Aktuálne
| Vývin listových pascí mäsožravých rastlín rosičky: Zdroj unikátnych hydroláz s možnosťami využitia v biotechnológiách | |
| Developing leaf traps of carnivorous sundews: Source of unique hydrolases with a high potential in biotechnology | |
| Doba trvania: | 1. 9. 2024 – 30. 6. 2028 |
| Evidenčné číslo: | APVV-23-0448 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Libantová Jana, CSc. |
| Červená kniha rastlinných spoločenstiev Slovenska | |
| Red Book of Plant Communities of Slovakia | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2024 – 31. 12. 2027 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0067/24 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Valachovič Milan, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Čahojová Lucia, PhD., RNDr. Dítě Daniel, PhD., Mgr. Dítě Zuzana, PhD., RNDr. Dúbravková Daniela, PhD., Ing. Hrivnák Richard, DrSc., Mgr. Janišová Monika, PhD., Mgr. Majerová Monika, PhD., Mgr. Slabejová Denisa, PhD., RNDr. Šibík Jozef, PhD., Mgr. Šibíková Mária, PhD., Mgr. Škodová Iveta, PhD., Mgr. Vantarová Katarína, PhD. |
| Anotácia: | Červená kniha na úrovni asociácií rastlinných spoločenstiev je veľká výzva a doteraz pomerne ojedinelý počin v hodnotení vzácnych a ohrozených biologických objektov v rámci celej Európy. Existuje množstvo červených zoznamov a prehľadov na druhovej úrovni a je tomu tak aj na Slovensku. Na Slovensku je ale spracovaný aj prehľad rastlinných spoločenstiev a bohatá databáza zápisov. Naviac existuje prvý červený zoznam asociácií z roku 1983, upravený v roku 2001. Po dvadsiatich rokoch dozrel čas za pomoci najnovších metodických postupov a softwarových nástrojov takýto ambiciózny cieľ zrealizovať. Hlavnými cieľmi projektu sú i) identifikovať ohrozené rastlinné spoločenstvá na území Slovenska a následne ii) vypracovať národný červený zoznam týchto spoločenstiev v rámci širšie stanovených skupín biotopov. Predpokladáme, že súčasťou zoznamu bude aj detailné spracovanie charakteristík spoločenstiev a následné komplexné hodnotenie formou vedeckej knižnej publikácie s názvom Červená kniha rastlinných spoločenstiev Slovenska, ktorou by sa symbolicky zavŕšila séria publikácií „Vegetácia Slovenska“. Čiastkovými cieľmi, ktoré sú predpokladom úspešného splnenia hlavných cieľov súi) vypracovať vhodnú metodiku pre hodnotenie formálnych kritérií vzácnosti a ohrozenosti a parametrov (tieto by boli stanovené pomocou kvantitatívnych a semikvantitatívnych údajov o každom spoločenstve zaznamenanom na území Slovenska), ii) uskutočniť podrobnú literárnu rešerš doteraz používaných postupov v Európe a ich vzájomné porovnanie ako nástroj k výberu najvhodnejšej metodiky využiteľnej u nás (prípadné národné odlišnosti by boli doplnené do vybranej metodiky čím by došlo k vytvoreniu čo najvhodnejších metodických postupov zohľadňujúcich regionálne špecifiká) aiii) doplniť recentné údaje o skutočnom rozšírení a stave rastlinných spoločenstiev do národnej databázy. |
| Sírovodík a oxid dusnatý: nepostrádateľné plynné signálne molekuly v obranných reakciách rastlín na abiotický stres | |
| Hydrogen sulfide and nitric oxide: indispensable gaseous signaling molecules in plant defense responses to abiotic stress | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2024 – 31. 12. 2027 |
| Evidenčné číslo: | 2/0059/24 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Tamás Ladislav, PhD. |
| Anotácia: | Sírovodík (H2S) a oxid dusnatý (NO) sú malé plynné signálne molekuly, pravdepodobne zapojené do všetkých vývinových a stresových procesov v rastlinách. Komplexné prepojenie signálnych dráh H2S a NO vedie k ich synergickému, ako aj k antagonistickému účinku, v závislosti od ich koncentrácií, typu bunky, redoxného stavu a hladiny fytohormónov v rastlinných bunkách. Cieľom tohto projektu je analýza funkcie NO a H2S v stresových reakciách pomocou bioaktívnych molekúl, ktoré aktivujú a/alebo blokujú špecifické metabolické a signálne dráhy NO a H2S. Tento prístup môže taktiež odhaliť spôsob akým sú NO a H2S zapojené do regulácie fyziologických a biochemických procesov počas obranných aj toxických reakcií koreňov jačmeňa na nepriaznivé podmienky prostredia. |
