hrivnák Richard, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Jarčuška Benjamín, PhD., RNDr. Májeková Jana, PhD., Ing. Slezák Michal, PhD., Mgr. Vantarová Katarína, PhD. |
| Anotácia: | Jelšové lesy s dominanciou Alnus glutinosa sú ekologicky i floristicky špecifickým typom vegetácie. V strednej Európe patria medzi ohrozené a sú pod silným antropickým tlakom. V projekte sa zameriame na štúdium diverzity (alfa, beta a gama) rastlín týchto lesov v hlavných stredoeurópskych bioregiónoch (alpský, kontinentálny a panónsky). Do úvahy budeme brať rôzne skupiny rastlín (cievnaté rastliny, machorasty, pôvodné a nepôvodné druhy) ako aj typy jelšových lesov (pripotočné a slatinné). Zároveň sa pokúsime zistiť ktoré faktory prostredia (vrátane vplyvov človeka) ovplyvňujú alfa diverzitu rastlín a aké podmienky prostredia predurčujú jej najvyššie hodnoty |
| Genetická štruktúra hybridných rojov borovice lesnej a borovice horskej na Slovensku |
| Genetic structure of hybrid swarms of Scots pine and dwarf mountain pine in Slovakia |
| Doba trvania: | 1. 1. 2020 – 31. 12. 2022 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0022/20 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Kormuťák Andrej, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Galgóci Martin, PhD., Mgr. Klobučník Miroslav |
| Anotácia: | Projekt je zameraný na určenie genetického statusu predpokladaných hybridných rojov borovice lesnej (Pinus sylvestris L.) a borovice horskej-kosodreviny (Pinus mugo Turra) na severnom Slovensku. Východiskom riešenia je porovnanie genetickej štruktúry populácií predpokladaných hybridných rojov Medzi Bormi v Zuberci-Habovke, Tisovnici v Oravskej Polhore, Suchej Hore a na Obšívanke-Sokolí pri Terchovej so štruktúrou vybraných populácií čistých druhov P. mugo a P. sylvestris. Ako genetické markéry sa použijú mikrosatelity jadrových génov a tandemové repetície-retrotranspozóny na úsekoch DNA v jadrovom genóme (iPBS). Získané údaje sa využijú pri výpočte základných parametrov genetickej štruktúry jednotlivých populácií a následného odvodenia miery genetickej rozdielnosti medzi nimi ako ukazovateľa ich vzájomnej príbuznosti, resp. odlišnosti. |
| Taxonómia čeľadí Elmidae, Protelmidae a Dryopidae |
| Taxonomy of families Elmidae, Protelmidae and Dryopidae (Insecta: Coleoptera) |
| Doba trvania: | 1. 1. 2019 – 31. 12. 2022 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 1/0515/19 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Čiampor Fedor, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Čiamporová-Zaťovičová Zuzana, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Mgr. Goffová Katarína, PhD., Mgr. Selnekovič Dávid (Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave) |
| Anotácia: | Chrobáky čeľadí Elmidae, Protelmidae a Dryopidae sú svojou komplexnou morfológoiu a fyziológiu adaptované hlavne na život vo vodnom prostredí. Len výnimočne sú niektoré skupiny Dryopidae z vlhkých trópov (napr. Sostea, Geoparnus, Spalacosostea, Monstrosostea) prispôsobené na život na suchej zemi.Biodiverzita týchto skupín a ich evolučná minulosť sú nedostatočne preskúmané a to napriek skoro kozmopolitnému rozšíreniu a veľkému významu v eko-enviro štúdiach. Projekt rieši otázky taxonómie a rekonštrukcie fylogenézy komplexným molekulárno-morfologickým prístupom. Ďalej sa venuje objasneniu systematického postavenia sporných a novo opísaných taxónov a následne sa snaží rozoznať spoločné evolučné vzory a zákonitosti vo fylogenéze. |
| Tradičné ekologické poznatky pre ochranu a obnovu travinno-bylinných biotopov |
| Traditional ecological knowledge for grassland conservation and restoration |
| Doba trvania: | 1. 1. 2019 – 31. 12. 2022 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0095/19 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Janišová Monika, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Galvánek Dobromil, PhD., Mgr. Škodová Iveta, PhD. |
| Anotácia: | Súčasná kríza v ochrane biodiverzity travinno-bylinných biotopov a zlyhania vo sfére spoločnej poľnohospodárskej politiky EU si vyžadujú nové efektívne riešenia. Poloprírodné lúky a pasienky sa vyvinuli vďaka dlhodobému extenzívnemu využívaniu krajiny človekom, preto ich biodiverzitu možno najefektívnejšie chrániť imitáciou tradičných poľnohospodárskych postupov. V projekte za zameriavame na detailnú analýzu fytodiverzity travinno-bylinnej vegetácie v súvislosti s jej historickým vývojom a tradičným obhospodarovaním. Kľúčovými územiami pritom ostávajú regióny strednej a východnej Európy so zachovanou tradičnou vidieckou kultúrou. Zber podrobných biologicko-ekologických dát a etnografických kultúrno-historických informácií na vybraných lokalitách by mali byť zárukou správnej interpretácie získaných poznatkov. Tieto sa môžu stať cenným vedeckým podkladom pre budúce nasmerovanie spoločensko-politických mechanizmov v oblasti ochrany a obnovy travinno-bylinných biotopov a trvalo-udržateľného využívania krajiny. |
| Vplyv hybridizácie na diverzifikačné a speciačné procesy u karpatských zástupcov rodu Soldanella |
| The impact of hybridisation on diversification and speciation processes in Carpathian members of the genus Soldanella |
| Doba trvania: | 1. 1. 2019 – 31. 12. 2022 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0041/19 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Slovák Marek, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Gbúrová Štubňová Eliška, PhD., Ing. Kučera Jaromír, PhD., Mgr. Melichárková Andrea, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | RNDr. Kochjarová Judita, CSc. (Techni |
| Anotácia: | Projekt bude riešiť otázky vplyvu dnešnej, ako aj historickej hybridizácie na diverzifikáciu a celkovú demografickú štruktúru horských zástupcov rodu Soldanella. V projekte sa zameriame na zástupcov rastúcich v centre diverzity rodu, konkrétne v horských regiónoch Karpát a priľahlých územiach (Sudetské pohoria, SV Alpy a pohoria východného Balkánu). Na zodpovedanie kladených vedeckých otázok použijeme kombináciu moderných metodologických a analytických postupov ako sú RAD sekvenovanie, karyologické, morfologické a ekologické analýzy. Výstupy projektu umožnia odhaliť frekvenciu a intenzitu toku génov medzi študovanými taxónmi, ako aj špecifikovať faktory a procesy, ktoré umožnili, alebo zabránili hybridizácii (introgresii) medzi dvojicami viac či menej vzdialených druhov. Mali by sme tiež objasniť, či hybridizácia prispela k nahromadeniunových genetických línií a uľahčila tým druhotvorbu v rode. |
| Vplyv štvrtohorných klimatických zmien a introgresie na diverzitu rastlín na Balkáne: poznatky na základe fylogeografického výskumu vysokohorského druhu Cardamine acris |
| Impacts of the Quaternary climatic changes and introgression on diversity of plants on the Balkan peninsula: findings based on phylogeographic research of the mountain species Cardamine acris |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2022 |
| Evidenčné číslo: | APP0271 |
| Program: | DoktoGranty |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Kantor Adam |
| Anotácia: | Vysoká biodiverzita na Balkánskom polostrove, ktorá zohrávala dôležitú úlohu počas zaľadnení a následnom osídľovaní okolitých území, sa vyznačuje vysokým zastúpením endemitov. Cieľom tohto projektu je prispieť k lepšiemu pochopeniu vplyvov štvrtohorných klimatických zmien na vývoj balkánskej flóry, ako aj načrtnúť možné dopady budúcich klimatických zmien na endemity v horách. Za týmto účelom sa zameriavame na druh Cardamine acris (Brassicaceae), ktorý rastie výhradne na vlhkých stanovištiach vysokých pohorí Balkánu, s cieľom objasniť jeho genetickú štruktúru a rekonštruovať fylogeografickú históriu. Súčasne bude kladený dôraz na zistenie miery hybridizácie s príbuznými, ekologicky parapatrickými druhmi, aby sme zistili možný dopad introgresie na genetickú štruktúru druhu. Zvolíme komplexný metodický prístup, využijúc mikrosatelity ako genetické markery, metódy modelovania ekologických ník a cytometrické stanovenie variability v obsahu DNA. Predpokladáme, že získané poznatky nám pomôžu objasniť zložité evolučné procesy, ktoré pôsobia na horské druhy, najmä tie so špecifickými ekologickými nárokmi, a môžu byť tiež nápomocné pre odhad vplyvu budúcich klimatických zmien na diverzitu rastlín. |
| POLYPLOID - Pôvod polyploidných komplexov: úloha polyploidizácie a geografickej a ekologickej izolácie |
| The origin of polyploid complexes: the role of polyploidization, geographical and ecological isolation |
| Doba trvania: | 1. 8. 2018 – 31. 7. 2022 |
| Evidenčné číslo: | APVV-17-0616 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | prof. RNDr. Marhold Karol, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Abaffyová Lenka, PhD., Mgr. Cetlová Veronika, PhD., Mgr. Gbúrová Štubňová Eliška, PhD., Ing. Kučera Jaromír, PhD., Mgr. Melichárková Andrea, PhD., Mgr. Slovák Marek, PhD., RNDr. Šingliarová Barbora, PhD., Mgr. Šlenker Marek, PhD., Mgr. Zozomová Judita, PhD. |
| Anotácia: | Témou predkladaného projektu sú mikroevolučné a speciačné procesy v diploidno-polyploidných komplexoch patriacich do čeľade Brassicaceae. Budeme skúmať speciáciu na diploidnom aj polyploidnom stupni, pričom chceme objasniť úlohu spájania a duplikácie genómov ako aj geografickej a ekologickej separácie. Kladené otázky majú širší význam, nad rámec študovaných rodov, a odpovede pomôžu lepšie porozumieť základným procesom polyploidnej speciácie ako takej. Metódy, ktoré budeme používať zahŕňajú štandardné markery využívané v molekulárnej systematike, ako aj metódy založené na sekvenovaní novej generácie, konkrétne RAD-seq („restriction site associated DNA sequencing“, sekvenovanie DNA v oblasti reštrikčných miest) a Hybseq (metóda kombinujúca cielené obohatenie nízkokópiových génov a „genome skimming“, sekvenovanie genómu s nízkym pokrytím, čím sa získajú najmä sekvencie ktoré sú prítomné v mnohých kópiách). Predpokladáme, že s využitím kombinácie početných markerov dôkladnejšie prenikneme do študovaných komplexov druhov a získame vyššiu robustnosť našich výsledkov. Ako komplementárne metódy použijeme prietokovú cytometriu, morfometriku a analýzu ekologických a klimatických ník. Na dosiahnutie cieľov sme vybrali štyri rody z troch rôznych tribusov čeľade Brassicaceae (Alysseae [Alyssum, Odontarrhena], Camelineae [Arabidopsis], Cardamineae [Cardamine]), ktoré reprezentujú rôzne evolučné línie v tejto čeľadi. Využijeme výhodu množstva metód, ktoré sú dostupné a už testované na blízko príbuznom rode Arabidopsis, naše dlhoročné skúsenosti s navrhovanými študovanými rodmi a taktiež už zozbieraný rastlinný materiál. |
| PlantCalp - Mechanizmus pozičnej signalizácie v rastlinách - pochopenie DEK1 dráhy |
| The mechanism of positional signalling in plants – understanding of the DEK1 pathway |
| Doba trvania: | 1. 8. 2018 – 30. 6. 2022 |
| Evidenčné číslo: | APVV-17-0570 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | doc. RNDr. Jásik Ján, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Krausko Miroslav, PhD., Ing. Labajová Mária, PhD., Mgr. Lešková Alexandra, PhD. |
| Anotácia: | Pozičná signalizácia zohráva kľúčovú úlohu v raste a vývine rastlín. Pozičné signály kontrolujú aký typ bunky sa vytvorí (determinácia bunkovej identity) a do akej veľkosti daná bunka narastie (bunková expanzia). Na základe genetických analýz bola identifikovaná veľká v membráne-ukotvená kalpaín proteáza DEFECTIVE KERNEL 1 (DEK1) ako esenciálny regulátor rastu a vývinu rastlín. Naša hypotéza je, že DEK1 proteín v evolúcii nadobudol senzorické a efektorové funkcie pre kontrolu robustných morfogenetických prejavov akými sú bunková expanzia, asymetrické bunkové delenie, a determinácia bunkovej identity v odpovedi na lokálne pozičné signály. Presný mechanizmus aktivácie DEK1 a prenosu signálu nie je známy. Ďalšou chýbajúcou informáciou pre pochopenie DEK1 dráhy je identita jej priamych molekulárnych cieľov. V tomto projekte plánujeme testovať potenciálne substráty a interaktory DEK1, funkčne charakterizovať úlohu fosforylácie v aktivácii DEK1 a napredovať v naštartovanom úsilí o rozlúštenie 3D štruktúry DEK1. Návrh projektu stavia na publikovaných a súčasných nepublikovaných prácach zodpovedného riešiteľa a jeho spolupracovníkov. Popísanie mechanizmu fungovania DEK1 významne prispeje k pochopeniu kľúčových princípov kontroly vývinu rastlín so širokými implikáciami pre biotechnológie a poľnohospodárstvo. |
| SiliToxi - Potenciál kremíka na zmiernenie toxicity arzénu a antimónu pri kultúrnych rastlinách |
| Potential of silicon for mitigation of arsenic and antimony toxicity in agricultural crops |
| Doba trvania: | 1. 8. 2018 – 30. 6. 2022 |
| Evidenčné číslo: | APVV-17-0164 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Luxová Miroslava, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Fialová Ivana, PhD., Mgr. Jašková Katarína, RNDr. Kollárová Karin, PhD., Mgr. Kučerová Danica, PhD., RNDr. Lišková Desana, PhD., RNDr. Luxová Miroslava, CSc., Mgr. Vaculíková Miroslava, Mgr. Vivodová Zuzana, PhD. |
| Anotácia: | Znečistenie arzénom (As) a antimónom (Sb) je významným environmentálnym problémom nielen iba v niektorých vysokoindustrializovaných krajinách sveta, ale aj u nás doma na Slovensku, najmä vďaka banskému a energetickému priemyslu. Miesta kontaminované týmito prvkami nájdeme naprieč celým Slovenskom, počnúc od Malých Karpát, regiónu hornej Nitry, Liptova, až po okolie Košíc na východe krajiny. As a Sb patria medzi toxické a nebezpečné prvky pre živé organizmy. Napriek intenzívnemu výskumu v posledných rokoch stále nie je dostatočne preskúmané pôsobenie a fytotoxicita As a Sb, ale najmä interakcia toxických (As, Sb) a prospešných (Si) polokovov v rastlinách navzájom, čo je hlavnou témou výskumu predloženého projektu. Preto cieľom projektu je získať komplexnú charakterizáciu účinkov Si na toxicitu jednotlivých toxických prvkov a ich kombinácií na molekulárno-biologickej, biochemickej, anatomicko-morfologickej a fyziologickej úrovni, pričom ako modelové objekty slúžia dôležité poľnohospodárske plodiny |
| ROLOFSYTS - Funkčná analýza synaptotagmínov so zreteľom na odpovede rastlín na environmentálne stresy |
| Functional analysis of synaptotagmins in responses of plants to environmental stresses |
| Doba trvania: | 1. 6. 2017 – 31. 12. 2021 |
| Evidenčné číslo: | APVV-16-0398 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | doc. RNDr. Jásik Ján, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Fiala Roderik, PhD., Ing. Labajová Mária, PhD., Mgr. Lešková Alexandra, PhD., doc. RNDr. Mistrík Igor, CSc., RNDr. Pavlovkin Ján, CSc., RNDr. Repka Vladimír, CSc. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | RNDr. Lenka Turkovičová PhD.; Mgr. Evelína Hrčková Turňová; Mgr. Juraj Bugala; Mgr. Boris Bokor, PhD. (Vedecký park, Univerzita K |
| Anotácia: | Výnos poľnohospodárskych plodín je vo veľkej miere závislý od ich tolerancie na vplyvy okolitého prostredia, vrátane zasolenia. V minulosti sme ukázali, že synaptotagmín 1 (AtSYT1) najviac exprimovaný arábovkový ortológ dobre známych senzorov vápnika v živočíšnych neurónoch je zapojený do odpovede na abiotické stresy. Všeobecným cieľom tohto projektu je odhaliť mechanizmy, ktorými AtSYTs regulujú reakcie na zasolenie a ďalšie stresy. Chceme charakterizovať expresiu AtSYTs génov, popísať fenotyp AtSYTs mutantov, študovať subcelulárnu lokalizáciu AtSYTs proteínov a podrobnejšie vnútrobunkovú dynamiku AtSYT1 proteínu. Navyše vykonáme funkčnú analýzu interakcie, ktorú sme objavili pomocou kvasinkového dvoj hybridného testu, a ktorá spája AtSYT1 s MAP kinázovou kaskádou. Výsledky štúdií prispejú k celkovému pochopeniu otázky, ako je membránový transport zapojený do stresových reakcií. |
| Morfo-fyziologická, genetická a biochemická odpoveď rastlín láskavca (Amaranthus spp.) na stres vyvolaný ťažkými kovmi |
| Morpho-physiological, genetic and biochemical response of amaranth (Amaranthus spp.) to heavy metal stress |
| Doba trvania: | 1. 1. 2019 – 31. 12. 2021 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0109/19 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Hricová Andrea, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Gajdošová Alena, CSc., Ing. Lancíková Veronika, PhD., Mgr. Mistríková Veronika, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | doc. Paedr. Žiarovská Jana. PhD. (FAPZ SPU v Nitre), Ing. Gažo Ján |
| Anotácia: | Akumulácia ťažkých kovov spôsobuje v rastlinnom pletive vážne biochemické, fyziologické a morfologickéabnormality, ktoré môžu následne ovplyvňovať produktivitu plodín. Cieľom projektu je sledovaniemorfo-fyziologickej, genetickej a biochemickej odpovede rastlín zrnového typu láskavca vystavených pôsobeniuťažkých kovov. Tieto poznatky prispejú k informáciám o ich fytoextrakčnom potenciály a prinesú poznatky ovplyve ťažkých kovov na obsah bioaktívnych látok a nutričnú kvalitu. Budeme tiež sledovať vplyv ťažkých kovovna expresiu génov, ktorých indukcia bola popísaná inými typmi abiotického stresu, čo napomôže porozumieťregulácii génovej expresie pôsobením ťažkých kovov a regulačnej sieti, ktorú tieto gény pravdepodobnevytvárajú. Pomocou metagenomického prístupu vyhodnotíme možné zmeny v diverzite endofytických baktérií vrastlinách láskavca, spôsobené účinkom ťažkých kovov. |
| Systematika a fylogenéza rodu Dermoloma v Európe a Severnej Amerike |
| Systematics and phylogeny of the genus Dermoloma in Europe and North America |
| Doba trvania: | 1. 1. 2018 – 31. 12. 2021 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0018/18 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Adamčík Slavomír, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Adamčíková Katarína, PhD., Mgr. Bittnerová Silvia, Mgr. Caboň Miroslav, PhD., Mgr. Galvánek Dobromil, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Soňa Jančovičová |
| Anotácia: | Dermoloma je nedostatočne známy rod klobúkatých bazídiových húb patriaci do radu Agaricales (Agaricomycotina). Celosvetovo je v tomto rode opísaných viac než 30 druhov, ale len málo z nich sa vo všeobecnosti akceptuje. Názory na morfologické ohraničenie a počet druhov sa v súčasnej literatúre rôznia. V Európe sa tradične rozlišuje tri až osem druhov, hoci počet opísaných druhov presahuje dvadsať. Naša predbežná fylogenetická štúdia naznačuje existenciu viac ako 25 molekulárnych operačných jednotiek v Európe, ktoré pravdepodobne predstavujú samostatné druhy. Cieľom navrhovaného projektu je preto definovať európske a severoamerické taxóny rodu Dermoloma molekulárnymi aj morfologickými metódami a priradiť k nim správne mená. Huby rodu Dermoloma sú dôležitou súčasťou travinných spoločenstiev a preto sa chceme venovať aj otázke analýz environmentálnych pôdnych vzoriek a hľadať vhodný barcode na odlíšenie druhov za pomoci next generation sequencing (metagenomics). |
| Zmeny biodiverzity v urbánne fragmentovanej krajine |