| Štúdium hydroláz zúčastňujúcich sa procesov trávenia v mäsožravých rastlinách rodu Drosera | |
| Study of hydrolases involved in digestion in carnivorous plants of the genus Drosera | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2024 – 31. 12. 2027 |
| Evidenčné číslo: | 2/0021/24 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Libantová Jana, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Boszorádová Eva, PhD., Mgr. Danchenko Monika, PhD., Ing. Harenčár Ľubomír, PhD., Ing. Jopčík Martin, PhD., Mgr. Klubicová Katarína, PhD., Mgr. Mikitová Veronika |
| Anotácia: | Mäsožravé rastliny vrátane druhov rodu Drosera využívajú pri trávení koristi bohatú zmes enzýmov, ktoré sú vylučované stopkatými žľazami listovej pokožky - tentakulami. Navrhovaný projekt zahŕňa analýzu hydroláz indukovaných trávením ako aj prítomných v tráviacich žľazách konštitutívne metódou hmotnostnej spektrometrie. Vybraný gén pre hydrolázu aktívnu v trávení budeme následne izolovať a charakterizovať jej expresný profil. Projekt zároveň zahŕňa zavedenie eukaryotického expresného systému pre charakterizáciu hydroláz s predpokladanými post-translačnými modifikáciami v podmienkach nášho laboratória. Súčasťou projektu je aj získanie ďalších enzýmových charakteristík chitináz a beta-1,3-glukanázy izolovaných a purifikovaných v predchádzajúcom období z mäsožravých rastlín pre účely ich potenciálneho biotechnologického využitia. |
| Vnútrozemské slaniská strednej Európy: ostrovy špecifickej diverzity v čase výrazných zmien prírodného prostredia | |
| Inland saline habitats in Central Europe: islands of specific diversity in the midst of changes of natural ecosystems | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2024 – 31. 12. 2027 |
| Evidenčné číslo: | 2/0019/24 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Dítě Daniel, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Dítětová Zuzana, PhD., Mgr. Galvánek Dobromil, PhD., RNDr. Senko Dušan, PhD. |
| Anotácia: | Projekt nadväzuje na výsledky vlastného dlhodobého výskumu slanísk v Panónskej nížine a priľahlých regiónoch strednej Európy štúdiom ich vegetačnej dynamiky. Cieľom je identifikovať zásadné príčiny negatívnych zmien tohto celoeurópsky ohrozeného biotopu v časových odstupoch 5 až 20 rokov od regionálnej škály po územie celej Panónskej panvy. Hodnotíme úspešnosť viacerých obnovných aktivít získaných z dlhodobého sledovania dynamiky slanomilnej vegetácie na trvalých plochách v rôznych typoch využívania lokalít v rámci Podunajskej nížiny. Ďalším zámerom je stanoviť hranice slaniskovej vegetácie od vegetácie rôznych typov kontaktných biotopov použitím prístupu založenom na prezencii halofytov v rastlinných spoločenstvách. Nové budú vedomosti získané realizáciou základného výskumu inventarizácie a ekologickej väzby druhov rovnokrídlovcov ako indikátorov prírodných halofytných biotopov v menej preskúmaných regiónoch Panónskej nížiny. |
| CARBODNA - Nová analytická platforma pre in situ a in vitro analýzy komplexných sacharidov na báze aptamérov | |
| Aptamer-based analytical platform for in vitro and in situ analyses of complex carbohydrates | |
| Doba trvania: | 1. 9. 2022 – 31. 8. 2027 |
| Evidenčné číslo: | IM-2021-230 |
| Program: | IMPULZ |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Mravec Jozef, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Harenčár Ľubomír, PhD., Ing. Heldesová Katarína, Mgr. Klubicová Katarína, PhD. |
| Anotácia: | Komplexné sacharidy syntetizované rastlinami sú jedny z najdôležitejších prírodných polymérov pre ľudstvo, ako zdroj materiálov, energie a ako súčasť potravy a krmív. Pre ich vysokú molekulovú hmotnosť a komplexnosť, určenie ich presného množstva a štruktúry vo vzorke je veľmi technicky náročné. Napríklad súčasná metóda nazývaná Compositional Microarray Polymer Profiling (CoMPP) založená na špecifických monoklonálnych protilátkach zacielených na sacharidy a microarray technológii má niekoľko nedostatkov a vyžaduje vysoký stupeň expertízy, drahé vybavenie a je veľmi nákladná.Tento projekt má za ciel vyvinúť novu analytickú platformu na báze aptamérov (tiež nazývaných syntetické alebo chemické