| Changes in biodiversity in an urban fragmented landscape |
| Doba trvania: | 1. 1. 2018 – 31. 12. 2021 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0079/18 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Čejka Tomáš, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Čiamporová-Zaťovičová Zuzana, PhD., Mgr. Šibíková Mária, PhD. |
| Anotácia: | Projekt sa zaoberá zmenami biodiverzity v mestskom prostredí, a to v priestore (ekologické gradienty, fragmentácia) aj v čase (hist. údaje). Pre štúdium sme zvolili dve, ekologicky významne previazané modelové skupiny: cievnaté rastliny a mäkkýše. Na základe výskumu týchto modelových organizmov budeme riešiť 5 hlavných okruhov problémov: [1] Do akej miery sa uplatňujú princípy ostrovnej ekológie v modelovom území a aký je vplyv fragmentácie a jednotlivých faktorov prostredia na štruktúru a variabilitu bioty; [2] Či a do akej miery sa líši genet. diverzita populácií vybraných modelových druhov v dlhodobo súvislo zalesnených oblastiach a v neorefúgiách; [3] Ako vplýva mestské prostredie v čase a priestore na diverzitu pôvodných druhov a prenikanie nepôvodných druhov do lesných fragmentov; [4] Na základe teórie refúgií overiť aká je ekologická a ekosozologická štruktúra bioty vo zvyškoch lesnej vegetácie; [5] Či dochádza k biotickej homogenizácii a ktoré skupiny bioty sú biot. homogenizáciou postihnuté najviac. |
| Funkčná a taxonomická diverzita mokradí a ich vzťah k ekosystémovým procesom |
| Functional and taxonomic diversity of wetlands and their relationship to ecosystem processes |
| Doba trvania: | 1. 7. 2017 – 30. 6. 2021 |
| Evidenčné číslo: | APVV-16-0236 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Hrivnák Richard, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Bubíková Kateřina |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Ing. Marek Svitok, PhD., Ing. Milan Novikmec, PhD., Ing. Marta Veselská, Ing. Vladimíra Dekanová ´(Technick |
| Anotácia: | Funkčná diverzita predstavuje jednu zo súčastí biodiverzity a vyjadruje rozsah funkcií, ktoré daná skupinaorganizmov v ekosystéme zastáva. Vzťah medzi funkčnou a tradične využívanou taxonomickou diverzitou je voväčšine ekosystémov takmer úplne neznámy. Predložený projekt sa zaoberá funkčnou diverzitou mokradnýchspoločenstiev a jej vzťahom k diverzite taxonomickej a k ekosystémovým procesom. Pri riešení projektu sachceme zamerať na tri dôležité funkčné charakteristiky mokradných ekosystémov: rozklad organickej hmoty,primárnu produktivitu a invazibilitu. Ako modelový systém pre náš výskum využijeme spoločenstvá vodnýchorganizmov osídľujúcich malé vodné nádrže s cieľmi:1) Posúdiť význam vplyvu prostredia a diverzity (funkčnej a taxonomickej) na ekosystémové procesy2) Zhodnotiť reakciu taxonomickej a funkčnej diverzity na antropické vplyvy |
| dyNatura2000sat - Identifikácia a monitoring biotopov Natura 2000 pomocou dynamickej segmentácie satelitných obrazov |
| Identification and monitoring Natura 2000 habitats by dynamic segmentation of satellite images |
| Doba trvania: | 1. 7. 2017 – 30. 6. 2021 |
| Evidenčné číslo: | APVV-16-0431 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Šibík Jozef, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Botková Katarína, RNDr. Jarolímek Ivan, CSc., Mgr. Podroužková Medvecká Jana, PhD., Mgr. Slabejová Denisa, Mgr. Šibíková Mária, PhD., Mgr. Škodová Iveta, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | prof. RNDr. Karol Mikula, DrSc.; doc. RNDr. Zuzana Krivá, PhD.; doc. RNDr. Peter Frolkovič, PhD.; Ing. Juraj Papčo, PhD.; Ing. Róbert Špir, PhD.; Ing. Jozef Urbán, PhD. (Stavebná fakulta, Slovenská technická univerzita v Bratislave) |
| Anotácia: | Projekt má za cieľ vybudovanie nových metód výskumu v oblasti botaniky, ochrany prírody a matematického a počítačového modelovania, ktoré budú slúžiť na presnú lokalizáciu a klasifikáciu biotopov Natura 2000 ako aj na monitorovanie ich dynamických zmien, s využitím satelitných dát a novovytvorených špecializovaných softvérov na spracovanie obrazu. Lokalizácia, klasifikácia a dynamické časopriestorové monitorovanie biotopov Natura 2000 bude založené na nových metódach filtrácie, segmentácie a trekingu radarových (SAR) dát z družice Sentinel-1, multispektrálnych obrazových dát z družice Sentinel-2 a ich kombinácie. Softvér na spracovanie obrazu umožní presnú lokalizáciu biotopov Natura 2000 v statických a dynamických družicových dátach s presnosťou danou pixelovým rozlíšením obrazu. Novovytvoreným softvérom budeme môcť spojite monitorovať dynamiku biotopov Natura 2000, s možnosťou okamžitej detekcie náhlych zmien v chránených územiach. Nové metódy a softvér budú vyvinuté pre lokalizáciu, klasifikáciu a monitorovanie biotopov Natura 2000 na území Slovenskej Republiky. Keďže ostatné členské štáty Európskej únie sa tiež zaviazali monitorovať biotopy Natura 2000 na svojom území a Slovenská vegetačná databáza, použitá na vývoj našich metód a softvéru, je kompatibilná s databázami používanými v ostatných krajinách, naše metódy a softvér budú kompatibilné s Európskym vegetačným archívom a majú tak silný potenciál využitia pre identifikáciu a monitorovania chránených území prinajmenšom v európskom priestore. |
| MASnPNO - Využitie myrozinázy na aktiváciu sulforafanu pre vývoj preparátu s preventívnymi účinkami nádorových ochorení |
| The application of myrosinase for sulforaphane activation in development of a novel product exhibiting cancer prevention effects |
| Doba trvania: | 1. 7. 2017 – 30. 6. 2021 |
| Evidenčné číslo: | APVV-16-0439 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Jopčík Martin , PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Cagala Martin, RNDr. Cagalová Paulína, PhD., Ing. Hricová Andrea, PhD., RNDr. Imrichová Denisa, PhD., Ing. Jopčík Martin, PhD., Mgr. Jurkovičová Tarabová Bohumila, PhD., Ing. Kontár Szilvia, PhD., Mgr. Královičová Jana, PhD., Ing. Libantová Jana, CSc., Ing. Rajninec Miroslav, RNDr. Salaj Terézia, DrSc., RNDr. Sedlák Ján, DrSc. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | doc. Ing. Albert Breier, DrSc; doc. Ing. Martin Šimkovič, PhD; prof. RNDr. Ľudovít Varečka, DrSc; Ing. Matej Maťaťa, PhD; prof. Ing. Michal Rosenberg, PhD.; doc. Ing. Vladimír Štefuca, CSc.; doc. Ing. Martin Rebroš, PhD.; Ing. Kristína Markošová; Ing. Katarína Elefantová, PhD. (Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, Slovenská technická univerzita v Bratislave); Ing. Peter Grolmus; Ing. Júlia Peterková, CSc; Ing. Katarína Kmeťová; Ing. Ľudovít Žiak, PhD. (VUP, a.s., Prievidza) |
| Anotácia: | U sulforafanu sa overili preventívne účinky proti vzniku a rozvoju nádorových ochorení. Sulforafan je v potrave prítomný pri koncentráciách, ktoré nedosahujú účinnú hladinu. Navyše sa v prirodzenej forme prevažne vyskytuje ako neaktívny glukorafanín, preto je nutné, aby prebehla jeho aktivácia na sulforafan a ďalšie aktívne produkty. Túto premenu katalyzuje enzým, myrozináza (EC 3.2.1.147). Cieľom projektu je navrhnúť nový preparát, ktorý bude pozostávať z sulforafan-glukozinolátu a stabilizovanej myrozinazy. |
| Diverzita a disperzia v metapopuláciách a metaspoločenstvách malých vodných biotopov |
| Diversity and dispersal in metapopulations and metacommunities of small aquatic biotopes |
| Doba trvania: | 1. 1. 2017 – 31. 12. 2020 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0030/17 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Čiamporová-Zaťovičová Zuzana, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Bubíková Kateřina, Ing. Čejka Tomáš, PhD., RNDr. Čiampor Fedor, PhD., Ing. Hrivnák Richard, DrSc., RNDr. Illýová Marta, PhD., Mgr. Pekárik Ladislav, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Ing. Marek Svitok, PhD. (zástupca za VŠ, Fakulta ekológie a environmentalistiky, Technická univerzita vo Zvolene); Ing. Milan Novikmec, PhD. (Fakulta ekológie a environmentalistiky, Technická univerzita vo Zvolene); Ing. Jozef Oboňa, PhD. (Fakulta humanitných a prírodných vied, Prešovská univerzita v Prešove) |
| Anotácia: | Projekt je zameraný na výskum nedostatočne poznaných ekosystémov malých vodných biotopov, mimoriadne významných z pohľadu biodiverzity. Logicky nadväzuje na predchádzajúce projekty riešiteľov. Podstatne rozšíri existujúci súbor dát o spoločenstvách prirodzených malých vodných biotopov nížin a horských oblastí a vygeneruje nové dáta z antropogénne narušených biotopov, doplnené o robustné environmentálne údaje. Modelovými organizmami budú makrofyty, mäkkýše, zooplanktón a vodný hmyz pre ich indikačnú hodnotu, odlišné ekologické nároky a funkcie v trofických vzťahoch. Hlavným cieľom je spoznanie zákonitostí biologickej diverzity malých vodných biotopov, s dôrazom na 1) porovnanie dôležitosti rôznych typov biotopov pre zachovanie biodiverzity, 2) posúdenie významu disperzie a vlastností habitatu pre štruktúru metaspoločenstiev a 3) posúdenie miery konektivity v rámci metapopulácií modelových druhov. Naplnenie cieľov prispeje k efektívnej ochrane malých vodných ekosystémov - dôležitého prvku životného prostredia. |
| Druhová bohatosť synúzie vyšších rastlín bukových lesov pozdĺž výškového gradientu |
| Species richness of vascular plants in undestory of beech forests along altitudinal gradient |
| Doba trvania: | 1. 1. 2017 – 31. 12. 2020 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0031/17 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Valachovič Milan, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Hrivnák Richard, DrSc., RNDr. Senko Dušan, PhD., Ing. Slezák Michal, PhD., Mgr. Vantarová Katarína, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | RNDr. Ján Kliment, CSc. (Botanická záhrada UK Bratislava), Ing. Mariana Ujházyová PhD. (Technická univerzita vo Zvolene), Ing. František Máliš, PhD. (Technická univerzita vo Zvolene), Ing. Maroš Wiezik (Technická univerzita vo Zvolene) |
| Anotácia: | Bukové lesy patria na Slovensku k najrozšírenejším lesným typom spoločenstiev s významným prírodovedným, ale i ekonomickým významom. Druhová bohatosť synúzie vyšších rastlín pozdĺž výškového gradientu vykazuje špecifický priebeh, odzrkadľujúci najmä silnú konkurenčnú schopnosť buka v optime jeho výskytu. Predkladanýprojekt sa zameria na i) detailné poznanie priebehu vzťahu medzi nadmorskou výškou a druhovou bohatosťou v rôznych priestorových mierkach a ii) zistenie faktorov, ktoré tento vzťah podmieňujú. |
| Dynamika antropicky ovplyvnených biotopov nelesnej vegetácie v procese ekologickej obnovy |
| Dynamics of human-altered non-forest habitats in the process of ecological restoration |
| Doba trvania: | 1. 1. 2017 – 31. 12. 2020 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0040/17 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Škodová Iveta, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Dítě Daniel, PhD., Mgr. Galvánek Dobromil, PhD., RNDr. Májeková Jana, PhD., Mgr. Podroužková Medvecká Jana, PhD., Mgr. Šibíková Mária, PhD., Mgr. Vantarová Katarína, PhD., RNDr. Zaliberová Mária, CSc. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Doc. RNDr. Ingrid Turisová, PhD. (Fakulta prírodných vied, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici); Doc. Ing. Karol Ujházy, PhD. (Lesnícka fakulta, Technická univerzita vo Zvolene); Mgr. Jozef Suja (Fakulta prírodných vied, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici) |
| Anotácia: | Mnohé poloprírodné travinno-bylinné biotopy sú v rámci celej Európy v súčasnosti v nepriaznivom stave v dôsledku sukcesných zmien, ku ktorým dochádza najmä po opustení obhospodarovania. Projekt je zameraný na testovanie rôznych manažmentových zásahov zameraných na obnovu polosuchých, mezofilných a slatinných travinno-bylinných biotopov. Venuje sa testovaniu nových metód na elimináciu šírenia nežiadúcich expanzívnych druhov tráv v rôznych ekologických podmienkach. Zameriava sa aj na vyhodnotenie zmien vybraných nelesných biotopov po veľkoplošnej obnove. Jedným z cieľov je tiež sledovanie časových zmien a dynamiky vybraných nelesných biotopov antropogénneho pôvodu a stanovenie trendov vývoja travinno-bylinnej vegetácie. Projekt logicky nadväzuje na viaceré projekty venované travinno-bylinnej vegetácii na Slovensku (SK0115, VEGA 2/0181/09, VEGA 2/0099/13), v rámci ktorých bola založená sieť terénnych experimentov zameraných na stanovenie vplyvu hospodárenia na druhové zloženie a diverzitu vegetácie. |
| Flóra Slovenska – čeľaď Asteraceae (1. časť): biosystematické štúdium kritických taxónov |
| Flora of Slovakia – Asteraceae family (first part): biosystematic study of critical taxa |
| Doba trvania: | 1. 1. 2017 – 31. 12. 2020 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0154/17 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Mereďa Pavol, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Dítě Daniel, PhD., RNDr. Goliašová Kornélia, CSc., RNDr. Hodálová Iva, CSc., RNDr. Kochjarová Judita, CSc., RNDr. Májeková Jana, PhD., Mgr. Miháliková Tatiana, RNDr. Michalková Eleonóra, CSc., Mgr. Pribulová Katarína, RNDr. Skokanová Katarína, PhD., RNDr. Ťavoda Ondrej |
| Anotácia: | Projekt je zameraný na taxonomickú a chorologickú revíziu vybraných zástupcov čeľade Asteraceae na Slovensku, resp. v širšom stredoeurópskom priestore. Hlavným výstupom bude ďalšia zo sérií monografií diela Flóra Slovenska, konkrétne zväzok VI/2 (1. časť). Vzhľadom na veľké druhové bohatstvo čeľade na území Slovenska bude v predkladanom projekte riešených prvých 5 tribusov čeľade, menovite Anthemideae, Astereae, Caleduleae, Gnaphalieae a Senecioneae (spolu cca 50 rodov a 165 druhov). Každý taxón bude podrobne charakterizovaný z hľadiska nomenklatúry, morfológie, karyológie, ekológie a chorológie. Súčasťou diela budú aj určovacie kľúče (v slovenčine aj angličtine), originálne perokresby rastlín a mapy rozšírenia taxónov na Slovensku. Špeciálna pozornosť bude v rámci menovaných tribusov venovaná taxonomicky komplikovaným skupinám rodov Achillea, Aster s. l., Senecio s. l., Solidago a Tephroseris, kde plánujeme hlbšie systematické, biogeografické a evolučné štúdie publikované v osobitných publikáciách. |
| Mikrobiálna diverzita a sekundárne metabolity prítomné v tradičných slovenských syroch |
| The microbial diversity and secondary metabolites in traditional Slovak cheeses |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2020 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0119/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Mikušová Petra, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Fiala Roderik, PhD., Mgr. Hindáková Alica, PhD. |
| Anotácia: | Mliečne produkty ako podstatná súčasť našej výživy vyžadujú nepretržité monitorovanie z dôvodu možnej mikrobiálnej kontaminácie. Toxické metabolity produkované mikroskopickými hubami predstavujú významné zdravotné riziko pre konzumenta. Pribúdajúce zahraničné vedecké práce o nových druhoch mikroskopických húb a ich doteraz nepoznaných metabolitoch poukazujú na dôležitosť poznania aktuálneho stavu mikroflóry v mliečnych produktoch vyrobených na Slovensku. V súčasnosti rutinné monitorovanie syrov, ktoré je v rozsahu kompetencie kontrolných orgánov štátu v oblasti kvality a bezpečnosti potravín, sa však sústreďuje len na regulovaný AFM1. Cieľom nášho projektu je overenie a rozšírenie poznatkov o diverzite hubovej mikroflóry a kvantifikovanie produkovaných metabolitov v domácich syroch. Získané vedecké štúdie budú prínosom pre zabezpečenie kvality vybraných mliečnych výrobkov a významné pre ich certifikáciu kvality na Slovensku. |
| Mikropropagácia a kryoprezervácia menej známych druhov drobného ovocia |
| Micropropagation and cryopreservation of less known small fruit species |
| Doba trvania: | 1. 1. 2017 – 31. 12. 2020 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0052/17 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Gajdošová Alena, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Hricová Andrea, PhD., Ing. Szabóová Monika, PhD. |
| Anotácia: | Bobuľové ovocie je charakteristické vysokou nutričnou hodnotou a zaraďujeme ho medzi nutraceutiká. Napriek vzrastajúcemu záujmu o drobné ovocie na trhu, jeho pestovanie nie je na Slovensku rozšírené kvôli nedostatku sadbového materiálu širšieho sortimentu odrôd a jeho vysokej cene. Rýchle a ekonomicky výhodné klonálne množenie sadbového materiálu ponúka využitie pletivových kultúr. Projekt bude zameraný i) na vývoj postupov mikropropagácie vybraných introdukovaných menej známych druhov drobného ovocia (Vaccinium, Rubus, Lonicera a Amelanchier spp.) využiteľných pri masovom množení sadbového materiálu; ii) na vypracovanie protokolu pre dlhodobé uchovávanie genetických zdrojov drobného ovocia pomocou kryoprezervácie a iii) na testovanie genetickej stability in vitro získaných rastlín a rastlín regenerovaných po kryoprezervácii pomocou molekulárnych markerov, čo umožní zhodnotiť vhodnosť vypracovaných protokolov pre ich následnú aplikáciu v rutinnej propagácii a pri dlhodobom uchovávaní genetických zdrojov. |
| Odkrývanie procesov zodpovedných za súčasný geografický areál symbiotických organizmov s Mediteránnym rozšírením |
| Unraveling processes responsible for the contemporary geographic range of symbiotic organisms with Mediterranean distribution |
| Doba trvania: | 1. 1. 2017 – 31. 12. 2020 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0032/17 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Bérešová Anna, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Fačkovcová Zuzana, PhD., Mgr. Hindáková Alica, PhD., Mgr. Košuthová Alica, PhD., RNDr. Lackovičová Anna, CSc., Mgr. Piknová Katarína, Mgr. Zozomová Judita, PhD. |
| Anotácia: | Lichenizácia je jednou z najúspešnejších výživových stratégií v ríši húb, ktorá umožňuje lišajníkom (lichenizovaným hubám) prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam prostredia. Cieľom projektu je zistiť, či symbiotické interakcie a ich prípadné zmeny hrajú úlohu pri formovaní distribučného areálu lišajníkov. Zameriame sa na modelové taxóny s mediteránnym rozšírením. Naším cieľom je zistiť, či rozmanitosť photobiontov zodpovedá genetickej rozmanitosti mykobionta naprieč distribučnými areálmi. Predpokladáme a budeme hľadať dôkazy javu, že zmena fotobionta je hnacím motorom pre zvyšovanie ekologickej plasticity niektorých druhov lišajníkov. |
| Polyploidia a alopatrická diferenciácia ako mechanizmy speciácie v čeľadi Brassicaceae |
| Polyploidy and allopatric differentiation as speciation drivers in the Brassicaceae family |
| Doba trvania: | 1. 1. 2017 – 31. 12. 2020 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0133/17 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Španiel Stanislav, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Cetlová Veronika, PhD., Mgr. Kempa Matúš , prof. RNDr. Marhold Karol, DrSc., Mgr. Melichárková Andrea, PhD., Mgr. Smatanová Janka, Mgr. Šlenker Marek, PhD., Mgr. Zozomová Judita, PhD. |
| Anotácia: | V projekte budeme skúmať polyploidné pôvody, fylogenetické vzťahy a evolučnú históriu v druhových komplexoch z troch rodov Brassicaceae: Alyssum, Odontarrhena, Cardamine. Naším cieľom je zovšeobecniť pozorovanú štruktúru a objasniť hlavné evolučné procesy, ktoré viedli k diverzifikácii a speciáciii v týchto polyploidných druhových skupinách. Taktiež zrevidujeme sporné druhové ohraničenia a navrhneme nové taxonomické koncepty . Bude použitá kombinácia viacerých metód: multivariačná morfometrika, stanovenie ploidnej úrovne prietokovou cytomeriou a sekvenovanie rôznych cieľových úsekov DNA (vrátane metódy vysokovýkonného sekvenovania). Taktiež vytvoríme online prístupnú karyologickú a nomenklatorickú databázu tribusu Cardamineae, ktorá môže byť základom pre ďalšie evolučné štúdie v tejto skupine. Naše štúdie prispejú k lepšiemu pochopeniu evolúcie rastlín a k efektívnej ochrane druhovej diverzity študovaných taxónov. |
| Štúdium vplyvu sekretómu na zvýšenie embryogénnej kapacity pri vybraných druhoch ihličnanov |
| The study of secretome influence to increasing embryogenic capacity of selected Conifer species |
| Doba trvania: | 1. 1. 2018 – 31. 12. 2020 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0056/18 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Klubicová Katarína, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Kleman Juraj, Ing. Lancíková Veronika, PhD., Mgr. Perniš Miroslav, PhD., doc. RNDr. Salaj Ján, DrSc., RNDr. Salaj Terézia, DrSc. |
| Anotácia: | Somatická embryogenéza predstavuje účinný regeneračný systém, vhodný na štúdium základných otázok vývinu rastlín. Je považovaná aj za vhodnú metódu vegetatívneho rozmnožovania ihličnatých drevín pomocou in vitro kultúr. Napriek tomu, že proces somatickej embryogenézy bol indukovaný pri mnohých druhoch ihličnatých drevín, doteraz nie sú úplne objasnené procesy maturácie somatických embryí a regenerácie somatických semenáčov. Pokrok v pochopení procesov prebiehajúcich počas maturácie a úplnej regenerácie rastlín sú nevyhnutné na efektívne využitie regeneračného systému na in vitro rozmnožovanie ihličnanov. Cieľom navrhovaného projektu je identifikácia sekretómu embryogénnych línií s odlišnou embryogénnou kapacitou s použitím proteomických metód. Identifikované proteíny budú podkladom na navrhnutie potenciálnych markerov pre somatickú embryogenézu a charakterizácia proteínov aktívnych pri regulácii môže prispieť k lepšiemu pochopeniu procesov prebiehajúcich počas somatickej embryogenézy u ihličnatých drevín. |
| Štúdium vybraných fyziologických a molekulárnych parametrov zahrnutých v regenerácii a raste parazitických burín Phelipanche spp. |
| Study of selected physiological and molecular factors involved in regeneration and growth of parasitic weeds of Phelipanche spp. |
| Doba trvania: | 1. 1. 2017 – 31. 12. 2020 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0138/17 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Matúšová Radoslava, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Kleman Juraj, Mgr. Klubicová Katarína, PhD., doc. RNDr. Salaj Ján, DrSc., RNDr. Salaj Terézia, DrSc. |
| Anotácia: | Parazitické buriny Phelipanche, Orobanche a Striga spp. patria k ekonomicky významným rastlinným patogénom s negatívnym vplyvom na produkciu poľnohospodárskych plodín. Škody na úrode spôsobené parazitickými burinami ročne dosahujú viac než 7 biliónov dolárov. Tieto parazitické rastliny po vyklíčení spoja svoj koreňový systém s koreňmi hostiteľských rastlín a z nich čerpajú vodu a živiny. V súčasnosti nie je známa účinná metóda ich eliminácie. Preto sa jedna z línií výskumu zameriava na získanie poznatkov o génoch a mechanizmoch, ktoré sa podieľajú na interakcii medzi parazitickými rastlinami a ich hostiteľmi. Všeobecným cieľom projektu bude štúdium faktorov ovplyvňujúcich rast a regeneráciu Phelipanche spp. v podmienkach in vitro a v spojení s hostiteľom, ktoré v nadväznosti na transformačné protokoly Phelipanche spp. umožnia skúmať funkciu génovpodieľajúcich sa na interakcii parazit-hostiteľ a napomôcť pri navrhovaní novej (selektívnej) kontroly parazitických burín. |
| Taxonomická a nomenklatorická revízia diverzity cievnatých rastlín Slovenska |
| Taxonomic and nomenclatural revision of diversity of vascular plants of Slovakia |
| Doba trvania: | 1. 1. 2017 – 31. 12. 2020 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0137/17 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Letz Dominik Roman, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Kráľovičová Eva, Ing. Kučera Jaromír, PhD., prof. RNDr. Marhold Karol, DrSc. |
| Anotácia: | Hlavným cieľom projektu je dôkladná taxonomická, nomenklatorická a chorologická revízia diverzity cievnatých rastlín Slovenska, ktorej výsledkom bude nový referenčný zoznam taxónov, dôležitý ako štandard nielen pre botanické a iné vedné odbory, ktoré prichádzajú do kontaktu s cievnatými rastlinami, ale aj pre legislatívu, ochranu prírody, poľnohospodárstvo a lesníctvo. Revízia kriticky zohľadní všetky doterajšie poznatky o flóre Slovenska, ako aj posledné objavy vo fylogenéze a taxonómii rastlín. Zoznam bude kompatibilný so súčasným zoznamom Európy a mediteránnej oblasti (Euro+Med PlantBase) a inými medzinárodnými štandardami. V rámci projektu sa budú riešiť aj viaceré nomenklatorické otázky, čo vyústi do publikovania článkov v medzinárodných časopisoch. Webový portál, ktorý sa vytvorí v súvislosti v novým zoznamom, bude jednoduchým prístupovým miestom nielen k informáciám o akceptovaných menách a synonymách, ale aj k slovenskému názvosloviu a ďalším údajom. |
| Transkripčná, posttranskripčná a posttranslačná regulácia génu IRT1, rozhodujúceho transportéra železa v koreni rastlín |
| Transcriptional, post-transcriptional and post-translational regulation of IRT1 gene, a key transporter of iron in plant roots |
| Doba trvania: | 1. 1. 2017 – 31. 12. 2020 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0115/17 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | doc. RNDr. Jásik Ján, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Fiala Roderik, PhD., Ing. Labajová Mária, PhD., Mgr. Lešková Alexandra, PhD., RNDr. Pavlovkin Ján, CSc., RNDr. Repka Vladimír, CSc. |
| Anotácia: | Pomocou transgénnych a mutantných línií v kombinácii so súčasnými genetickými, molekulárno-biologickými, histochemickými, imunologickými, fluorometrickými, chemicko-analytickými a mikroskopickými metódami chceme charakterizovať či, a ako sa prítomnosť alebo absencia železa a iných kovových prvkov prenášaných IRT1 proteínom prejaví na aktivite IRT1 promótora, procese zostrihu RNA, lokalizácii, obmene a vnútrobunkovej dynamike IRT1 proteínových foriem v koreňoch modelového organizmu arábkovky Thalovej (Arabidopsis thaliana). Výskum mnohoúrovňovej regulácie IRT1 génu a súčasné monitorovanie obsahu a distribúcie železa a iných kovových prvkov v rastlinách prinesú cenné informácie pre biotechnologické aplikácie za účelom obohatenia rastlín železom a/alebo obmedzenia absorpcie potenciálne toxických kovových prvkov. Poznatky sa môžu využiť v poľnohospodárskej šľachtiteľskej praxi na získanie výnosnejších rastlín a tolerantnejších odrôd k ekologickým záťažiam ktoré sú spôsobené ťažkými kovmi. |
| Vplyv kremíka a kyseliny salicylovej na fyziologické a biochemické procesy rastlín kukurice vystavených stresu z antimónu (Sb) a niklu (Ni) |
| Effect of silicon and salicylic acid on physiological and metabolical processes in maize plants stressed by antimony (Sb) and nickel (Ni) |
| Doba trvania: | 1. 1. 2017 – 31. 12. 2020 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0018/17 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Luxová Miroslava, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Fialová Ivana, PhD., Mgr. Lešková Alexandra, PhD., RNDr. Sedláková Barbora, PhD., doc. RNDr. Vaculík Marek, PhD., Mgr. Vaculíková Miroslava |
| Anotácia: | Znečisteniu životného prostredia ťažkými kovmi sa venuje zvýšená pozornosť niekoľko posledných desaťročí.Jedným z potenciálnych kontaminantov životného prostredia je antimón, ktorý sa vo väčšom množstve dostáva do životného prostredia antropogénnou činnosťou. Nikel je považovaný za esenciálny prvok, ktorý je však vo vyššej koncentrácii toxický pre väčšinu rastlín. Do pôdy sa dostáva z čistiarenských kalov, priemyselného odpadu a atmosférického spádu. V predkladanom projekte budeme sledovať odpovede testovaných rastlín (kukurica siata) na úrovni produkčnej (biomasa), biochemickej (tvorba reaktívnych foriem kyslíka a aktivita antioxidačných enzýmov) a fyziologickej (poškodenie membrán, zmena obsahu a expresie proteínov) na stresové podmienky (Sb a Ni). Ďalej sa zameriame na kvantifikáciu potenciálnych amelioračných účinkov exogénne aplikovaného kremíka a/alebo kyseliny salicylovej, o ktorých je z literatúry známe, že vo vhodných koncentráciách zlepšujú rast rastlín. |
| PLADEFNUT - Štúdium vplyvu rôznych nutričných podmienok na akumuláciu toxických elementov v pšenici |
| Studying the effect of different nutritional conditions on the accumulation of toxic elements in wheat |
| Doba trvania: | 1. 7. 2016 – 31. 8. 2020 |
| Evidenčné číslo: | APVV-15-0051 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Boszorádová Eva, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | In |
| Anotácia: | Projekt sa zaoberá dopadom dvoch v súčasnej dobe významných environmentálnychkontaminantov na rastliny, a to prítomnosti toxických kovov, nadmerných množstiev dusíka a ich kombinácií.Oba faktory sú výsledkom vývoja priemyslu, poľnohospodárstva a chemickej výroby, ktoré sú spojené s veľkýmmnožstvom znečisťujúcich látok, predovšetkým oxidov síry, dusíka, uhlíka a emisie ťažkých kovov. Znalosti omechanizmoch rastlín obrany proti týmto faktorom sú obmedzené. Najmä účinky nadmerného hnojenia naakumuláciu kovov rastlinami, ako aj na rastliny samotné doteraz boli pomerne málo študované. Projekt budetento problém riešiť komplexne prostredníctvom štúdia kvantitatívnych a kvalitatívnych zmien v aktivitáchenzýmov antioxidatívneho systému ako aj profilov typických bielkovín rastlinnej obrany. V paralelnej línii projektubudeme charakterizovať súbor odrôd pšenice pestovaných na Slovensku z hľadiska genetického potenciáluakumulovať kadmium s využitím dostupných markerov DNA. Projekt bude vytvárať nové poznatky omolekulárnom pozadí reakcií rastlín na relatívne málo študované typy stresu. Výsledky budú vyhodnotené zhľadiska ich možného využitia ako markérov pre toleranciu /citlivosť na toxické kovy alebo nadmerné používaniehnojív. Znalosti o vplyve zvyšujúcej sa koncentrácie dusíka na rastliny a ich obranyschopnosť budú prínosné premanažment hnojenia v poľnohospodárstve. Projekt tiež prispeje k charakterizácii genofondu pšenice zoSlovenska z hľadiska zdravotného rizika pri ich pestovaní v kontaminovaných oblastiach. |
| DNA Barkoding Elmidae – využitie molekulárnej taxonómie v poznaní biodiverzity vodných chrobákov |
| DNA Barcoding Elmidae – application of molecular taxonomy for description of aquatic beetles biodiversity |
| Doba trvania: | 1. 1. 2016 – 31. 12. 2019 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0101/16 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Čiampor Fedor, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Čiamporová-Zaťovičová Zuzana, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Prírodovedecká fakulta UK Bratislava |
| Anotácia: | Chrobáky hrajú kľúčovú úlohu vo fungovaní ekosystémov a sú dôležité pre monitorovanie dopadov environmentálnych zmien. Aj keď sú intenzívne študované, identifikácia mnohých druhov je často problematická. Vytvorenie robustnej databázy DNA barkódov druhov umožní riešiť tento problém. Hlavným zdrojom DNA barkódov je projekt Barcode of Life, kde je v súčastnosti ca. 4,5 milióna sekvencií. Z čeľade Elmidae ich je 464, no aj tie predstavujú len nepatrný zlomok známej druhovej diverzity (asi 30 z 1500 druhov). Cieľom projektu je taxonomické spracovanie bohatého materiálu Elmidae z celého sveta, analýza nových DNA barkódov (min. 1000 sekvencií), porovnanie taxonómie s využitím klasických (morfológia) a molekulárnych postupov (vyhodnotenie potenciálu DNA dát pre taxonómiu čeľade), deskribcia nových taxónov, stanovenie fylogenetických vzťahov študovaných rodov v rámci čeľade, analýza vzťahov genetickej variability a druhovej diverzity a zhodnotenie možností využitia DNA barkódov Elmidae v praxi. |
| Hybridné roje borovice lesnej a borovice horskej-kosodreviny na Slovensku |
| Hybrid swarms of Scots pine and mountain dwarf pine in Slovakia |
| Doba trvania: | 1. 1. 2017 – 31. 12. 2019 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0063/17 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Kormuťák Andrej, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Galgóci Martin, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | RNDr. Peter Boleček, PhD. |
| Anotácia: | Projekt je zameraný na experimentálne overenie hybridologických vzťahov medzi borovicou lesnou (Pinus sylvestris L.) a borovicou horskou-kosodrevinou (P. mugo Turra). V rámci ich predpokladaných hybridných rojov na severnom Slovensku sa určí rozsah introgresívnej hybridizácie s oboma vyššie uvedenými rodičovskými druhmi. Okrem klasických postupov umelej hybridizácie sa počíta aj s využitím chloroplastovej DNA (cpDNA) pri verifikácii získaných medzidruhových i vnútrodruhových hybridov uvedených borovíc. Miera genetickej divergencie medzi hybridnými rojmi a prirodzenými populáciami oboch rodičovských druhov sa určí na základe analýzy ich genetickej štruktúry pomocou cpDNA a mitochondriálnej DNA (mtDNA). Cieľom projektu je potvrdiť hybridný charakter predpokladaných hybridných rojov na lokalitách v Zuberci – Medzi Bormi, Suchej Hore , a Terchovej-Sokolí ako vzácnych endemitov na našom území. |
| Interakcie oxidu dusnatého, fytohormónov a aktívnych foriem kyslíka v odpovedi koreňa jačmeňa na ťažké kovy |
| Nitric oxide, phytohormones and reactive oxygen species interactions in barley root responses to heavy metals |
| Doba trvania: | 1. 1. 2016 – 31. 12. 2019 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0039/16 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Tamás Ladislav, PhD. |
| Anotácia: | Prežitie suchozemských rastlín závisí od vysoko koordinovaných signalizačných mechanizmov, ktorými prispôsobujú svoju morfológiu a metabolizmus stále sa meniacemu prostrediu. Je dobre známy fakt, že hormóny a aktívne formy kyslíka (AFK) hrajú kľúčovú úlohu v regulácii stresových odpovedí rastlín. V posledných rokoch sa pri viacerých druhoch rastlín potvrdilo, že za rôznych stresových podmienok je signálna dráha oxidu dusnatého (NO) zahrnutá do modulácie AFK a hormonálnej rovnováhy. Komponenty v rámci jednej signálnej dráhy, ako aj medzi rôznymi dráhami medzi sebou intenzívne interagujú a integrujú vnútorné ontogenetické a vonkajšie signály do morfogénnych a metabolických odpovedí, aby sa maximalizovali šance na prežitie aj v extrémnych podmienkach. Za účelom lepšieho pochopenia úlohy NO v interakcii hormónov a AFK cieľom predkladaného projektu je analýza potenciálnych súvislostí medzi NO, AFK a hormónmi v regulácii odpovedí indukovaných ťažkými kovmi v koreňových apexoch jačmeňa. |
| Mäsožravé rastliny – perspektívny zdroj génov pre hydrolytické enzýmy s antifungálnym potenciálom |
| Carnivorous plants – prospective source of genes for hydrolytic enzymes with antifungal potential |
| Doba trvania: | 1. 1. 2017 – 31. 12. 2019 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0075/17 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Libantová Jana, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Frátriková Monika, Ing. Jopčík Martin, PhD., Ing. Rajninec Miroslav, doc. RNDr. Salaj Ján, DrSc., RNDr. Salaj Terézia, DrSc. |
| Anotácia: | Chitinázy hrajú úlohu vo vývine a fyziológii rastlín ako aj v odpovedi na stres. Modelovým objektom v projekte je mäsožravá rastlina Drosera rotundifolia L., z ktorej sme izolovali gén kódujúci chitinázu (DrChit) zapojený do procesov trávenia koristi. Keďže k degradácii chitínovej bunkovej steny dochádza aj pomocou chitináz exprimovaných počas obranných reakcií, DrChit predstavuje potenciál z hľadiska využitia v biotechnológiách zameraných na zvýšenie odolnosti rastlín. Cieľom projektu je izolácia a purifikácia DrChit proteínu a následne jeho biochemická charakteristika a určenie antifungálneho potenciálu. Ďalej chceme izolovať aj ďalšie gény zapojené do procesov trávenia a vyhodnotiť ich expresný profil. V kontexte výskumu úlohy chitináz v obrane a vývine rastlín využijeme embryogénne kultúry ihličnanov, u ktorých vyhodnotíme vplyv stresu na expresiu chitináz v in vitro podmienkach. Očakávame, že výsledky prispejú k tvorbe stratégií zvýšenia odolnosti rastlín voči stresu metódami génového inžinierstva. |
| ATSYT3 - Systematická analýza arábkovkového SYT3 génu |
| Systematic analysis of the Arabidopsis SYT3 gene |
| Doba trvania: | 1. 1. 2018 – 31. 12. 2019 |
| Evidenčné číslo: | APVV SK-CN-2017-0015 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | doc. RNDr. Jásik Ján, DrSc. |
| Anotácia: | Rastlinné synaptotagmíny sú ortológmi známych senzorov vápnika, ktoré sa podieľajú narecyklácii synaptických vezikúl v živočíšnych neurónoch. V našich pionierskych štúdiách sme podrobne charakterizovali dvoch z piatich členov rodiny synaptotagmínov v arábkovke. Ukázalisme, že Synaptotagmín 1 arábkovky sa zúčastňuje na odpovedi k environmentálnym stresomprostredníctvom zaceľovania plazmatickej membrány a že jeho blízky homológ AtSYT2 ktorý jeexprimovaný v samčích a samičích gametofytoch je potrebný pre vývin peľových vrecúšok.Všeobecným cieľom našich ďalších štúdií je pochopiť úlohu ďalšieho z arábkovkových synaptotagmínov, AtSYT3, v regulácii vývinových a fyziologických procesov v modelovomorganizme arábkovka. Ciele projektu chceme dosiahnuť charakterizáciou génovej expresie,určením regulačných mechanizmov génovej expresie na rôznych úrovniach, podrobnoufenotypizáciou atsyt3 mutantných línií, štúdiom subcelulárnej lokalizácie AtSYT3 proteínu amonitorovaním ciest obmeny a pohybu proteínu v rôznych stresových podmienkach. Naše štúdieprispeje k všeobecnému poznaniu ako sa membránová cirkulácia podieľa na odpovediach vočistresom. Tento výmenný bilaterálny grant nám pomôže dosiahnuť vytýčené vedecké ciele aumožní personálny rast mladých vedeckých pracovníkov a doktorandov na oboch spolupracujúcich inštitúciách. |
| Štúdium funkcie génov dehydrínov z Arabidopsis thaliana pri tolerancii voči vybraným typom abiotického stresu |
| Studying of the function of dehydrin genes from Arabidopsis thaliana in the tolerance to selected types of abiotic stresses |
| Doba trvania: | 1. 1. 2017 – 31. 12. 2019 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0035/17 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Boszorádová Eva, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Ing |