protilátky), krátkych polynukleotidov so schopnosťou viazať sa na určené molekuly s vysokou špecificitou a aviditou podobnou konvenčným proteínovým protilátkam. V rámci projektu vyvinieme nové aptaméry zacielené na významné komponenty rastlinných bunkových stien pre ktoré nie sú dostupné monoklonálne protilátky a súčasne sa pokúsime izolovať aptaméry rozoznávajúce komplikované trojdimenzionálne štruktúry vytvárajúce bunkovú stenu ako napríklad vzájomné interakcie biopolymérov. Vytvorené aptaméry budú použité na vytvorenie nového efektívneho systému na kvantifikáciu a kompozičné profilovanie vzoriek rôzneho pôvodu a určenia pomocou etablovaných metód molekulárnej biológie ako napríklad qPCR, detailné mikroskopické štúdium štruktúry bunkových stien a lokalizácie vzájomných interakcii murálnych komponentov. Súčasť projektu bude použitie tejto novej technológie na popísanie dynamiky bunkových stien počas somatickej embryogenézy a bunkovej elongácie. |
| EVOPLROHA - Význam reprodukčných systémov, hybridizácie a symbiotickej asociácie pre evolúciu a prežívanie cievnatých rastlín v prostredí skalných biotopov | |
| The role of reproductive systems, hybridization, and symbiosis in the evolution and long-term survival of vascular plants in a rocky environment | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2023 – 30. 6. 2027 |
| Evidenčné číslo: | APVV-22-0365 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Slovák Marek, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Adamčík Slavomír, PhD., Mgr. Caboň Miroslav, PhD., RNDr. Caboňová Michaela, PhD., Mgr. Cetlová Veronika, PhD., Mgr. Gajdošová Zuzana, RNDr. Galgóci Martin, PhD., Mgr. Gbúrová Štubňová Eliška, PhD., Mgr. Kantor Adam, Mgr. Klobučník Miroslav, PhD., Ing. Kučera Jaromír, PhD., Mgr. Melichárková Andrea, PhD. |
| Anotácia: | Nelesné skalnaté biotopy predstavujú ekologické ostrovy v rámci okolitej krajiny a napriek náročným environmentálnym podmienkam sú ohniskami biodiverzity s vysokým podielom reliktných a endemických druhov. Napriek tomu sa skalným druhom rastlín kvôli ich vysokej neprístupnosti venuje oveľa menej pozornosti ako ich príbuzným žijúcim v priľahlých ekosystémoch. V dôsledku toho zostali mechanizmy a faktory, ktoré sú základom ich adaptability a vývoja, neobjasnené a to i napriek faktu, že tieto poznatky sú kľúčové pre ich zachovanie a dlhodobé prežitie, najmä vo svetle globálnych klimatických zmien. Plánujeme preskúmať význam vybraných vnútorných a vonkajších znakov na dlho žijúcich krovitých druhoch rodu Daphne (Thymelaeaceae) využívajúc moderné vedecké prístupy (genomika založená na RAD sekvenovaní, meta-barcoding) v kombinácii s počítačovým modelovaním ekologických ník, karyologickými a morfologickými analýzami. Hlavným cieľom tohto projektu je porovnať celkovú genetickú štruktúru a úroveň klonality dvoch skalných špecialistov, D. arbuscula (Západné Karpaty) a D. petraea (Južné Alpy), s bežnejším no stále reliktným a vzácnym príbuzným D. cneorum. Zameriame sa tiež na zistenie úrovne medzidruhovej hybridizácie a introgresie, ako aj na diverzitu mykoríznych zoskupení u študovaných skalných druhoch a pokúsime sa navrhnúť hypotézy o ich úlohe pri adaptácii a prežívaní oboch druhov v skalných biotopoch. Dúfame, že náš výskum poskytne nové informácie nielen o cieľových druhoch, ale aj o evolúcii a adaptácii druhov žijúcich v náročnom prostredí skalných biotopov stredných nadmorských výšok v miernom pásme. Veríme, že výsledky projektu poskytnú kľúčové informácie pre riešenie stratégií ochrany, a tým aj zabezpečenie dlhodobého prežitia týchto cenných a vzácnych druhov európskej flóry. |
| Genetická analýza borievok Juniperus communis var. communis, J. sibirica a ich predpokladaných hybridov J. communis var. intermedia na Slovensku | |
| Genetic analysis of juniper species Juniperus communis var. communis, J. sibirica and their putative hybrids J. communis var. intermedia in Slovakia | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2023 – 31. 12. 2026 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0005/23 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Galgóci Martin, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Jurčík Ján, PhD., Mgr. Klobučník Miroslav, PhD., RNDr. Kormuťák Andrej, DrSc. |