| Anotácia: | V dôsledku meniaceho sa životného prostredia sú rastliny čoraz viac vystavované rôznym typom abiotického stresu ako napr. sucho, zasolenie, nízka teplota alebo prítomnosť ťažkých kovov. Súčasťou odpovede rastlín natakýto stres je modulácia obrany bunkového metabolizmu a produkcia celej rady proteínov, medzi ktoré patria aj dehydríny. Dehydríny sú hydrofilné proteíny, ktoré sa indukujú hlavne v dôsledku nízkej teploty alebo dehydratácie; mechanizmy ich pôsobenia však nie sú objasnené. Práca je zameraná na štúdium vplyvu konštitutívnej expresie génov dehydrínov z A. thaliana At1g54410, At2g21490 a At3g50970 na toleranciu transgénnych rastlín tabaku voči vybraným typom abiotického stresu a ich kombinácie. Štruktúry týchto dehydrínov obsahujú oblasti bohaté na histidín, ktoré by pre schopnosť viazať voľné kovy mohli prispieť aj k zvýšenej tolerancii voči ťažkým kovom. Zároveň budeme študovať do akej miery overexpresia dehydrínových génov vstupuje do interakcie s inými komponentmi obrannej reakcie rastliny. |
| Cyanobaktérie a sprievodné riasy pri tvorbe recentných sladkovodných stromatolitov |
| Cyanobacteria and accompanying algae in formation of recent freshwater stromatolites |
| Doba trvania: | 1. 1. 2015 – 31. 12. 2018 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0060/15 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Hindáková Alica, PhD. |
| Anotácia: | Hlavným vedeckým cieľom projektu je štúdium biodiverzity dominantných cyanobaktérií tvoriacich recentné stromatolity na Slovensku. Na základe predchádzajúcich štúdií vieme, že tieto špecifické kalcifikované kolónie pozostávajú predovšetkým z cyanobaktérií rodu Rivularia (R. haematites), ďalej Calothrix, Scytonema, Stigonema a tiež aj iných oscilatoriálnych druhov. Materiál priebežne odoberáme z recentných (živých) travertínových lokalít na Slovensku. Molekulárne analýzy vzoriek mikroorganizmov a subkultúr upresnia doterajšie taxonomické zaradenie založené na morfologických znakoch. Získané molekulárne dáta sa budú dať porovnať s dátami v rôznych európskych databázach. Našu pozornosť upriamime aj na sprievodné cyanobaktérie (napr. rodov Chroococcus, Merismopedia, Leptolyngbya, Heteroleibleinia, Nostoc) a riasy (rozsievky, chlorokokálne a vláknité zelené riasy) recentných stromatolitov. Materiál fixujeme formaldehydom, spolu s mikrofotografiami a trvalými preparátmi budú slúžiť na determináciu, dokumentáciu a na porovnávacie účely. Získané výsledky budeme priebežne prezentovať na domácich a zahraničných sympóziach, konferenciách a publikovať vo vedeckých časopisoch. Lokality s výskytom recentných sladkovodných stromatolitov patria medzi ohrozené biotopy, sú veľmi citlivé na eutrofizáciu a ľudské činnosti, preto ich ochrana je vysoko aktuálna. |
| Molekulárne metódy v šľachtení prirodzene bezlepkového amarantu |
| Molecular methods in breeding of naturally gluten free amaranth |
| Doba trvania: | 1. 1. 2016 – 31. 12. 2018 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0041/16 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Hricová Andrea, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Gajdošová Alena, CSc., Mgr. Klubicová Katarína, PhD., RNDr. Libiaková Gabriela, CSc., Ing. Záhorský Michal |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | prof. RNDr. Zdenka Gálová, DrSc., Ing. Jozef Fejér, PhD., doc. Paedr. Jana Žiarovská, PhD., Ing. Ján Gažo, PhD. |
| Anotácia: | Efektívne a tzv. high-throughput metódy súčasnej biológie výrazne skracujú šľachtiteľský proces a umožňujúveľmi detailne charakterizovať vzácny východiskový šľachtiteľský materiál získaný pomocou modernýchbiotechnologických postupov. V konečnom dôsledku sa podieľajú na udržateľnom rozvoji a produkcii potravín,zvlášť v období klimatických zmien, a na uspokojení dopytu stále rastúcej svetovej populácie. Spojenie takýchtoprístupov prispeje k rozšíreniu poznatkov o genóme a proteóme amarantu (Amaranth sp.), ako prirodzenebezlepkovej pseudocereálie, ktorá sa pre svoje výnimočné nutričné a dietetické atribúty stáva vo výžive čorazvýznamnejšou. Hlavným zámerom projektu je detailná charakterizácia prvej na Slovensku vyšľachtenej odrodyamarantu PRIBINA, ako aj ďalších mutantných línií získaných v predchádzajúcom výskume pomocoumutačného šľachtenia.Cieľom je na základe pozitívne zmenených vlastností vyselektovať línie, ktoré by boli postúpené do odrodovýchskúšok a následne registrované ako nové odrody. |
| Prečo sú niektoré druhy úzko endemické a iné široko rozšírené? Štúdium významu biologických vlastností a genetickej variability v troch skupinách blízko príbuzných taxónov z čeľade Asteraceae |
| Why are some species narrowly endemic while their congeners are geographically widespread? Role of biological traits and genetic variability studied in the three groups of the closely related taxa from the family Asteraceae |
| Doba trvania: | 1. 1. 2015 – 31. 12. 2018 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0096/15 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Šingliarová Barbora, PhD. |
| Anotácia: | Cieľom projektu je štúdium príčin vzácnosti druhov u troch modelových skupín z čeľade Asteraceae (agregát Tephroseris longifolia, skupina Cyanus napulifer a skupina Pilosella alpicola) porovnávaním viacerých biologických charakteristík a genetickej diverzity vzácnych (často endemických) a im blízko príbuzných bežných druhov. Použijeme kombinovaný prístup zahŕňajúci genetické analýzy vysoko variabilných molekulárnych markrov (AFLP, SSRs), analýzu rozdielov vo fitnesse, v ekologickej nike a v schopnosti šíriť sa (pestovateľské experimenty, pôdne analýzy, GIS vrstvy). Výsledky projektu prinesú jednak cenné poznatky o špecifických faktoroch určujúcich veľkosť areálu vo vybraných skupinách čeľade Asteraceae, ale tiež pomôžu nájsť spoločné črty a všeobecnejšie zákonitosti v nami odhalených procesoch. Každá zo skúmaných skupín zahŕňa aj taxóny ohrozené súčasnou ľudskou činnosťou, preto výstupy projektu budú slúžiť tiež ako východisko pre ochranárske odporúčania. |
| CHIAGP - Chitinázy a AGPs ako proteíny diverzifikujúce genotypy s vysokou schopnosťou mikrospórovej embryogenézy z ne-embryogénnych plodín |
| Chitinases and AGPs as proteins diversifying genotypes with high ability to microspore embryogenesis from non-embryogenic in crops |
| Doba trvania: | 1. 1. 2016 – 31. 12. 2017 |
| Evidenčné číslo: | APVV-SK-PL2015-0044 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | doc. Ing. Moravčíková Jana, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Zimová Mária, Mgr.; Meszaroš Patrik,Ing., PhD; Matušíková ildikó, Mgr., PhD. |
| Anotácia: | Projekt je zameraný na prepojenie výskumu dvoch laboratórií s expertízou na embryogenézu (Poľsko) a molekulárne analýzy (Slovensko). Venuje sa štúdiu a optimalizácii androgenézy raže ako nástroja pre efektívnejšie šľachtenie prostredníctvom dihaploidných línií. Na biologickom materiáli s kontrastným androgénnym potenciálom bude vyhodnotený efekt pôsobenia abiotických faktorov ako chlad a osmotický stres. Detailne budú študované zmeny v akumulácii jednotlivých enzýmov chitináz a arabinogalaktanov, ktoré v modelových rastlinách mali pozitívny účinok na androgenézu. Výsledky projektu smerujú k rozšíreniu poznatkov o procese androgenézy a o faktoroch ovplyvňujúcich jej účinnosť u raže. |
| Rod Camarophyllopsis v strednej Európe a S. Amerike |
| The genus Camarophyllopsis in Europe and North America |
| Doba trvania: | 1. 1. 2014 – 31. 12. 2017 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0075/14 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Adamčík Slavomír, PhD. |
| Anotácia: | Camarophyllopsis je vo všeobecnosti málo známy rod bazídiových húb bez komerčného a konzumného využitia. V súčasnosti je známych 10 druhov opísaných z územia Európy, 8 z územia severnej Ameriky (USA) a 9 z iných častí sveta. V strednej Európe sa bežnejšie uvádzajú len C. atropuncta, C. foetensa C. shulzeri; na porovnanie, zo Slovenska bol dosiaľ publikovaný len C. foetens. Podľa našich predbežných terénnych exkurzií sa však aj na našom území vyskytujú ďalšie druhy; celkovo sme ich dosiaľ určili (nepublikovali) šesť. Dôvodom nedostatočného poznania tejto skupiny húb môže byť jednak neznalosť (neprebádanosť) ich životného prostredia (vo všeobecnosti tieto huby preferujú travinno-bylinné porasty a listnaté lesy), ako aj absencia kritických taxonomických štúdií monografického charakteru. Cieľom navrhovaného projektu je preto pripraviť modernú príručku na určovanie zástupcov rodu Camarophyllopsis (so zameraním na taxóny vyskytujúce sa v oblasti Európy a severnej Ameriky). Ďalším cieľom projektu je potvrdiť či vyvrátiť transatlantický charakter rozšírenia niektorých druhov. Z územia Európy sa udáva aj výskyt dvoch severoamerických druhov a naopak v severnej Amerike dvoch európskych druhov, pričom identifikácie týchto druhov sú založené len na porovnaní s publikovanými opismi a nie na porovnaní morfologických znakov alebo na molekulárnych štúdiách. To si vyžaduje autentické terénne pozorovania, podrobné opisy makro- a mikromorfologických znakov plodníc vrátane ich vyobrazenia (fotografie, perokresby). V prípade sporných identifikácií sa využijú molekulárne znaky (analýzy ITS-nucLSU a časti RPB2 génu). Nevyhnutnou súčasťou bude aj štúdium typového materiálu a aplikácia pravidiel medzinárodného kódu botanickej nomenklatúry. |
| Taxonómia a fylogenéza rodov Roraima Kodada & Jäch a Neblinagea Spangler (Coleoptera: Elmidae) |
| Taxonomy and phylogeny of genera Roraima Kodada & Jäch and Neblinagena Spangler (Coleoptera: Elmidae) |
| Doba trvania: | 1. 1. 2014 – 31. 12. 2017 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 1/0395/14 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Čiampor Fedor, PhD. |
| Anotácia: | Projekt rieši taxonómiu a fylogenézu rodov Roraima Kodada & Jäch a Neblinagena Spangler (Coleoptera, Elmidae). Roraima je zatiaľ známa len zo stolových hôr Venezuely, druhy rodu Neblinagena žijú v nižšie ležiacich tokoch Venezuely. Hlavnými cieľmi sú: (1) vyriešenie druhovej klasifikácie spojené s formálnou deskripciou a pomenovaním druhov, preskúmanie morfologickej a genetickej variability s možným redefinovaním taxonomického konceptu rodov, (2) identifikácia neznámych larválnych štádií na základe analýzy molekulárnych markerov medzi larvami a imágami a deskripcia lariev jednotlivých druhov s použitím morfologických znakov, (3) analýza a interpretácia fylogenézy rodu Roraima, možných scenárov šírenia a speciácie druhov z izolovaných stolových hôr a testovanie hypotéz evolúcie bioty stolových hôr na základe molekulárnych dát, (4) analýza fylogenetického postavenia rodov Roraima a Neblinagena v rámci podčeľade Larainae na báze kombinácie molekulárnych dát viacerých fragmentov DNA a morfologických znakov. |
| Vegetácia jelšových lesov – úloha zonálnych a stanovištných gradientov v azonálnej vegetácii |
| Alder forest vegetation – the role of zonal and micro-site gradients in azonal vegetation |
| Doba trvania: | 1. 1. 2014 – 31. 12. 2017 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0019/14 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Hrivnák Richard, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Jarčuška Benjamín, PhD., RNDr. Jarolímek Ivan, CSc., RNDr. Svitková Ivana, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Michal Slezák, Judita Kochjarová, Anna Petrášová Anna |
| Anotácia: | Jelšové lesy sa v celej šírke svojho areálu vyznačujú kvalitatívne pestrým podrastom, ktorý charakterizuje vyššia stálosť a pokryvnosť druhov rôznych ekologických skupín. Na pozadí syntaxonomického vyhodnotenia vegetácie jelšových lesov Západných Karpát si predkladaný projekt dáva za cieľ skúmať pôsobenie environmentálnych faktorov vo vzťahu k druhovému zloženiu a druhovej bohatosti rastlín. Štúdium priestorového rozšírenia a synekológie, doplnenie vegetačných a environmentálnych údajov spolu s analýzou zastúpenia ohrozených, vzácnych, fytogeograficky významných a nepôvodných taxónov rastlín prinesie nové poznatky o recentnom zložení a stave spoločenstiev. |
| Analýza pôvodu a diverzifikácie západokarpatských elementov rodu Solenopsora (lišajníky, Catillariaceae) |
| Analysis of origin and diversification of Western Carpathian elements of the genus Solenopsora (lichens,Catillariaceae) |
| Doba trvania: | 1. 1. 2013 – 31. 12. 2016 |
| Evidenčné číslo: | 2/0034/13 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Bérešová Anna, PhD. |
| Anotácia: | Cieľom projektu je zistiť genetickú variabilitu populácií plakodioidných druhov rodu Solenopsora (Catillariaceae), ktorí sa vyskytujú v Zapadných Karpatoch. Výskum sa zameria na variabilitu v európskej časti areálu rozšírenia s dôrazom na situáciu v populáciách nachádzajúcich sa na periférii areálu (napr. Západné Karpaty), na distribúciu variability v rôznych priestorových škálach a na identifikáciu významných bariér pre génový tok a geografických prvkov, ktoré s nimi korešpondujú. Získané výsledky budú mať i celospoločenský prínos, keďže prispejú khodnoteniu celkovej diverzity predmetných habitatov. Vedeckým cieľom projektu je zistiť genetickú variabilitu plakodioidných druhov rodu Solenopsora A. Massal. (Catillariaceae), ktorí sa vyskytujú v Západných Karpatoch s nasledovnými špecifickými cieľmi:1) Objasniť genetickú variabilitu populácií karpatských druhov rodu Solenopsora v európskej časti ich areálov výskytu, s dôrazom na situáciu v populáciách nachádzajúcich sa na periférii distribučného areálu (Západné Karpaty, Belgicko, Nemecko, Veľká Británia). Odráža napr. genetické ochudobnenie kvôli obmedzenému toku génov do malých a fragmentovaných populácií, alebo odráža táto genetická štruktúra a) recentné rozšírenie(expanziu areálu) alebo b) poukazujú na staré, reliktné, izolované populácie, alebo c) genetická diferenciácia prebieha náhodným procesom, ktorý prebieha v malých periférnych populáciách (napr. genetický drift)?2) Zistiť ako je genetická variabilita rozšírená v rôznych priestorových škálach (populácia, región, bióm) v Európe a či dokážeme pozorovať nejaké špecifické súvislosti v tejto distribúcii3) Zistiť či existujú nejaké významné bariéry pre tok génov a vytvoriť hypotézu, či sú nejaké geografické prvky (napr. aj bariéry), ktoré s nimi korešpondujú Dôležitým vedeckým momentom bude odpovedať na otázku, či profily sekundárnych metabolitov študovaných druhov, vrátane ťažko identifikovateľných alebo akcesórnych substancií, môžu poskytnúť náhľad do diverzifikačných procesov v distribučnom areáli/areáloch druhov v Európe. |
| Biosystematika húb rodu Taphrina (Ascomycota) v Západných Karpatoch a Panónii |
| Biosystematics of Taphrina fungi (Ascomycota) in Western Carpathians and Pannonia |
| Doba trvania: | 1. 1. 2013 – 31. 12. 2016 |
| Evidenčné číslo: | 2/0051/13 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Bacigálová Kamila, CSc. |
| Anotácia: | Projekt je zameraný na štúdium biosystematiky fytopatogénnych hub rodu Taphrina. Cieľom tohto projektu je zhodnotiť genetickú variabilitu taxónov vyskytujúcich sa na druhoch čeľadí Rosaceae, Ulmaceae a Betulaceae v ekosystémoch Západných Karpát a priľahlej panónskej oblasti.v súvislosti s prebiehajúcimi globálnymi zmenami a ich vplyvu na ekosystémy, bude potrebné chrakterizovať poznatky o ich biológii, ekológii, oblasti výskytu a ich hostiteľských rastlín.Získané výsledky budú mať celospoločenský prínos, pretože prispejú k poznaniu celkovej rozmanitosti študovaných taxónov, a to nielen v oblasti Západných Karpát, ale aj v európskom a svetovom kontexte. |
| Biosystematika komplexu Geoglossum glabrum (vreckaté huby, Geoglossaceae) |
| Biosystematics of the Geoglossum glabrum complex (Fungi, Ascomycota, Geoglossaceae) |
| Doba trvania: | 1. 1. 2013 – 31. 12. 2016 |
| Evidenčné číslo: | 2/0000/13 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Kučera Viktor, PhD. |
| Anotácia: | Huby rodu Geoglossum patria medzi vzácne a ohrozené takmer vo všetkých krajinách ich výskytu. Komplex taxónov okolo Geoglossum glabrum je komplikovaný. Obsahuje pravdepodobne niekoľko nejasne definovaných druhov. V literatúre bolo opísaných 21 taxónov ktoré zaraďujeme do tohoto komplexu a ktoré sa bez podrobného štúdia nedajú spoľahlivo určiť. Je zrejmý isý trend určovať huby rastúce v Severnej Amerike ako Geoglossum glabrum a jeho variety (Mains 1954, Durand 1908) a v Európe tieto ako samostatné druhy G. cookeanum Nanf., G. sphagnophilum Ehrenb., G. glabrum Pers. a G. ophioglossoides (L.) Sacc. (Ohenoja 2000, Nannfeldt 1942). Pôvodné opisy postrádajú úplné údaje o mikroznakoch a najmä o ekologických preferenciách, čo komplikuje determináciu. Zber materiálu na typových alebo podobných lokalitách a následná molekulárna analýza materiálu bude významným prvkom projektu. Získané údaje v kombinácii s klasickými taxonomickými postupmi pomôžu vyriešiť otázku príslušnosti a variability taxónov v komplexe G. glabrum. |
| Hubové metabolity fakultatívnych patogénov |
| Fungal metabolits of facultative pathogens |
| Doba trvania: | 1. 1. 2013 – 31. 12. 2016 |
| Evidenčné číslo: | 2/0005/13 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Repka Vladimír, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Mikušová Petra, PhD., RNDr. Pavlovkin Ján, CSc., RNDr. Repka Vladimír, CSc. |
| Anotácia: | Identifikácia metabolitov toxinogénnych fakultatívných húb, patogénov širokého spektra kultúrných rastlín, najmä obilnín a viniča.Účinok jednotlivých metabolitov môže a nemusí byť súčasťou patogénneho prejavu týchto húb na rastline v priebehu ich ontogenézy.V prevalentnej miere sa tieto vo vyšších koncentráciach tvoria v semenách, teda v mieste a čase kedy je k dispozícií široká škala prvkov vhodných na prežitie pre patogénov. Fytopatogénná huba môže preníkať pasívne-mechanicky, pomocou enzýmov , ale aj toxínov, čo bude predmetom riešenia v projekte. Posledný fakt je dokazaný len pre deoxynivalenon.Otázkou je tiež ako sa ďalej prenášajú metabolity obsiahnuté v semenách po ich vysiatí. Úlohu toxických metabolitov budeme skúmať na jednotlivých rastlinách , na ktorých boli metabolity izolované v dôsledku napadnutia týmito hubami , teda v osivách a ich skorých fázach rastu. |
| Optimalizácia procesu somatickej embryogenézy ihličnatých drevín |
| Optimization of somatic embryogenesis in conifer trees |
| Doba trvania: | 1. 1. 2014 – 31. 12. 2016 |
| Evidenčné číslo: | 2/0136/14 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | doc. RNDr. Salaj Ján, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Matúšová Radoslava, PhD., RNDr. Salaj Terézia, DrSc. |
| Anotácia: | Rozmnožovanie drevín in vitro metódami (najmä somatická embryogenéza-SE) nám poskytujú rýchly, no najmä kontrolovaný spôsob množenia hospodársky/biologicky dôležitých druhov, získaných selekciou, krížením či genetickou manipuláciou. Pri ihličnanoch je SE o to významnejšia, že je to jediný účinný in vitro regeneračný systém, ktorý produkuje veľké množstvo rastlín v relatívne krátkom čase. Širšie praktické uplatnenie si však vyžaduje vyriešiť ešte veľa problémov. Cieľom projektu je komplexné štúdium procesu SE u borovice čiernej (Pinus nigra Arn.) a jedle bielej (Abies alba Mill.) a jej hybridov, včítane faktorov ovplyvňujúcich jednotlivé štádia SE počnúc iniciáciou po úplnú regeneráciu somatických embryí/rastlín. Špecifickým cieľom projektu je sledovanie obsahu endogénnych rastových regulátorov v jednotlivých vývinových štádiách somatických embryí a ich účinku na tento proces, ako aj určenie bielkovinového profilu v jednotlivých vývinových štádiách a jeho potenciálny efekt na tvorbu somatických embryí. |
| Proteomické mapovanie klinicky relevantných proteínov v pšeničnom zrne |
| Proteomics mapping of clinically relevant proteins in wheat grain |
| Doba trvania: | 1. 1. 2014 – 31. 12. 2016 |
| Evidenčné číslo: | 2/0016/14 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Hajduch Martin, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Gábrišová Daša, PhD., Mgr. Klubicová Katarína, PhD., Ing. Lancíková Veronika, PhD. |
| Anotácia: | Pšenica (Triticum aestivum L.) je dôležitá obilnina pre ľudskú výživu ale patrí aj do skupiny alergénnych potravinových zložiek. Proteíny pšeničného zrna sú často spájané s potravinovými intoleranciami a rôznymi alergiami. Napríklad gluteníny, hlavne gliadíny, sú zodpovedné za celiakiu, najrozšírenejšiu proteínovú intoleranciu ktorou trpí približne 1% populácie v Európe a USA. Súčasné metódy stanovenia alergénnych proteínov v pšenici sú prevažne založené na imunologických technikách. Vývoj metód na detekciu alergénnychproteínov sa v posledných rokoch začal uberať cestou využitia hmotnostnej spektrometrie a metód proteomiky. Predkladaný projekt si kladie za cieľ vytvoriť mapu alergénnych proteínov obsiahnutých v pšeničnom zrne pomocou proteínovej dvoj-rozmernej elektroforézy a hmotnostnej spektrometrie. Proteínové mapy budú vytvorené pre tri odrody pšenice a následne budú slúžiť na medziodrodové porovnávanie obsahu alergénnych proteínov v pšeničnom zrne. |
| Regenerácia a klonálne množenie Rubus a Prunus spp. v podmienkach in vitro |
| Regeneration and clonal propagation of Rubus and Prunus spp. under in vitro conditions |
| Doba trvania: | 1. 1. 2014 – 31. 12. 2016 |
| Evidenčné číslo: | 2/0140/14 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Gajdošová Alena, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Hricová Andrea, PhD., Mgr. Hunková Júlia, PhD., RNDr. Libiaková Gabriela, CSc., RNDr. Matúšová Radoslava, PhD. |
| Anotácia: | Maliny a ostružiny patria medzi hodnotné druhy ovocia s pozitívnym dopadom na ľudské zdravie. I keď na Slovensku sú vhodné podmienky pre pestovanie týchto ovocných druhov, ich produkcia je nedostatočná. Slivkoviny môžeme zaradiť medzi ovocné druhy, ktoré boli v minulosti na Slovensku hojne pestované. V súčasnosti sa situácia s ich pestovaním rapídne zhoršila, veľkoplošné výsadby týchto ovocných druhov sa stali vzácnymi. Hlavnou príčinou je vírus šarky slivky (Plum pox virus), ktorý vyvoláva šarku sliviek, hospodársky najvážnejšie vírusové ochorenie kôstkovín. Využitie pletivových kultúr poskytuje možnosti pre efektívnu produkciu kvalitného zdravého sadbového materiálu a je aj účinným nástrojom pre cielené šľachtenie ovocných drevín aplikáciou genetického inžinierstva. Cieľom projektu je vývoj postupov účinnej adventívnej regenerácie a mikropropagácie vybraných odrôd Rubus a Prunus využiteľných pri masovom množení sadbového materiálu a pri genetickej transformácii. |
| Testovanie génov pre špecifické hydrolytické enzýmy v rastlinnej transgenéze s cieľom ich využitia pri posilnení ich obrany voči patogénom |
| Testing of genes for specific hydrolytic enzymes in plant transgenosis in order to use them to strenthen defense against pathogens |
| Doba trvania: | 1. 1. 2014 – 31. 12. 2016 |
| Evidenčné číslo: | 2/0090/14 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Libantová Jana, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Boszorádová Eva, PhD., Ing. Jopčík Martin , PhD., Ing. Maglovski Marína, Mgr. Matušíková Ildikó, PhD., doc. Ing. Moravčíková Jana, PhD., Ing. Rajninec Miroslav |
| Anotácia: | Aj napriek pokroku v stratégiách kontroly chorôb pestovaných plodín je zásobovanie potravinami vo svete stále ohrozované mnohými patogénmi a škodcami. Cieľom projektu je preskúmať využitie dvoch génov pre „pathogenesis –related“ (PR) proteíny pochádzajúcich z fylogeneticky vzdialeného rastlinného druhu Drosera rotundifolia pre posilnenie obranného mechanizmu rastliny. Pripravíme transgénne rastliny tabaku s konštitutívnou expresiou glukanázy resp. chitinázy a následne budeme testovať, či ich proteínové extrakty dokážu vo zvýšenej miere inhibovať rast testovaných fytopatogénnych húb v in vitro podmienkach. Navyše preskúmame aj expresné profily izolovaných promótorových sekvencií týchto génov v pôvodnom organizme ako aj v transgénnom tabaku. Výsledky tohto projektu prispejú k hľadaniu génov s perspektívnym využitím v rastlinnej transgenéze ako aj odhaleniu špecifickej účasti testovaných génov v základných biologických procesoch prebiehajúcich v rastlinnom organizme. |
| Vplyv kremíka a zinku na rastové, fyziologické a metabolické symptómy stresu zo |
| Zinc and silicon influence on growth, physiological and metabolic symptoms of salt stress in maize (Zea mays L.) plants |
| Doba trvania: | 1. 1. 2013 – 31. 12. 2016 |
| Evidenčné číslo: | 2/0022/13 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Luxová Miroslava, CSc. |
| Anotácia: | Zhoršujúce sa klimatické a environmentálne podmienky spôsobujú zvýšenie kontaminácie pôd a povrchových vôd buď prítomnosťou ťažkých kovov alebo zasolením. Za určitých podmienok však môže dôjsť k stretu tejto environmentálnej záťaže. Preto sa bude študovať problematika rastovej, fyziologickej a metabolickej reakcie nadzemnej a podzemnej časti vybraných kultivarov kukurice, ktoré sú vystavené samostatnému pôsobeniu vysokej koncentrácie zinku a soli a aj kombinácii týchto dvoch stresorov. Okrem toho sa zameriame aj na reakciu experimentálnych rastlín vplyv kremíka ako prvku, ktorého prítomnosť v niektorých stresových podmienkach pomáha rastlinám tento stres čiastočne eliminovať. |
| Biopond - Biodiverzita malých vodných biotopov: rovnobežky, rôznobežky alebo mimobežky? |
| Biodiversity of small water biotopes: parallel, intersecting or skew? |
| Doba trvania: | 1. 7. 2012 – 31. 12. 2015 |
| Evidenčné číslo: | APVV-0059-11 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Hrivnák Richard, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Oťaheľová Helena, CSc. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Svitok Marek Ing. PhD., Novikmec Milan Ing. PhD., Oboňa Jozef Ing., Očadlík Miroslav, Ing., Katedra biológie a všeobecnej ekológie FEE, Technická univerzita vo Zvolene – Hamerlík Ladislav, Ing. PhD., Katedra biológie a ekológie FPV, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica |
| Anotácia: | Objektom nášho výskumu budú plošne menšie vodné biotopy so stagnujúcou vodou (ako prirodzené, tak antropogénne) na území Slovenska. Vo všeobecnosti tieto biotopy tvoria v európskych pomeroch hlavnú časť kontinentálneho vodstva. Majú nezastupiteľnú prírodnú a spoločenskú hodnotu. V porovnaní s ostatnými typmi vodných biotopov, často predstavujú „hot-spot“ druhovej diverzity organizmov. Ambíciou predloženého projektu je reagovať na celoeurópsku výzvu k výskumu malých vodných biotopov a prispieť k ich poznaniu aj na území Slovenska. Cieľom projektu je čo možno najkomplexnejšie zmapovanie biodiverzity týchto biotopov s dôrazom na vodné makrofyty a dôležité skupiny vodných bezstavovcov (Odonata, Ephemeroptera, Trichoptera, Plecoptera, Diptera). Praktickým cieľom projektu by bolo definovanie takých podmienok prostredia, ktoré zabezpečia najvyššiu biodiverzitu. Na základe vzájomných vzťahov medzi taxonomickými skupinami sa pokúsime definovať indikátorové taxóny resp. skupinu taxónov, ktorých distribúcia odzrkadľuje celkovú biodiverzitu študovaných biotopov. Výskum má snahu ponúknuť výstupy využiteľné v ochranárskej praxi a možnosťou širšieho geografického zovšeobecnenia. |
| Hybridné roje borovice lesnej a borovice horskej na Slovensku, genetický status a fertilita |
| Hybrid swarm populations of Scots pine and dwarf pine in Slovakia, genetic status and fertility |
| Doba trvania: | 1. 1. 2013 – 31. 12. 2015 |
| Evidenčné číslo: | 2/0057/13 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Kormuťák Andrej, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Čamek Vladimír, PhD., RNDr. Vooková Božena, CSc. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | RNDr. Boleček Peter, PhD.(UKF, Nitra), Mgr. Braná Martina(UKF, Nitra), Mgr. Čelková Martina(UKF, Nitra) |
| Anotácia: | Uskutoční sa molekulárna analýza hybridných rojov borovice lesnej (Pinus sylvestris L.) a borovice horskej (P.mugo Turra) na lokalitách severnej Oravy (Zuberec, Suchá Hora, Oravska Polhora) a Malej Fatry (Terchová), ktorých hybridný charakter sa odvodzuje iba na základe morfometrických údajov ich šisiek a ihlíc. Skríning hybridných jedincov sa uskutoční pomocou simultánnej analýzy chloroplastovej DNA (cpDNA) a mitochondriálnej DNA (mtDNA) jednotlivých stromov ako nevyhnutnej podmienky kvantifikácie podielu hybridných jedincov a jedincov čistých druhov P. sylvestris a P. mugo na uvedených lokalitách. Na úrovni mikrosatelitov jadrovej DNA sa posúdi genetická štruktúra hybridných rojov za účelom určenia miery ich genetickej divergencie od populácií oboch rodičovských druhov. Porovnanie fertility hybridných rojov a populácií P. sylvestris a P. mugo sa uskutoční s ohľadom na kvalitu semien. V tomto kontexte sa posúdia aj genetické vzťahy druhov P. sylvestris a P. mugo pomocou ich umelej hybridizácie. |
| Výskum adaptácie rastlín v rádioaktívnej Černobyľskej oblasti a ich možné využitie |
| Understanding of plant adaptation in the radioactive Chernobyl area |
| Doba trvania: | 1. 7. 2012 – 31. 12. 2015 |
| Evidenčné číslo: | APVV-0740-11 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Hajduch Martin, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Bekešová Slávka, PhD., Mgr. Fekecsová Soňa, Mgr. Gábrišová Daša, PhD., Mgr. Hajduch Martin, DrSc., Ing. Jopčík Martin, PhD., Mgr. Klubicová Katarína, PhD., Ing. Lancíková Veronika, PhD., Ing. Libantová Jana, CSc., Ing. Škultéty Ľudovít, DrSc., Mgr. Uváčková Ľubica, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Miroslav Bauer, Katarína Ražná, Jana Žiarovská, Veronika Štefúnová, Jana Nôžková, Milan Bežo, Slavomíra Senková, Mária Labajová |
| Anotácia: | Dve závažné nehody v dvoch jadrových elektrárňach v priebehu posledného štvrťstoročia, vo Fukušime (2011) a Černobyle (1986), poukázali na dôležitosť výskumu vplyvu zvýšenej úrovne ionizujúceho žiarenia na rastlinstvo žijúce v zasiahnutých oblastiach. O úrovni kontaminácie Fukušimy zatiaľ nie sú presné údaje, ale nehoda v Černobyľskej jadrovej elektrárni (ČJE) 26. apríla 1986 uvoľnila do ovzdušia obrovské množstvo rádioaktivity. Aj v súčasnosti, 25 rokov po havárii, okolie ČJE je stále kontaminované dlhožijúcimi rádioizotopmi 137Cs a 90Sr. Je veľmi zaujímavé, že rastliny v Černobyľskej oblasti boli schopné sa prispôsobiť životu v permanentne zvýšenej rádioaktivite. Až do roku 2009, väčšina vedeckých prác sa zaoberala analýzou ich DNA. Naša skupina bola prvá, ktorá aplikovala postgenomickú metodiku, proteomiku, na výskum odpovede rastlín na permanentne zvýšenú rádioaktivitu v Černobyľskej oblasti a identifikovala proteíny, ktoré sú potenciálne dôležité v procese adaptácie rastlín na permanentne zvýšenú rádioaktivitu v Černobyľskej oblasti. Predkladaný projekt má za cieľ rozšíriť už existujúci výskum proteínov a určiť úlohu proteínových postranslačných modifikácií pri adaptácii rastlín na permanentne zvýšenú rádioaktivitu. Následne si projekt kladie za cieľ otestovať vybrané poľnohospodárske plodiny v rádioaktívnej Černobyľskej oblasti a overiť možnosti pestovania ľanu a repky olejnej na produkciu biopaliva v oblastiach kontaminovaných rádioaktivitou. |
| Webová stránka projektu: | www,chernobylproteomics.sav.sk |
| Využitie moderných biotechnológií v šľachtiteľskom programe láskavca |
| Exploitation of modern biotechnologies in amaranth breeding programme |
| Doba trvania: | 1. 1. 2013 – 31. 12. 2015 |
| Evidenčné číslo: | 2/0066/13 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Hricová Andrea, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Gajdošová Alena, CSc., Mgr. Klubicová Katarína, PhD., RNDr. Libiaková Gabriela, CSc., Mgr. Uváčková Ľubica, PhD., Ing. Záhorský Michal |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | prof. RNDr. Gálová Zdenk |
| Anotácia: | V poslednom období vzrastá dopyt po prírodných produktoch s dietologickými až liečebnými účinkami. Významným zdrojom biologicky aktívnych komponentov a z nutričného hľadiska dôležitých látok sú aj niektoré podceňované druhy plodín ako napr. láskavec. Táto pseudocereália priťahuje v posledných rokoch veľký záujem pestovateľov, šľachtiteľov aj výrobcov potravín u nás i v zahraničí. Druhy rodu Amaranthus sú rezistentné k mnohým chorobám, tolerantné k suchu, zasoleniu, vysokým teplotám a predstavujú tak dôležitú alternatívnu plodinu v podmienkach súčasného globálneho otepľovania. Biologicky aktívne látky láskavca majú pozitívny vplyv na ľudský organizmus v prevencii niektorých civilizačných ochorení. Mutačným šľachtením láskavca sa nám v minulosti podarilo zvýšiť jeden z úrodotvorných prvkov - hmotnosť tisíc semien. Realizácia projektu napomôže rozšíreniu možností pre vyšľachtenie novej odrody láskavca s vysokým úrodovým potenciálom a nutričnou hodnotou semena a význačne urýchli a zefektívni šľachtiteľské úsilie. |
| AgroBioTech - Vybudovanie výskumného centra "AgroBioTech" |
| Establishment of Research Centre "AgroBioTech" |
| Doba trvania: | 1. 4. 2013 – 30. 11. 2015 |
| Evidenčné číslo: | ITMS 26220220180 |
| Program: | Štrukturálne fondy EÚ Výskum a vývoj |
| Zodpovedný riešiteľ: | doc. RNDr. Salaj Ján, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Čuláková Katarína, RNDr. Gajdošová Alena, CSc., Mgr. Hajduch Martin, DrSc., Ing. Hricová Andrea, PhD., Ing. Jopčík Martin, PhD., Mgr. Klubicová Katarína, PhD., Ing. Kvapilová Henrieta, RNDr. Libiaková Gabriela, CSc., RNDr. Matúšová Radoslava, PhD., Mgr. Uváčková Ľubica, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre |
| Anotácia: | Hlavným zámerom projektu je vytvorenie regionálneho kompetenčného centra aplikovaného výskumu a vývoja v oblasti agro-bio-technológií v Nitre (AgroBioTech), ktoré bude integrovať špičkový aplikovaný výskum prostredníctvom partnerstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV v Nitre.Výskumné centrum bude zamerané na pokrytie prioritných tém v agrobiológii, biotechnológiách, genetických technológiách, agropotravinárstve, technológii spracovania poľnohospodárskych produktov, agroekológii, bioenergetike smerujúcich k udržateľnosti produkcie a kvality poľnohospodárskych produktov v meniacich sa podmienkach prostredia, pri výrobe strategicky významných potravinových zdrojov v SR, efektívnym využitím agrobiodiverzity rastlín a zvierat, akoaj z hľadiska moderných technológií spracovania produktov a biotechnológií zameraných na zdravú výživu ľudí a využitie obnoviteľných zdrojov. Výskumné centrum bude vybavené špičkovou výskumnou infraštruktúrou a tým umožní realizáciu výskumu na medzinárodnej úrovni aplikovateľnú v praxi. |
| Webová stránka projektu: | http://www.agrobiotech.uniag.sk |
| Tvorba éterických olejov a silíc v kultúre in vitro pri mäte priepornej a proteomická analýza kultúr |
| Volatile oil production in in vitro cultures of peppermint and the proteomics analyses of cultures |
| Doba trvania: | 2. 1. 2012 – 31. 12. 2014 |
| Evidenčné číslo: | 2/0075/12 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Prof., RNDr. Preťová Anna, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Klubicová Katarína, PhD., Mgr. Obert Bohuš, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Štefánia Vaverková, Eva Urgeová |
| Anotácia: | Liečivé rastliny sú objektom inovovaného záujmu pre ich obsah biologicky aktívnych látok, ktoré je možné využiť v humánnej medicíne ako alternatívu k syntetickým chemickým prípravkom. Pletivové kultúry disponujú pozoruhodným potenciálom pre množenie a pre skvalitňovanie rastlín. Mäta prieporná produkuje hlavne silice, z ktorých najdôležitejší je mentol. Cieľom projektu je optimalizovať podmienky nielen pre najlepší rast mäty v kultúre in vitro, ale aj vytvoriť podmienky pre čo najvyššiu produkciu silíc v kultúre in vitro (elicitácia). Kultúry in vitro s vysokou a nízkou produkciou silíc budeme analyzovať pomocou proteomickej analýzy. |
| BIOFARM - Biologická diverzita pšenice, jej šľachtenie pre globálne zmeny a využitie v ekologickom poľnohospodárstve |
| Biological diversity of wheat, improvement for adaptability under global change and use of organic agriculture |
| Doba trvania: | 1. 5. 2011 – 31. 10. 2014 |
| Evidenčné číslo: | APVV-0197-10 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Matušíková Ildikó, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Libantová Jana, CSc., doc. Ing. Moravčíková Jana, PhD. |
| Anotácia: | Cieľom projektu bude spolupráca vo výskume genetických zdrojov pšenice a ich divorastúcich príbuzných, k problematike zlepšovania a využívania pšenice v klimatických podmienkach Slovenska. Hlavným zdrojov génov pre šľachtenie pšenice sa postupne stávajú diploidné, tetraploidné a hexaploidné pšenice a ich vnútrodruhová variabilita. Predpokladá sa, že zber, uchovávanie, udržovanie a študovanie genetických zdrojov pšenice môže vo veľkej miere ovplyvniť pestovanie a rozšírenie nových komerčných odrôd. Vybrané genotypy pšenice a druhov z tribu Tritice budú identifikované a charakterizované pomocou elektroforézy zásobných bielkovín, na technologickú kvalitu a skríning akumulácie kovov a citlivosti na abiotický stres odrôd pšenice. Ďalej bdeme analýzou rastovo-produkčných vlastností genotypov pšenice, aklimačných schopností genotypov a ich molekulárnej podstaty využijeme stresové proteíny ako markéry pri selekcii tolerantných odrôd. Výsledkom riešenia bude tvorba východiskového biologického materiálu, najmä odrôd pre ekologické poľnohospodárstvo. Nové genotypy pšenice, ktoré vzniknú z týchto výskumov budú uložené do Génovej banky SR, ďalej bude pokračovať proces ich registrácie a zaradenie do pokusov pre uvádzanie do pestovateľskej praxe. Očakávame, že hodnotením, identifikáciou a charakterizáciou jednotlivých druhov a genotypov pšenice získame nové cenné zdroje pre šľachtenie nových odrôd využiteľných v ekologivckom poľnohospodárstve. |