| Anotácia: | Predmetom našej štúdie sú druhy J. communis var. communis L., J. sibirica Lodd in Burgsde a J. communis var. intermedia (Sahur) Sanio o ktorom sa predpokladá, že má hybridný pôvod za účasti zmienených rodičov. V rámci štúdia sa plánujeme zamerať na anatomické znaky ihlíc, ako aj urobiť DNA výskum, ktorého výsledkom by malo byť nájdenie DNA druhovo špecifického markera. Uskutočníme tiež populačno genetické štúdie, ktoré by mali priniesť nové poznatky ohľadne genetickej štruktúry a diverzity a tým vysvetliť jedinečnosti jednotlivých študovaných populácií. Rovnako sa plánujú uskutočniť hybridologické štúdie na preverenie hybridologickej afinity rodičovských druhov a s tým spojené štúdie zamerané na stanovenie kvality peľu a kvality na úrovni semien. Získané semená budú podrobené cytologickému štúdiu zameranému na štúdium pre- a pozygotických porúch v priebehu vývinu embryí. |
| Evolučné a ekologické dôsledky rastlinných invázií: aké sú potenciálne dopady hybridizácie a polyploidizácie po invázii na inváznosť taxónov rodu Solidago (zlatobyľ) v Európe? | |
| Evolutionary and ecological outcomes of plant invasions: What are the potential consequences of post-invasion hybridization and polyploidization on the invasiveness of Solidago taxa in Europe? | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2023 – 31. 12. 2026 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0024/23 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Šingliarová Barbora, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Skokanová Katarína, PhD., Mgr. Šlenker Marek, PhD., RNDr. Španiel Stanislav, PhD., Mgr. Zozomová Judita, PhD. |
| Anotácia: | Vzhľadom na zložitosť biologických invázií a následných procesov (napr. interakcie s pôvodnými druhmi) je dôkladné pochopenie kľúčových faktorov a ich manažment veľkou výzvou. Nepôvodní zástupcovia rodu Solidago (zlatobyľ) predstavujú v Európe výnimočne úspešné invázne druhy. V tomto projekte sa zameriavame na určenie vplyvu hybridizácie a introgresie v populáciách krížiacich sa inváznych a pôvodných druhov S. canadensis-xniederederi-virgaurea a polyploidizácie v populáciách S. gigantea na evolučný a invázny potenciál novovytvorených genotypov v rámci invadovaného areálu v Európe. Využijeme prístup, ktorý kombinuje skríning relatívneho obsahu DNA, vyhodnotenie podrobnej genetickej štruktúry populácií pomocou moderných molekulárnych markerov a zhodnotenie reprodukčného potenciálu a fitness parametrov. Očakávame, že projekt prinesie nové poznatky o mikroevolučných procesoch po inváziách a ich vplyve na ďalšiu inváznosť, ako aj poskytne podklady pre rozhodnutia v oblasti ochrany prírody a manažmentu. |
| Hodnotenie druhovej diverzity a fyziologickej odozvy rastlín na ekologické podmienky lužných lesov | |
| The plant species diversity and physiological response to changing ecological conditions of floodplain forests | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2023 – 31. 12. 2026 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0053/23 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Hrivnák Richard, DrSc. |
| Hrozienka v koláči biodiverzity jazýčkovitých húb (Ascomycota): taxonómia, evolučné vzťahy a životná stratégia | |
| Gemstones of biodiversity: taxonomy, evolutionary relationships and life strategies of target earth tongues (Fungi, Ascomycota) | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2023 – 31. 12. 2026 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0074/23 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Kučera Viktor, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Hindáková Alica, PhD., Mgr. Miháliková Tatiana |