| Implementácia výskumu genetických zdrojov rastlín a jeho podpora v udržateľnom rozvoji hospodárstva Slovenskej republiky |
| Implementation of the research of plant genetic resources and its maintaining in the sustainable management of Slovak Republic |
| Doba trvania: | 1. 1. 2011 – 31. 3. 2014 |
| Evidenčné číslo: | 26220220097 |
| Program: | Štrukturálne fondy EÚ Výskum a vývoj |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Kormuťák Andrej, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Kvapilová Henrieta, Mgr. Matušíková Ildikó, PhD., Mgr. Mistríková Veronika, PhD., doc. Ing. Moravčíková Jana, PhD. |
| Anotácia: | Navrhovaný projekt podporuje výskum orientovaný na reálne využitie jeho výsledkov v poľnohospodárstve, vytvára a podporuje prenos poznatkov do praxe. Novo koncipované úlohy rozvoja vedy a techniky základného a aplikovaného výskumu budú zamerané na zvýšenie produkcie a zlepšenie miery rentability výrobných odvetví rastlinnej a živočíšnej výroby, a tým zabezpečenie konkurencieschopnosti slovenského poľnohospodárstva v európskom hospodárskom priestore.Realizáciou projektu sa skvalitní infraštruktúra vedecko-výskumných pracovísk a vytvoria sa lepšie podmienky pre integráciu do spolupráce základného a aplikovaného výskumu v oblasti využívania, ochrany a reprodukcie biologických zdrojov a poľnohospodárskych biotechnológií. |
| Porovnávacia diverzita makrofytov rôznych typov vodných biotopov |
| Comparative diversity of macrophytes in various aquatic habitats |
| Doba trvania: | 1. 1. 2011 – 31. 12. 2013 |
| Evidenčné číslo: | 2/0004/11 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Hrivnák Richard, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Oťaheľová Helena, CSc. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Botanická záhrada UK Blatnica - Kochjarová Judita, RNDr. CSc.; Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice - Paľove-Balang Peter, Mgr. PhD. |
| Anotácia: | V rámci riešenia predkladaného projektu budeme hľadat odpovede na nasledovný okruh otázok (na príklade dvoch modelových území):1. Aká je alfa, beta, gama diverzita makrofytov rozličných typov vodných biotopov? Ktoré zo sledovanýchbiotopov majú najvyššiu a ktoré najnižšiu diverzitu?2. Aký je vplyv študovaných faktorov prostredia na diverzitu makrofytov? Ktoré sú viac a ktoré menej významné?3. Je diverzita makrofytov rôznych vodných biotopov rozličná v rozličných fytoregiónoch? Sú faktory, ktoré ju ovplyvňujú rozdielne alebo podobné?4. Ktoré typy vodných biotopov je možné považovať za zdroj diverzity makrofytov v jednotlivých modelových územiach?5. Je možné považovať sekundárne vodné biotopy za adekvátnu náhradu za zanikajúce pôvodné typy vzhľadom na zachovanie diverzity makrofytov? |
| Berry research - Propagácia in vitro a genetická transformácia menej rozšírených druhov drobného ovocia |
| Propagation in vitro and genetic transformation of less spread species of small fruits |
| Doba trvania: | 1. 1. 2011 – 31. 12. 2013 |
| Evidenčné číslo: | 2/0040/11 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Gajdošová Alena, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Libiaková Gabriela, CSc., RNDr. Matúšová Radoslava, PhD., doc. Ing. Moravčíková Jana, PhD., Ing. Súkeníková Miroslava |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Ostrolucká |
| Anotácia: | Záujem o drobné ovocie má, vzhľadom na jeho vysokú nutričnú hodnotu, vzrastajúcu tendenciu. Dostatočná produkcia ovocia môže byť dosiahnutá pestovaním produkčných odrôd na plantážach, k čomu je potrebné veľké množstvo sadbového materiálu, množenie ktorého sa dá dosiahnuť aplikáciou pletivových kultúr. Projekt je zameraný na vypracovanie postupov mikropropagácie vybraných odrôd Vaccinium sp., produkcia ktorých nie je na Slovensku vo väčšom meradle rozbehnutá a na genetické transformácie Vaccinium a Rubus spp. pomocou Agrobacterium tumefaciens. Šľachtenie ovocných drevín klasickým šľachtením je limitované ich dlhým reprodukčným cyklom. Genetická transformácia je sľubná technika, ktorá môže zabezpečiť pomerne rýchle získanie žiadaných agronomických vlastností. Jej aplikácia je však závislá na úspešnosti regenerácie rastlín z transformovanej bunky. Genetická transformácia a následná regenerácia transgénnych rastlín je pri Vaccinium a Rubus spp. zatiaľ značne limitovaná, preto je predmetom výskumu daného projektu. |
| Proteomický výskum adaptácie rastlín v kontaminovanej Černobyľskej oblasti |
| The elucidation of plant adaptation in contaminated Chernobyl area |
| Doba trvania: | 1. 1. 2011 – 31. 12. 2013 |
| Evidenčné číslo: | 2/0126/11 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Hajduch Martin, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Berčák Michal, Mgr. Klubicová Katarína, PhD., Prof., RNDr. Preťová Anna, DrSc., Mgr. Uváčková Ľubica, PhD. |
| Anotácia: | Explózia jedného zo štyroch reaktorov Černobyľskej jadrovej elektrárne (ČJE) 26. Apríla 1986 spôsobila najhoršiu jadrovú environmentálnu katastrofu v dejinách. V súčasnosti, 24 rokov po nehode, okolie ČJE je stále kontaminované dlho žijúcimi rádioizotopmi. Aj napriek tomuto faktu sa rastliny rastúce v tejto oblasti dokázali prispôsobiť podmienkam permanentne zvýšenej rádioaktivity. Z tohto dôvodu, analýza rastlín z Černobyľskej kontaminovanej oblasti poskytuje jedinečnú príležitosť na štúdium adaptácie organizmov na život v podmienka ionizujúceho žiarenia. Ako výsledok nášho prebiehajúceho výskumu v Černobyľskej oblasti sme identifikovali diferenčne exprimované proteíny v zrelých semenách rastlín rastúcich v kontaminovanej Černobyľskej oblasti pomocou proteomiky. Tieto úvodné výsledky získali značný záujem celosvetovej verejnosti. Navrhované experimenty umožnia pokračovať a rozšíriť prebiehajúci výskum v Černobyľskej oblasti ktorého financovanie sa končí v roku 2011. |
| Štúdium obranných mechanizmov vybraných odrôd sóje fazuľovej (Glycine max L.) vystavených účinkom iónov ťažkých kovov |
| Study of the defense responses of soybean (Glycine max L.) against ions of selected heavy metals |
| Doba trvania: | 1. 1. 2011 – 31. 12. 2013 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0062/11 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Matušíková Ildikó, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Boszorádová Eva, PhD., Mgr. Cárach Martin, Ing. Ďurechová Dominika, PhD., Ing. Jopčík Martin, PhD., Ing. Libantová Jana, CSc., Ing. Michalko Jaroslav, PhD., doc. Ing. Moravčíková Jana, PhD., Ing. Polóniová Zuzana, PhD., doc. RNDr. Salaj Ján, DrSc. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Mgr. Patrik Mé |
| Anotácia: | Toxické účinky niektorých ťažkých kovov na mnohé poľnohospodárske rastliny boli testované v rôznych súvislostiach. Veľká variabilita v reakciách rastlín na ťažké kovy však prináša stále nové otázniky, ktorých riešenie môže zohrávať dôležitú úlohu z hľadiska zachovania čistoty životného prostredia a zdravia človeka. Predkladaný projekt je zameraný na štúdium konkrétnych obranných mechanizmov sóje fazuľovej (Glycine max L.) k iónom kadmia a arzénu a následnú identifikáciu odrôd s kontrastnou (najvyššou a najnižšou) citlivosťou k daným kovom. Cieľom následných experimentov na rôznych úrovniach (anatomické, biochemické a molekulárno-biologické analýzy) je detekovať rozdiely v prebiehajúcich obranných reakciách, ktoré môžu viesť k tolerancii na študovaný typ stresu. Dôležitou časťou projektu je štúdium možnej úlohy enzýmov glukanáz a chitináz v procesoch obrany rastlín na tento typ stresu. |
| Úloha extracelulárnych bielkovín v procese somatickej embryogenézy ihličnatých drevín |
| - |
| Doba trvania: | 1. 1. 2011 – 31. 12. 2013 |
| Evidenčné číslo: | 2-0144-11 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | doc. RNDr. Salaj Ján, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Cárach Martin, Mgr. Fráterová Lenka, PhD., Mgr. Matušíková Ildikó, PhD., Ing. Petrovská Beáta, PhD., RNDr. Salaj Terézia, DrSc., RNDr. Vooková Božena, CSc. |
| Anotácia: | Cieľom je štúdium úlohy extracelulárnych bielkovín (chitinázy, glukanázy) v procese somatickej embryogenézyihličnatých drevín (Pinus nigra Arn., Abies hybridy). Pomocou histologických, biochemických amolekulárno-biologických analýz na líniách s rôznou maturačnou kapacitou zistiť koreláciu medzi ichembryogénnou kapacitou a prítomnosťou a typom extracelulárnej bielkoviny v bunkovej kultúre, resp.kultivačnom médiu. Určenie DNA sekvencií pre gény kódujúce tieto bielkoviny nám umožni štúdium priestoroveja časovej expresie príslušných chitináz a glukanáz v líniách s odlišným embryogénnym potenciálom. Zpraktického hľadiska získanie a charakterizácia špecifického bielkovinového markera somatickej embryogenézyponúka možnosť skoršieho určenia embryogénneho potenciálu a skorej selekcie bunkových línií na dozrievaniesomatických embryí. Zistené poznatky umožnia optimalizáciu somatickej embryogenézy ihličnatých drevín,považovaných za rekalcitrantné druhy, u ktorých najmä proces dozrievania vyžaduje hlbšie štúdium. |
| Vypracovanie účinného transformačného a regeneračného protokolu pre Phelipanche ramosa (L.) Pomel |
| Development of efficient transformation and regeneration protocol of Phelipanche ramosa (L.) Pomel |
| Doba trvania: | 1. 1. 2011 – 31. 12. 2013 |
| Evidenčné číslo: | 2/0139/11 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Matúšová Radoslava, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Gajdošová Alena, CSc., Ing. Hricová Andrea, PhD., Ing. Libiaková (Kullačová) Dagmara, Ing. Petrovská Beáta, PhD., RNDr. Salaj Terézia, DrSc. |
| Anotácia: | Zárazovec konáristý (Phelipanche ramosa (L.) Pomel (syn. Orobanche ramosa (L.)) patrí k ekonomicky významným parazitickým rastlinám rodu Phelipanche s negatívnym vplyvom na výnosy poľnohospodárskych plodín. Zárazovec parazituje na rajčinách, repke olejnej, zemiakoch, mrkve a tabaku. Najväčšie škody na plodinách spôsobuje už počas rastu pod povrchom zeme. V súčasnosti neexistuje účinná metóda eliminácie týchto burín. pretože parazitické rastliny rodu Orobanche po vyklíčení napoja svoj koreňový systém na korenehostiteľských rastlín a z nich čerpajú vodu a potrebné živiny. Preto sa celosvetový výskum zameriava na získanie poznatkov o génoch a mechanizmoch, ktoré sa podieľajú na interakcii medzi parazitickými rastlinami rodu Orobanche a hostiteľskými rastlinami. Vypracovanie transformačného protokolu pre P. ramosa umožnískúmať funkciu génov podieľajúcich sa na interakcii parazit-hostiteľ, čo je nevyhnutným predpokladom pre úspešnú komplexnú stratégiu eliminácie týchto patogénov poľnohospodárskych plodín. |
| BIOPOLE - Biotechnológie ako nástroj moderného poľnohospodára na prekonanie predvídaných klimatických zmien (sucho, zvýšená teplota) |
| - |
| Doba trvania: | 18. 5. 2010 – 18. 5. 2013 |
| Evidenčné číslo: | TT01326 |
| Program: | Štrukturálne fondy EÚ Vzdelávanie |
| Zodpovedný riešiteľ: | Prof., RNDr. Preťová Anna, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Hajduch Martin, DrSc., Ing. Hricová Andrea, PhD., Mgr. Klubicová Katarína, PhD., Ing. Libantová Jana, CSc., Mgr. Matušíková Ildikó, PhD., doc. Ing. Moravčíková Jana, PhD., Mgr. Obert Bohuš, PhD., Mgr. Uváčková Ľubica, PhD. |
| Anotácia: | Hlavným cieľom projektu je rozšíriť rámec vzdelávacích a informačných aktivít pre poľnohospodárov na Slovensku formou prednášok a vydaním publikácie: „Biotechnológie ako nástroj moderného poľnohospodára na prekonanie predvídaných klimatických zmien (sucho, zvýšená teplota)“, a tak dostupnou formou šíriť poznatky pre všetkých pracujúcich v poľnohospodárstve, potravinárstve a lesnom hospodárstve o nových zisteniach a výstupoch z biotechnológií rastlín, ktoré majú významný potenciál pomôcť dnešnej poľnohospodárskej praxi zodpovedne sa pripraviť na predvídané klimatické zmeny.Vzdelávacie aktivity v rámci projektu by mohli významne posilniť tak dlho očakávaný prenos výsledkov z vedeckých laboratórií do každodennej praxe moderného poľnohospodára a poukázať na skutočnosť, že dnes veda už disponuje nástrojmi pre prípravu tzv. rastlín na mieru („rastliny pre budúcnosť“). Vzdelávanie priblíži poľnohospo-dársku prax k vhodnému využívaniu uvedených výsledkov na zvýšenie kvality a výnosov rastlín pre výživu, krmivo i výnos rôznych obsahových látok ako aj pre výrobu vakcín pre modernú medicínu. |
| Webová stránka projektu: | http://www.biopole.sk/ |
| EFLES - Využitie inovatívnych vedeckých prístupov na zvýšenie efektívnosti lesného hospodárstva |
| - |
| Doba trvania: | 31. 3. 2010 – 31. 3. 2013 |
| Evidenčné číslo: | TT01359 |
| Program: | Štrukturálne fondy EÚ Vzdelávanie |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Kormuťák Andrej, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Gajdošová Alena, CSc., Ing. Hricová Andrea, PhD., RNDr. Kormuťák Andrej, DrSc., Ing. Libantová Jana, CSc., RNDr. Libiaková Gabriela, CSc., RNDr. Matúšová Radoslava, PhD., RNDr. Salaj Terézia, DrSc. |
| Anotácia: | V roku 2007 schválila vláda SR spolu s Európskou komisiou Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky na programové obdobie 2007 – 2013 (ďalej len „PRV“). Finančná podpora PRV je realizovaná z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a to prostredníctvom 4 osí zameraných na zvýšenie konkurencieschopnosti, ochranu a zlepšenie kvality životného prostredia, diverzifikáciu, či zvyšovanie kvality života na vidieku. Medzi priority PRV patrí tiež podpora modernizácie, inovácie a efektivity poľnohospodárskych, potravinár-skych a lesníckych podnikov, udržanie a ochrana environmentálnych hodnôt krajiny, uchovanie kultúrneho dedičstva, vytváranie pracovných príležitostí, zvyšovanie odbornosti vidieckeho obyvateľstva a zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach. Projekt „Využitie inovatívnych vedeckých prístupov na zvýšenie efektívnosti lesného hospodárstva“, ktorého nositeľom a konečným prijímateľom finančnej podpory je Ústav genetiky a biotechnológií rastlín Slovenskej akadémie vied v Nitre, je riešený v rámci opatrenia 1.6. Odborné vzdelávanie a informačné aktivity. Všetky aktivity projektu sú orientované tak, aby napomohli zvýšiť informovanosť pracovníkov priamo z lesníckej praxe o dostupných možnostiach a vedeckých trendoch využiteľných k napĺňaniu priorít strategických cieľov uvedeného strategického plánu rozvoja vidieka. |
| Webová stránka projektu: | http://www.efles.sk/ |
| Biosystematické štúdie kritických taxónov čeľadí Caryophyllaceae a Asteraceae |
| Biosystematic study of the critical taxa of the families Caryophyllaceae and Asteraceae |
| Doba trvania: | 1. 1. 2009 – 31. 12. 2012 |
| Evidenčné číslo: | 2/0026/09 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Goliašová Kornélia, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Goliašová Kornélia, CSc., RNDr. Hodálová Iva, CSc., Ing. Kučera Jaromír, PhD., RNDr. Letz Dominik Roman, PhD., RNDr. Mereďa Pavol, PhD., RNDr. Michalková Eleonóra, CSc., Mgr. Mráz Patrik, PhD., RNDr. Peniašteková Magdaléna, CSc., Mgr. Perný Marián, PhD., RNDr. Skokanová Katarína, PhD., Mgr. Slovák Marek, PhD., RNDr. Šípošová Helena, CSc., RNDr. Ťavoda Ondrej |
| PhosphoprotChern - Fosfoproteomická analýza zrelých semien sóje pestovanej v rádioaktívnom a kontrolnom políčku Černobyľskej oblasti |
| Phosphoproteomics analysis of mature seeds harvested from soybean grown in radioactive and control fields of Chernobyl area |
| Doba trvania: | 1. 4. 2011 – 31. 12. 2012 |
| Evidenčné číslo: | SK-PT-0016-10 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Hajduch Martin, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Berčák Michal, Mgr. Gábrišová Daša, PhD. |
| Anotácia: | Naše predchádzajúce výskumy sójových semien identifikovali hlavné kategórie proteínov počas vývinu semena. Následné porovnávanie zrelých semien pestovaných v rádioaktívnom a kontrolnom experimentálnom políčku v Černobyľskej oblasti vyústilo k zostaveniu pracovného modelu adaptácie rastlín na rádioaktivitu. Tento model navrhuje, že rozdielna akumulácia zásobných bielkovín, reakcia na ťažké kovy a v úprava glycínovo-betaínového systému sa zúčastňujú pri ochrane rastlín voči radiácii.Tento projekt si dáva za cieľ doplniť tento model analýzou fosforylácie proteínov v zrelých sójových semenách pestovaných v rádioaktívnej Černobyľskej oblasti. |
| Dynamika a sukcesia travinnobylinnej vegetácie |
| Dynamics and succesion of grassland vegetation |
| Doba trvania: | 1. 1. 2009 – 31. 12. 2011 |
| Evidenčné číslo: | 2/0181/09 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Jarolímek Ivan, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Dítě Daniel, PhD., RNDr. Dúbravková Daniela, PhD., Mgr. Janišová Monika, PhD., RNDr. Senko Dušan, PhD., Mgr. Škodová Iveta, PhD., RNDr. Valachovič Milan, DrSc., Mgr. Vantarová Katarína, PhD., RNDr. Zaliberová Mária, CSc. |
| Ostrovný fenomén vysokých pohorí Karpát vo vzťahu k environmentálnym faktorom, ekológii spoločenstiev a k fytogeografii vybraných druhov |
| Island phenomenon of the Carpathians’ high mountains in relation to environmental factors, synecology of plant communities and phytogeography of selected plant species |
| Doba trvania: | 1. 1. 2009 – 31. 12. 2011 |
| Evidenčné číslo: | 2/0121/09 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Šibík Jozef, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Dítě Daniel, PhD., RNDr. Dúbravková Daniela, PhD., RNDr. Jarolímek Ivan, CSc., Mgr. Jegorovová Natália, Mgr. Košuthová Alica, PhD., Ing. Kučera Jaromír, PhD., RNDr. Májeková Jana, PhD., Mgr. Podroužková Medvecká Jana, PhD., RNDr. Senko Dušan, PhD., Mgr. Slovák Marek, PhD., RNDr. Svitková Ivana, PhD., RNDr. Šingliarová Barbora, PhD., RNDr. Valachovič Milan, DrSc., Mgr. Vantarová Katarína, PhD., RNDr. Zaliberová Mária, CSc. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Prírodovedecká fakulta UK Bratislava Katedra botaniky, Botanická záhrada UK Bratislava |
| TAXONÓMIA-FYLOGE - Taxonómia vybraných skupín semenných rastlín Karpát a priľahlých oblastí |
| Taxonomy of selected groups of vascular plants of the Carpathians and adjacent areas |
| Doba trvania: | 1. 9. 2008 – 31. 12. 2011 |
| Evidenčné číslo: | APVV-0368-07 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Goliašová Kornélia, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Goliašová Kornélia, CSc., RNDr. Hodálová Iva, CSc., Ing. Kučera Jaromír, PhD., RNDr. Letz Dominik Roman, PhD., RNDr. Mereďa Pavol, PhD., RNDr. Michalková Eleonóra, CSc., Mgr. Perný Marián, PhD., Mgr. Slovák Marek, PhD., RNDr. Šípošová Helena, CSc., RNDr. Ťavoda Ondrej, Mgr. Zozomová Judita, PhD. |
| Anotácia: | Navrhovaný projekt sa zameriava na taxonomickú revíziu vybraných skupín kveteny Karpát a priľahlých oblastí (Panónia, Alpy, Balkánsky polostrov) s použitím tradičných i moderných taxonomických metód a na vyvinutie novej databázovej aplikácie pre spracovanie chorologických údajov z herbárových položiek a literatúry. Všetky študované taxóny spája skutočnosť, že ich taxonómia v karpatskej oblasti so zohľadnením vzťahov k populáciám zo susedných území nebola doposiaľ komplexne riešená. Projekt bude riešiť tri výskumné úlohy: (A) Prvá časť projektu je zameraná na taxonomické spracovanie zástupcov čeľadí Phytolacaceae, Portulacaceae a Caryophyllaceae na Slovensku, pričom špeciálna pozornosť bude venovaná taxonomickej revízii viacerých variabilných skupín z rodov Arenaria, Stellaria a Cerastium. Hlavné poznatky budú zhrnuté v monografii Flóra Slovenska VI/3. (B) Druhá časť projektu je orientovaná na biosystematické štúdium taxonomicky komplikovaných skupín Cyclamen purpurascens s.l. a Viola suavis s.l. v Karpatoch a priľahlých oblastiach, zahŕňajúce riešenie fylogeografických a evolučných otázok pomocou metód molekulárnej systematiky. (C) Treťou úlohou je vývoj novej databázovej aplikácie pre Databázu herbárových a literárnych údajov o rozšírení vyšších rastlín Slovenska, ktorá bude prístupná na internete a kompatibilná s ďalšími on-line databázami Botanického informačného systému Slovenska. |
| Webová stránka projektu: | www.ibot.sav.sk |
| Využitie genomických a proteomických prístupov na charakterizáciu mutantných línií amarantu. |
| Exploitation of genomics and proteomics approaches in characterization of amaranth mutant lines. |
| Doba trvania: | 1. 1. 2009 – 31. 12. 2011 |
| Evidenčné číslo: | 2/0109/09 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Hricová Andrea, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Gajdošová Alena, CSc., Mgr. Hajduch Martin, DrSc., Mgr. Klubicová Katarína, PhD., RNDr. Libiaková Gabriela, CSc., RNDr. Matúšová Radoslava, PhD. |
| Anotácia: | Druhy Amaranthus priťahujú v posledných rokoch veľký záujem. Sú rezistentné k chorobám, tolerantné k suchu, zasoleniu, vysokým teplotám a predstavujú alternatívu v podmienkach globálneho otepľovania. Láskavec má značný nutričný potenciál v porovnaní s obilninami alebo strukovinami. V minulosti bol na Ústave genetiky a biotechnológií rastlín (ÚGBR) v spolupráci s Medzinárodnou atómovou agentúrou so sídlom vo Viedni, zvolený multidisciplinárny prístup zameraný na zlepšenie kvality a kvantity produkcie láskavca pomocou radiačnej mutagenézy. Výsledkom je zbierka mutantov s preukazne zvýšenou hmotnosťou tisíc semien (HTS), založená na ÚGBR. Mutanty zatiaľ neboli charakterizované ani na genetickej ani na molekulárnej úrovni. Všeobecným cieľom je ich charakterizácia na genetickej, biochemickej a molekulárnej úrovni, pomocou genomických a proteomických prístupov. Vyvinutie molekulárnych markerov a identifikácia génov kódujúcich dôležité znaky by bolo významné pre urýchlenie a zefektívnenie šľachtiteľského úsilia. |
| Toxické huby a ich metabolity |
| Toxigenic fungi and their metabolites |
| Doba trvania: | 1. 1. 2009 – 12. 12. 2011 |
| Evidenčné číslo: | 2/0002/09 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Šrobárová Antónia, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Mikušová Petra, PhD., RNDr. Pavlovkin Ján, CSc. |
| Anotácia: | Toxigenné druhy zahrňujú predovšetkým tie, ktoré okrem patogénnych vlastnosti (hniloby, plesne) produkujú sekundárne metabolity. Najznámejšie z nich sú huby rodu Penicillium , Aspergillus, Alternaria a rod Fusarium. Niektoré zo sekundarnych metabolitov – mykotoxíny môžu byť zdrojom nákaz pre ľudí a zvieratá. Znalosť štruktúry a prenikania húb do rastlín ako aj mechanizmov účinku zodpovedného toxínu môže byť východiskom pre ochranu voči ním. Doposiaľ nie je vplyv toxínov a ich úloha známa pri patogenéze ich producentov. Niektoré z mykotoxínov majú herbicídny účinok - fumonizín, kým iné ako deoxynivalenon a kyselina fuzáriová sa podľa súčasných údajov podieľajú na patogenéze huby. Ďalšíe z radu trichothecenov, fusaproliferin, beauvericin a ochratoxínov resp. aflatoxínov bude predmetom predloženého projektu. |
| Manažmentové modely pre travinné biotopy |
| Management models for grassland habitats |
| Doba trvania: | 1. 7. 2009 – 30. 3. 2011 |
| Evidenčné číslo: | SK 0115 |
| Program: | Mechanizmus EHP |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Škodová Iveta, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Dítě Daniel, PhD., RNDr. Dúbravková Daniela, PhD., Ing. Hrivnák Richard, DrSc., Mgr. Janišová Monika, PhD., RNDr. Jarolímek Ivan, CSc., Mgr. Škodová Iveta, PhD., Mgr. Vantarová Katarína, PhD. |
| Demografická, cenologická a ekologická analýza populácií európsky významného taxónu Tephroseris longifolia subsp. moravica |
| Demographical, coenological and ecological analysis of Tephroseris longifolia subsp. moravica - the threatened taxon of European importance |
| Doba trvania: | 1. 1. 2008 – 31. 12. 2010 |
| Evidenčné číslo: | 2/0017/08 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Janišová Monika, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Škodová Iveta, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | RNDr. Judita Kochjarová, CSc. |
| Anotácia: | Tephroseris longifolia ssp. moravica je kriticky ohrozený endemický taxón západokarpatskej flóry zaradený medzi anexové druhy európskeho významu. V rámci celkového areálu je známych 14 lokalít s recentným výskytom (6 v ČR a 8 v SR). Napriek tomu, že v posledných troch rokoch je početnosť populácií monitorovaná, stále chýbajú informácie o jeho životnom cykle, ktoré by umožnili správnu interpretáciu výsledkov. Početnosť populácií a podiel generatívnych jedincov vykazovali v posledných rokoch výraznú dynamiku, čo sťažuje hodnotenie vývoja početnosti a vytvorenie efektívnych opatrení na ochranu taxónu. Demografická analýza zabezpečí informácie pre návrh optimálneho monitoringu taxónu a pre objektívne vyhodnotenie doterajších poznatkov. Plánované sú kultivačné experimenty, prieskum tvorby a veľkosti semennej banky, stanovenie ekologických požiadaviek a limitujúcich faktorov. Fytocenologický materiál z lokalít výskytu umožní ekologickú analýzu na základe cenologických väzieb a ekologických indikačných čísel. |
| Distribúcia a diverzita makrofytnej vegetácie vodných nádrží na Slovensku vo vzťahu k environmentálnym charakteristikám a antropickým disturbanciám |
| The distribution and diversity of aquatic macrophyte vegetation in water-bodies of Slovakia in relation to environmental factors and anthropic disturbance |
| Doba trvania: | 1. 1. 2008 – 31. 12. 2010 |
| Evidenčné číslo: | 2/0013/08 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Hrivnák Richard, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Dúbravková Daniela, PhD., RNDr. Oťaheľová Helena, CSc. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Botanická záhrada Univerzity Komenského, Blatnica - RNDr. Judita Kochjarová, CSc. |
| Dlhodobé udržiavanie embryogénnych pletív vybraných ihličnatých druhov metódou kryokonzervácie |
| Long-term maintenance of embryogenic tissues of selected conifer species by the method of cryopreservation |
| Doba trvania: | 1. 1. 2008 – 31. 12. 2010 |
| Evidenčné číslo: | 2/0025/08 (VEGA) |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Salaj Terézia, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Fráterová Lenka, PhD., Mgr. Matušíková Ildikó, PhD., RNDr. Matúšová Radoslava, PhD., Ing. Petrovská Beáta, PhD., doc. RNDr. Salaj Ján, DrSc., RNDr. Vooková Božena, CSc. |
| Anotácia: | Kryoprezervácia – uskladňovanie biologického materiálu v tekutom dusíku pri teplote – 196 °C – je účinnou metódou, ktorá zabezpečuje veľmi dobré podmienky na udržiavanie in vitro rozmnoženého rastlinného materiálu. V posledných rokoch sa táto metóda používala pre rôzne in vitro kultivované bunky a pletivá (protoplasty, kalusové a suspenzné kultúry, meristémy, zygotické a somatické embryá). Úspešný rozvoj kryokonzervačných metód nám umožňuje aplikáciu rôznych kryogénnych procedúr, ako sú pomalé zamrazovanie, vysušovanie, enkapsulácia/dehydratácia a vitrifikácia. Pre embryogénne kultúry ihličnatých drevín sa úspešne používa najmä metóda pomalého zamŕzania. Kryoprezervácia metódou pomalého zamŕzania umožňuje dobrú regeneráciu a následný rast embryogénnych pletív a tiež úspešnú regeneráciu rastlín, ako to bolo pozorované pri mnohých druhoch ihličnatých drevín. Cieľom predloženého projektu je vypracovanie protokolu za účelom úspešnej kryoprezervácie embryogénnych pletív Pinus nigra a hybridných jedlí metódou pomalého zamŕzania. Pre vybrané bunkové línie plánujeme testovať aj metódu vitrifikácie. Ďalším cieľom je štúdium fyziologických a štrukturálnych parametrov (rast, maturácia, pôvod somatických embryí) kryoprezervovaných pletív. Projekt zahŕňa tiež štúdium genetickej stability (ako dôležitej črty kultivovaných buniek) po kryoprezervácii. |
| Natura 2000 v celoživotnom vzdelávaní |
| Natura 2000 in lifelong education |
| Doba trvania: | 1. 3. 2009 – 31. 12. 2010 |
| Evidenčné číslo: | NFP24150120003 |
| Program: | Štrukturálne fondy EÚ Životné prostredie |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Jarolímek Ivan, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Hodálová Iva, CSc., RNDr. Kubinská Anna, CSc., RNDr. Mereďa Pavol, PhD. |
| Nové metódy hodnotenia a mapovania biotických škodlivých činiteľov na drevinách vo verejnej zeleni. |
| New methods of evaluation and mapping biotic harmful agents in urban greenery |
| Doba trvania: | 2. 9. 2008 – 31. 12. 2010 |
| Evidenčné číslo: | APVV-0421-07 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Šrobárová Antónia, DrSc. |
| Anotácia: | Dreviny vo verejnej zeleni sú poškodzované biotickými a abiotickými škodlivými činitelmi, ktoré znižujú ich stabilitu a spôsobujú predčasné usychnie, znižujú ich estetickú a dekoratívnu hodnotu.Cieľom projektu je vypracovať metodiku na stanovenie súčasného zdravotného a kondičného stavu drevín, tak aby sa predišlo ich náhlému vývratu,odlomeniu konárov, ktoré ohrozujú zdravie , bezpečnosť a majetok obyvatelov. K tomu je potrebná včasná diagnostika pôvodcov ochorenia poškodenia a znalosť o ich rozšírení na území Slovenska.Dreviny v lesoch spracovavajú pracovníci Národného lesníckeho centra vo Zvolene. |
| Štruktúrne a fyziologické charakteristiky koreňov troch druhov rodu Arabidopsis s rozdielnou stratégiou odpovede na toxicitu kovov |
| Structural and physiological characteristics of roots in three Arabidopsis species with diverse strategies in their response to metal toxicity |
| Doba trvania: | 1. 1. 2008 – 31. 12. 2010 |
| Evidenčné číslo: | 2/0149/08 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Čiamporová Milada, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | prof. RNDr. Baluška František, DrSc., RNDr. Banásová Viera, CSc., RNDr. Čiamporová Milada, CSc., Mgr. Ďurišová Eva, RNDr. Gurinová Erika, RNDr. Illéš Peter, PhD., RNDr. Machlicová Adriana, Mgr. Nadubinská Miriam, PhD., Mgr. Ovečka Miroslav, PhD., RNDr. Staňová Andrea |
| Anotácia: | Arabidopsis thaliana, najznámejší model v molekulárno-genetickom výskume v rastlinnej biológii a dva príbuzné druhy A. halleri a A. arenosa sa líšia v stratégii odpovede na zvýšené koncentrácie kovových iónov. Na rozdiel od neakumulujúceho druhu A. thaliana, druhy A. halleri ako hyperakumulátor a A. arenosa akoindikátor Zn a Cd, tolerujú tažké kovy v pôdach. Fyziologické a molekulové mechanizmy tolerancie kovov sa študujú najmä na A. thaliana (Al) a A. halleri (Zn) a niekedy sa porovnávajú s druhom A. arenosa. Projekt prinesie nové poznatky o štruktúrnych vlastnostiach a fyziologických procesoch korenov a korenových vláskov, ktoré sú zodpovedné za príjem kovových iónov, s použitím A. thaliana, A. halleri a A. arenosa ako modelových rastlín. Prevažná väcšina experimentálnych rastlín bude pochádzat z prirodzených stanovíšt na území Slovenska, cím sa doplnia doterajšie poznatky o genotypoch z iných (prevažne európskych) lokalít. |
| Embryogenéza in - Štúdium bunkových pochodov pri tvorbe embryí v in situ a in vitro podmienkach pri kukurici a arábovke |
| Study of cellular events during embryo formation in situ and in vitro conditions in maize and arabidopsis |
| Doba trvania: | 1. 9. 2008 – 31. 12. 2010 |
| Evidenčné číslo: | APVV-0115-7 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Prof., RNDr. Preťová Anna, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Ďatko Miroslav, Mgr. Hajduch Martin, DrSc., RNDr. Jamnická Zuzana, Mgr. Klubicová Katarína, PhD., Mgr. Obert Bohuš, PhD., prof. RNDr. Šamaj Jozef, DrSc., Mgr. Uváčková Ľubica, PhD. |
| Anotácia: | Projekt je zameraný na bunkovo-biologickú charakterizáciu embryogenézy indukovanej v in vitro podmienkach a zygotovej embryogenéze. Sledujú sa časové a priestorové zmeny v distribôcii komponentov cytoskeletu, pozícia jadra pri determinácii polarity v procese formovania embrya. Proteomickou analýzou sa identifikujú proteíny aktívne v konkrétnych vývinových štádiách embryí a prípadné rozdiely medzi zygotovou a somatickou, androgénnou embryogenézou na úrovni proteínov. Sleduje sa aj úloha oxidatívneho stresu a ROS na tvorbu embryí a aj účasť procesu programovaného úmrtia buniek. |
| Štúdium efektívnosti odstránenia selekčných markerových génov v transgénnych rastlinách pomocou Cre/lox technológie. |
| The study of efficiency of selectable marker gene removal via Cre/lox technology in transgenic plants |
| Doba trvania: | 1. 1. 2008 – 31. 12. 2010 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0011/08 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | doc. Ing. Moravčíková Jana, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Boszorádová Eva, PhD., Ing. Jopčík Martin, PhD., Ing. Libantová Jana, CSc., RNDr. Libiaková Gabriela, CSc., Mgr. Matušíková Ildikó, PhD., Ing. Michalko Jaroslav, PhD., doc. RNDr. Salaj Ján, DrSc. |
| Anotácia: | Selekčné markerové gény sa v procese transformácie rastlín využívajú na selekciu transgénnych buniek. Avšak po ukončení regenerácie transgénnych rastlín ich ďalšia prítomnosť v genóme už nie je nevyhnutná, práve naopak stáva sa nežiaduca. Projekt je zameraný na využitie novej stratégie na produkciu transgénnych rastlín bez selekčných markerových génov. Zahŕňa prípravu vektorovej konštrukcie, ktorá okrem génu, ktorý chceme do rastliny vniesť obsahuje aj samovystrihujúcu kazetu. Táto kazeta je ohraničená loxP sekvenciami a obsahuje cre gén riadený semeno-špecifickým promótorom a selekčný markerový gén. Očakávame, že k delécii samovystrihujúcej sa kazety dôjde po regenerácii transgénnych rastlín počas tvorby semena, kedy by mal byt kruciferínový promótor aktívny. Takýmto spôsobom získame potomstvo transgénnych rastlín bez selekčných markerových génov, ktoré spĺňajú legislatívne požiadavky SR týkajúce sa uvoľňovania GMO do životného prostredia. |
| Taxonomická revízia skupiny Cyanus triumfettii (Asteraceae) v Karpatoch a Panónii |
| Taxonomic revision of the Cyanus triumfettii group (Asteraceae) in the Carpathians and Pannonia |
| Doba trvania: | 1. 1. 2008 – 31. 12. 2010 |
| Evidenčné číslo: | 2/0053/08 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Hodálová Iva, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Hodálová Iva, CSc., Mgr. Perný Marián, PhD., RNDr. Skokanová Katarína, PhD. |
| Anotácia: | Projekt je zameraný na riešenie komplikovanej taxonomickej situácie v skupine Cyanus triumfettii v Karpatoch a Panónii. V národných flórach a určovacích pomôckach z tohto územia je hodnotenie taxónov patriacich do skupiny C. triumfettii značne nejednotné. Revízia skupiny bude založená na analýzach morfologickej a karyologickej variability populácií zo skúmaného územia a z typových lokalít študovaných taxónov. Na interpretáciu výsledkov týchto analýz a na objasnenie evolučných vzťahov medzi jednotlivými taxónmi plánujeme využiť AFLP analýzy. Súčasťou projektu bude zistenie spôsobov rozmnožovania a reprodukčnej izolácie medzi taxónmi, ako aj analýza ich ekologickej diferenciácie. Syntéza získaných výsledkov vyústi do taxonomickej klasifikácie populácií zo skupiny C. triumfettii vyskytujúcich sa na území Karpát a Panónie, vrátane vypracovania určovacieho kľúča a vymedzenia areálov zistených taxónov. |
| Transformácia dr - Vypracovanie účinného transformačného a regeneračného protokolu pri vybraných odrodách drobného ovocia (Rubus sp. a Vaccinium sp.). |
| Elaboration of efficient transformation and regeneration protocol in selected cultivars of small fruits (Rubus sp. a Vaccinium sp.). |
| Doba trvania: | 1. 1. 2008 – 31. 12. 2010 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0004/08 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Gajdošová Alena, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Libiaková Gabriela, CSc., doc. Ing. Moravčíková Jana, PhD., Ing. Ostrolucká Mária Gabriela, CSc., Ing. Súkeníková Miroslava |
| Anotácia: | Bobuľoviny sú biologicky hodnotné druhy drobného ovocia s pozitívnym dopadom na ľudské zdravie pre ich vysokú nutričnú hodnotu. Vzrastajúci dopyt na trhu vyžaduje produkciu kvalitného sadbového materiálu. Využitie genetického inžinierstva umožňuje introdukciu užitočných agronomických vlastností bez zmeny vlastností odrody, čo vyžaduje vypracovanie in vitro systému pre genetické transformácie a regeneráciu transformovaných rastlín. Aplikáciou in vitro propagačných techník môže byť následne dosiahnutá masová multiplikácia geneticky zlepšeného rastlinného materiálu a eliminácia šírenia chorôb, ktoré je spojené s tradičnými propagačnými technikami. Napriek značnému pokroku v rastlinnom genetickom inžinierstve sú dostupné transformačné techniky pri Rubus sp. a Vaccinium sp. neúčinné a nespoľahlivé. Preto sú navrhované ciele projektu (vypracovanie účinného transformačného a regeneračného protokolu) považované za originálne a inovatívne. |
| Využitie proteomického a celomického prístupu ku štúdiu vývinu embryí vyšších rastlín (arábovka a ľan) |
| Use of proteomic and cellomic approach to study embryogenesis of higher plants (arabidopsis and flax) |
| Doba trvania: | 1. 1. 2008 – 31. 12. 2010 |
| Evidenčné číslo: | Projekt VEGA:2/0005/08 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Prof., RNDr. Preťová Anna, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Ďatko Miroslav, Mgr. Hajduch Martin, DrSc., RNDr. Jamnická Zuzana, Mgr. Klubicová Katarína, PhD., Mgr. Obert Bohuš, PhD., prof. RNDr. Šamaj Jozef, DrSc., Mgr. Uváčková Ľubica, PhD. |
| Anotácia: | V projekte ide o prepojenie dvoch prístupov celomického a proteomického pre ešte hlbšie štúdium procesu embryológie vyšších rastlín Pozorovania sa sústreďujú hlavne na skoré štádiá vývinu embryí pri zygotovej a somatickej embryogenéze, v čase ustanovenia polarity a so zreteľom na reprogramáciu aktínového cytoskeletu pri arábovke a ľane. Proteomickou analýzou sa identifikujú proteíny aktívne v konkrétnych vývinových štádiách embryí a prípadné rozdiely medzi zygotovou a somatickou embryogenézou na úrovni proteínov. |
| Bio-bezpečná transgénna repka olejka prostredníctvom inovačných biotechnológií. |
| Biosafe transgenic oilseed rape through innovative biotechnology. |
| Doba trvania: | 1. 12. 2008 – 31. 10. 2010 |
| Evidenčné číslo: | SAV-FM-EHP-2008-02-01 |
| Program: | Mechanizmus EHP |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Libantová Jana, CSc. |
| Anotácia: | Jednou z priorít EU sú produkcia poľnohospodárskych plodín, ktoré sú nutrične kvalitnejšie ako aj odolnejšie voči rôznym typom environmentálneho stresu. Potenciálnym nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa zostávajú naďalej geneticky modifikované rastliny za podmienky vyriešenia sporných otázok týkajúcich sa ich bezpečnosti pre človeka a životné prostredie. Hlavne prítomnosť génov rezistencie voči antibiotikám v genóme transgénnych rastlín predstavuje určité riziko z dôvodu ich potenciálneho šírenia sa do prírody. Predkladaný projekt je zameraný na aplikáciu Cre/loxP systému na poľnohospodársky významnú plodinu akou je repka olejka, ktorá má v súčasnosti stúpajúci trend využitia ako potravina aj ako biopalivo. Náš systém je spúšťaný silným, vysoko špecifickým kruciferínovým promótorom cruC, ktorý zabezpečí vystrihnutie nežiadúcich sekvencií vo vyvíjajúcich sa semenách transgénnych rastlín. Výsledkom tohto procesu je transgénna repka olejka, ktorá by sa stala bezpečnejšou z hľadiska voľného toku nežiadúcich génov do životného prostredia. |
| PHYLO-TAXON - Fylogeografia, postglaciálny vývoj a taxonómia modelových skupín taxónov v Európe |
| Phylogeography, postglacial history and taxonomy of model groups of taxa in Europe |
| Doba trvania: | 1. 1. 2007 – 30. 6. 2010 |
| Evidenčné číslo: | RPEU-0003-06 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | prof. RNDr. Marhold Karol, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Kučera Jaromír, PhD., Mgr. Zozomová Judita, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | PRiF UK, Katedra zoológie |
| Druhová štruktúra lišajníkov ako významných komponentov biodiverzity vybraných území Slovenska |
| Species structure of lichens as important biodiversity components of selected areas in Slovakia |
| Doba trvania: | 1. 1. 2007 – 31. 12. 2009 |
| Evidenčné číslo: | 2/7068/27 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Bérešová Anna, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Lackovičová Anna, CSc., RNDr. Lisická Eva, CSc. |
| Anotácia: | Projekt je zameraný na komplexné štúdium lišajníkov, ich druhovej štruktúry, taxonomických otázok a fytogeografie vo vybraných územiach Slovenska. Podstatným prínosom projektu bude získanie jedinečných informácií o ich aktuálnej druhovej štruktúre. Tieto sa zhromaždia vlastným terénnym výskumom. Zhrnú sa i všetky historické údaje o výskyte lišajníkov ako komplement k poznaniu ich celkovej diverzity vo vybraných územiach. Z lichenologického hľadiska bude významné riešiť súvisiace taxonomické otázky, čo umožní spresniť doterajšie poznatky o zastúpení jednotlivých druhov na Slovensku. Dosiahnuté výsledky sa budú môcť uplatniť pri hodotení stavu biotopov Slovenska a pri realizácii ďalších závazkov krajiny vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. |
| Izoperoxidázy koreňa jačmeňa pestovaného v prítomnosti ťažkých kovov a ich vplyv na rast a štruktúru koreňa |
| Isoperoxidases of barley roots cultivated in the presence of heavy metals and their role on growth and structure of roots |
| Doba trvania: | 1. 1. 2007 – 31. 12. 2009 |
| Evidenčné číslo: | 2/7073/27 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Tamás Ladislav, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Huttová Jana, Mgr. Liptáková Ľubica, PhD., doc. RNDr. Mistrík Igor, CSc., RNDr. Ollé Marta, PhD., RNDr. Pavlovkin Ján, CSc., Mgr. Valentovičová Katarína, PhD., Mgr. Zelinová Veronika, PhD. |
| Makromycéty opísané zo Západných Karpát |
| Macrofungi described from the Western Carpathians |
| Doba trvania: | 1. 1. 2007 – 31. 12. 2009 |
| Evidenčné číslo: | 2/7071/27 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Lizoň Pavel, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Adamčík Slavomír, PhD., Mgr. Kučera Viktor, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Ripková Soňa Mgr. PhD. |
| Anotácia: | Huby sú najpočetnejšou, ale aj najmenej preštudovanou skupinou organizmov. Zo Slovenska sa uvádza asi 5000 druhov, odhadujeme však, že ich počet presahuje 24000 taxónov.Za posledných 200 rokov sa na Slovensku objavilo a opísalo viac ako 300 nových taxónov pre vedu.Ich biosytematické postavenie, taxonomická delimitácia a pri väčšine aj ich identita sú neznáme.Výsledky riešenia a získané dáta budú implementované do taxonomických štúdií, zoznamu húb Slovenska, do hodnotení biodiverzity a ohrozenosti životného prostredia a perspektívne aj do medzinárodného projektu „Fungal tree of life“, ktorý skúma vývojové vzťahy húb a iných organizmov. |
| POLKOV - Účasť endomembrán na udržiavaní polarity koreňových vláskov pri odpovedi na abiotický stres |
| The participation of endomembranes in the maintenance of root hair polarity in response to abiotic stress |
| Doba trvania: | 1. 1. 2007 – 31. 12. 2009 |
| Evidenčné číslo: | APVV-0432-06 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Ovečka Miroslav, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | prof. RNDr. Baluška František, DrSc., RNDr. Banásová Viera, CSc., RNDr. Čiamporová Milada, CSc., RNDr. Gurinová Erika, RNDr. Illéš Peter, PhD., RNDr. Machlicová Adriana, Mgr. Mikolajová Lucia, Mgr. Nadubinská Miriam, PhD., RNDr. Staňová Andrea |
| Anotácia: | Vrcholový rast je vysoko polarizovaný typ predlžovania buniek. Základné otázky týkajúce sa jeho regulácie ostávajú stále otvorené. Cieľom nášho projektu je charakterizácia integrity rastúcich vrcholov modernými, neinvazívnymi, bunkovo-biologickými metódami. Budeme študovať distribúciu sterolov v plazmatickej membráne, správanie sa komponentov endomembrán a endocytózu v rôznych vývinových štádiách tvorby koreňových vláskov. Pozornosť budeme venovať vývinovej úlohe sterolov vo vrcholovo rastúcom koreňovom vlásku a spôsobu ako sa ovplyvní polarita bunky pri zmene v zastúpení sterolov v membránach. Všetky menované aspekty vývinu koreňových vláskov budeme študovať aj vo vzťahu k meniacim sa podmienkam v prostredí s fyziologickým a zvýšeným obsahom kovov v koreňovom prostredí. Výsledky prispejú k pochopeniu kooperácie medzi komponentami determinujúcimi vrcholový rastkoreňových vláskov. |
| Vplyv vybraných stresových faktorov na fyziologické a biochemické charakteristiky poľnohospodárskych plodín |
| The effect of selected stress factors on physiological and biochemical characteristics of crop |
| Doba trvania: | 1. 1. 2007 – 31. 12. 2009 |
| Evidenčné číslo: | 2/7072/07 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Luxová Miroslava, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | PharmDr. Franková Lenka, PhD., RNDr. Gašparíková Otília, CSc., RNDr. Kolarovič Lukáš, PhD., RNDr. Valentovič Peter, PhD. |
| Kritické taxóny flóry Slovenska z radov Asterales, Campanulales, Dianthales, Liliales, Poales a Violales |
| Critical taxa of the flora of Slovakia from orders Asterales, Campanulales, Dianthales, Liliales, Poales and Violales |
| Doba trvania: | 1. 1. 2006 – 31. 12. 2008 |
| Evidenčné číslo: | 2/6054/06 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Goliašová Kornélia, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Hodálová Iva, CSc., RNDr. Kmeťová Eva, CSc., RNDr. Letz Dominik Roman, PhD., RNDr. Mereďa Pavol, PhD., Mgr. Miháliková Tatiana, RNDr. Michalková Eleonóra, CSc., Mgr. Mráz Patrik, PhD., RNDr. Peniašteková Magdaléna, CSc., Mgr. Perný Marián, PhD., RNDr. Šípošová Helena, CSc., RNDr. Ťavoda Ondrej |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | P. Mártonfi Univerzita |
| Anotácia: | Projekt predstavuje základný taxonomicko-chorologický výskum vybraných kritických taxónov cievnatých rastlín z radov Asterales, Campanulales, Dianthales, Liliales, Poales, Violales (rody Pilosella, Taraxacum, Senecio, Campanula, Scleranthus, Cerastium, Polycarpon, Allium, Avenula a Viola ) v rámci územia Slovenska, ale aj iných oblastí Európy (Karpaty, Alpy a balkánske pohoria a i.). Cieľom je taxonomická revízia a riešenie problematických polymorfných skupín, ktorá zahŕňa nomenklatúru, typifikáciu, karyológiu, morfometriku, cenologické väzby a rozšírenie diferencovaných taxónov. Pri biosystematickom štúdiu skupiny Pilosella alpicola sa na klasifikáciu taxónov využijú izoenzýmy. V rode Taraxacum sa vyhodnotí ploidná štruktúra populácií zo sekcií Ruderalia a Erythrosperma. Pri vybraných inváznych a neofytných druhoch z radu Asterales sa v rámci územia Slovenska doplnia aktuálne nálezy výskytu a spracuje sa celkové rozšírenie. |
| Nelesná vegetácia horských a subalpínskych polôh Krivánskej Malej Fatry |
| Non-forest vegetation of mountain and subalpine belt of Krivánska Malá Fatra Mts |
| Doba trvania: | 1. 1. 2006 – 31. 12. 2008 |
| Evidenčné číslo: | 2/6057/27 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Jarolímek Ivan, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Svitková Ivana, PhD., RNDr. Šibík Jozef, PhD., RNDr. Valachovič Milan, DrSc. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Ján Kliment, RNDr., CSc., Bota |
| Anotácia: | Vegetácia Krivánskej Malej Fatry nebola do súčasnosti predmetom komplexného štúdia. Napriek atraktívnosti celého územia pútali pozornosť botanikov najmä dominanty ako Veľký Rozsutec, Chleb a pod. Práca zachytávajúca celkovú variabilitu rastlinných spoločenstiev v supramontánnom a subalpínskom stupni doteraz nebola publikovaná. Malá Fatra pritom vzhľadom na mimoriadne vysokú geoekodiverzitu predstavuje jeden z najcennejších regiónov Západných Karpát, právom vyhlásený za národný park. Cieľom projektu je doplnenie poznatkov o menej preskúmaných a získanie údajov o nepreskúmaných nelesných spoločenstvách v subalpínskom stupni Krivánskej Malej Fatry, ktoré budú využiteľné v rámci sústavy Natura 2000 (územia ochrany biotopov a druhov), zabezpečení efektívneho managementu cenných ekosystémov a pod. V rámci štúdia nelesnej vegetácie budú preto súčasne zhromažďované údaje o ekologickej valencii a cenologickej väzbe vzácnych, ohrozených, endemických alebo fytogeograficky inak významných druhov flóry Slovenska. Silnejúce antropogénne tlaky v dôsledku rozvoja turistického ruchu v oblasti robia túto tému nanajvýš aktuálnou. |
| Úloha fuzariotoxínov v patogenéze ich producentov |
| The role of fusariotoxins in pathogenesis of their producents |
| Doba trvania: | 1. 1. 2006 – 31. 12. 2008 |
| Evidenčné číslo: | 2/6056/27 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Šrobárová Antónia, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Pavlovkin Ján, CSc. |
| Anotácia: | Druhy rodu Fusarium majú vo vhodných rokoch okrem patogénnych vlastností aj schopnosť produkovať v zrnách obilnín a kukurice fusariotoxiny. Dobrá znalosť prenikania toxinov húb do rastlín a mechanizmov účinku môže byť východiskom pre ochranu voči ich producentom. Významné rozdiely v koncentrácií toxínov medzi druhmi Fusarium boli zístené pri produkcií deoxynivalenonu a nivalenonu, ktoré sú súčastou agresivity patogéna a umožnujú mu väčšiu alebo menšiu kolonizáciu v klíčkoch a kvetoch pšenice.ŠROBÁROVÁ, Antónia - ŠLIKOVÁ, S. - ŠUDYOVÁ, V. Diversity of the Fusarium species associated with head and seedling blight on wheat in Slovakia. In Biologia. ISSN 0006-3088, 2008, vol. 63, no. 3, p. 332-337. (0.207 - IF2007). Typ: ADCAŠROBÁROVÁ, A.- BUŚKO, M.- PERKOWSKI, J. - PAVLOVKIN, J.Diversity of Three Isolates of Fusarium culmorum (W. G. Smith) Sacc. Cereal Research of Communication, Vol.36,Suppl.B, (2008), pp.645-646. (1,190 - IF 2007) Typ: ADCAŠROBÁROVÁ, A.- BUŚKO, M.- PERKOWSKI, J. - PAVLOVKIN, J.Diversity of Three Isolates of Fusarium culmorum (W. G. Smith) Sacc. 4nd International Symposium on Fusarium Head Blight Incorporating the 10th European Fusarium Seminar ,Szeged, Madarsko,September 1-5, 2008 – výveska |
| Určovací kľúč papraďorastov a semenných rastlín Slovenska a riešenie taxonomických problémov niektorých kritických skupín v stredoeurópskom priestore |
| Identification key of ferns and flowering plants of Slovakia and solving the problems of critical species groups in Central European area |
| Doba trvania: | 1. 2. 2005 – 31. 12. 2008 |
| Evidenčné číslo: | APVT-51-026404 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | prof. RNDr. Marhold Karol, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Hodálová Iva, CSc., RNDr. Mereďa Pavol, PhD., Mgr. Zozomová Judita, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | P. Martonfi, L. |
| Vybrané evolučné a taxonomické problémy rodu Cardamine (Brassicaceae) v rôznych častiach jeho areálu |
| Selected evolutionary and taxonomic questions within the genus Cardamine (Brassicaceae) in different parts of its distribution area |
| Doba trvania: | 1. 1. 2006 – 31. 12. 2008 |
| Evidenčné číslo: | 2/6055/06 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Zozomová Judita, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Kučera Jaromír, PhD., prof. RNDr. Marhold Karol, DrSc., RNDr. Španiel Stanislav, PhD. |
| Anotácia: | Rod Cardamine, charakteristický veľkou druhovou diverzitou na celom svete, hojným zastúpením polyploidov a retikulátnou evolúciou, predstavuje ideálny objekt na štúdium evolučných a speciačných procesov spojených s medzidruhovou hybridizáciou, polyploidizáciou a zmenami v geografickom rozšírení v dôsledku klimatických zmien počas pleistocénu. Predkladaný projekt je zameraný na riešenie vybraných taxonomických, evolučných a fylogeografických otázok v rôznych častiach areálu rodu. Riešené úlohy budú zahŕňať (1) štúdium medzidruhovej hybridizácie a introgresie v SZ Španielsku a ich evolučný potenciál, (2) štúdium východoázijských polyploidov, ich vzťahov k európskym polyploidným komplexom, (3) štúdium morfologicky variabilných populácií na Kaukaze a v Turecku, ktoré pravdepodobne predstavujú bazálne diploidy niektorých európskych polyploidov, (4) fylogenetické a fylogeografické štúdium arkticko-alpínskej skupiny druhov v Európe a východnej Ázii. Využité budu pritom morfologické, karyologické a molekulárne metódy. Predpokladáme, že dosiahnuté výsledky významne prispejú k poznaniu taxonomickej diverzity, evolučnej a biogeografickej histórie v rámci rodu Cardamine, ale taktiež budú mať širšiu platnosť a prispejú aj k poznaniu evolúcie rastlín ako takej. |
| Podiel endomembrán a komponentov bunkovej steny na udržiavaní polarity rastlinných buniek |
| Participation of endomembranes and components of cell wall in the maintenance of plant cell polarity |
| Doba trvania: | 1. 1. 2005 – 31. 12. 2007 |
| Evidenčné číslo: | 2/5085/25 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Ovečka Miroslav, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | prof. RNDr. Baluška František, DrSc., RNDr. Čiamporová Milada, CSc., RNDr. Illéš Peter, PhD., Mgr. Mikolajová Lucia |
| Rastliny lokalít s vysokým obsahom ťažkých kovov: ich spoločenstvá, štruktúrne a fyziologické adaptácie |
| Plants from heavy metal polluted habitats: their communities, structural and physiological adaptations |
| Doba trvania: | 1. 1. 2005 – 31. 12. 2007 |
| Evidenčné číslo: | 2/5086/25 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Čiamporová Milada, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Banásová Viera, CSc., RNDr. Illéš Peter, PhD., Mgr. Nadubinská Miriam, PhD., Mgr. Ovečka Miroslav, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Jozef Krištín Doc. RNDr. CSc., Prírodovedec |
| Anotácia: | Rastliny lokalít s vysokým obsahom ťažkých kovov: ich spoločenstvá, štruktúrne a fyziologické adaptácie Kombináciou metodických prístupov sa získali poznatky z vybraných lokalít s vysokými koncentráciami Zn, Cu, Cd, a Pb v pôde na Slovensku a v Rakúsku o floristickom zložení spoločenstiev, štruktúre populácií a druhoch s rôznou stratégiou tolerancie ťažkých kovov: Silene vulgaris - neakumulujúci, Acetosella vulgaris - akumulujúci, Thlaspi caerulescens a Arabidopsis halleri - hyperakumulujúce. Poznatky o hustote populácií, príjme a akumulácii kovov v orgánoch T. caerulescens doplnili chýbajúce údaje pre Slovensko. Nové sú údaje o ekotypoch Acetosella vulgaris so zvýšenou akumuláciou Zn v listoch a o ich štruktúre. Originálne použitie fluorescenčného dôkazu Zn v živých bunkách a analytická elektrónová mikroskopia ukázali rozdiely v sekvestrácii Zn: hyperakumulujúce druhy vo vakuolách najmä epidermálnych buniek a neakumulujúci druh S. vulgaris v apoplaste listov. Vitálne farbenie a marker vakuolárnych membrán ukázali závislosť príjmu a akumulácie hliníka na v bunkách koreňa netolerantného druhu Arabidopsis thaliana. |
| Webová stránka projektu: | www.metaltolerantplants.sav.sk |
| Inovatívne biotechnologické prístupy k skvalitneniu šľachtiteľského procesu pri ľane |
| Innovative biotechnological approaches for improvement in the flax breeding |
| Doba trvania: | 1. 1. 2005 – 1. 12. 2007 |
| Evidenčné číslo: | |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Hricová Andrea, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Bleho Juraj, Mgr. Hajduch Martin, DrSc., Mgr. Klubicová Katarína, PhD., Ing. Kováčová Zuzana, Mgr. Obert Bohuš, PhD., Ing. Szepeová Martina, prof. RNDr. Šamaj Jozef, DrSc., Ing. Takáč Tomáš, PhD., Mgr. Uváčková Ľubica, PhD. |
| Diverzita flóry Slovenska s prednostným zameraním na dreviny |
| Diversity of the flora of Slovakia with special attention to the trees |
| Doba trvania: | 1. 10. 2002 – 31. 12. 2006 |
| Evidenčné číslo: | APVT-51-000702 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Goliašová Kornélia, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Miháliková Tatiana, RNDr. Michalková Eleonóra, CSc., RNDr. Peniašteková Magdaléna, CSc., RNDr. Šípošová Helena, CSc., RNDr. Ťavoda Ondrej |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Benčať Tibor, Doc., Ing., CSc. |
| Anotácia: | Biodiverzita je variabilita všetkých žijúcich organizmov a ekosystémov, ktorých súčasťou sú organizmy. Projekt predstavuje základný taxonomicko-chorologický výskum pôvodných, introdukovaných a pestovaných drevín radov Juglandales, Betulales, Fagales, Platanales, Salicales a bylín radu Urticales na území Slovenska. Výsledkami výskumu projekt prispeje k poznaniu ich rodového a druhového bohatstva (diverzity), poskytne informácie po stránke taxonomickej, nomenklatorickej, biologickej, ekologickej, cenologickej a chorologickej s dôrazom na reliktné, endemické, ohrozené a vzácne taxóny, ako aj taxóny s inváznym charakterom šírenia sa. Dorieši sa zložitá nomenklatúra a variabilita kritických taxónov spracúvaných radov, získajú sa nové údaje o cenologickej a chorologickej s dôrazom na reliktné, endemické, ohrozené a vzácne taxóny, ako aj taxóny s inváznym charakterom šírenia sa |
| Webová stránka projektu: | www.ibot.sav.sk |