| Anotácia: | Jazýčkovité huby (zástupcovia dvoch čeľadí: Geoglossaceae a Leotiaceae) patria medzi vzácne a považujú sa za ohrozené takmer vo všetkých krajinách ich výskytu. Napriek tomu počet známych druhov za posledné desaťročie narástol o viac ako tridsať. Na základe výskumu z našich minulých projektov je evidentné, že tento trend bude pokračovať. Zo sledovaných lokalít na území Karpát možno očakávať opísanie nových druhov v rode Microglossum a Geoglossum. Výsledkom spolupráce so zahraničnými kolegami bude predpokladané zviditeľnenie ďalších hrozienok v biodiverzitnom koláči, a to opis nových druhov pre vedu. Podľa doterajších výskumov je evidentné, že niektoré druhy rodov Sarcoleotia a Leotia tvoria mykorízu s rastlinami. Rody Leotia a Microglossum sú fylogeneticky príbuzné, preto predpokladáme, že by mohli mať aj podobné vlastnosti. Podľa našej testovacej štúdie postavenej na analýze DNA sa preto domnievame, že aj niektoré druhy rodu Microglossum, príp. ďalších rodov, vytvárajú mykorízu s koreňmi vyšších rastlín. |
| Integratívna taxonómia Elmidae a Dryopidae (Insecta: Coleoptera) ostrova Borneo - významného evolučného hotspotu biodiverzity | |
| The integrative taxonomy of Elmidae and Dryopidae (Insecta: Coleoptera) from Borneo - one of the major evolutionary biodiversity hotspots | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2023 – 31. 12. 2026 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 1/0541/23 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Čiampor Fedor, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Čiampor Fedor, PhD., RNDr. Čiamporová-Zaťovičová Zuzana, PhD., RNDr. Laššová Kristína, PhD. |
| Anotácia: | Borneo spolu s časťou Indočíny patrí k významným evolučným hotspotom biodiverzity Juhovýchodnej Ázie a jeho recentná fauna je pravdepodobne výsledok diverzifikácie in situ spojenej s akumuláciou imigrantov. Chrobáky čeľadí Elmidae a Dryopidae sú morfologicky a fyziologicky adaptované na život vo vodnom prostredí, výnimočne sú niektoré rody čeľade Dryopidae (napr. Sostea, Geoparnus, Spalacosostea) prispôsobené na život v pôde, hrabanke alebo vegetácii. Biodiverzita týchto skupín a ich evolučná minulosť sú málo preskúmané a to napriek skoro kozmopolitnému rozšíreniu a významu organizmov v eko-enviro štúdiach. Projekt rieši otázky taxonómie a fylogenézy bornejských druhov komplexným prístupom integratívnej taxonómie na základe mitochodriálnych a jadrových markerov v kombinácii s analýzou morfologických znakov a snaží sa rozoznať spoločné evolučné vzory a zákonitosti vo fylogenéze a rozšírení. |
| Kombinovaný manažment ako nástroj na ochranu a obnovu travinnobylinných biotopov | |
| Combined management as a tool for conservation and restoration of grassland habitats | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2023 – 31. 12. 2026 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0065/23 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Janišová Monika, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Galvánek Dobromil, PhD., Mgr. Ivascu Alina - Sorina, Mgr. Škodová Iveta, PhD. |
| Anotácia: | Ochrana, zlepšenie a potenciálne rozšírenie oblastí bohatých na biodiverzitu je najvyššou prioritou politík v rámci štátov, kontinentov ako aj globálne. Najnovšia výzva Európskej únie Green Deal označila biodiverzitu a ekosystémy za kľúčové pre zlepšenie kvality krajiny a zmiernenie účinkov klimatických zmien, pričom poloprírodné biotopy sú oblasťami, v ktorých možno dosiahnuť najúčinnejšie zmeny. Extenzívne tradičné poľnohospodárstvo zachované v horských oblastiach Karpát je inšpiráciou pre diverzifikáciu moderných agroekosystémov. Mechanizmy zvyšovania biodiverzity trávnych porastov diverzifikáciou a kombináciou poľnohospodárskych postupov sú však stále nedostatočne známe. V projekte plánujeme preskúmať viaceré aspekty vybraných kombinácií tradičných manažmentových postupov - kosenia, pasenia a hnojenia - a založiť riadený poľný experiment na testovanie ich účinkov na biodiverzitu, v prípade, že sa použijú ako obnovný zásah v modernej poľnohospodárskej krajine. |
| MEADOW - Druhovo bohaté lúky a pasienky Karpát: mapovanie, história, príčiny zmien a ochrana | |
| Species-rich Carpathian grasslands: mapping, history, drivers of change and conservation | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2022 – 30. 6. 2026 |
| Evidenčné číslo: | APVV-21-0226 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Janišová Monika, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Belák Andrej, PhD., Mgr. Dayneko Polina, PhD., RNDr. Dúbravková Daniela, PhD., Ing. Ďuricová Viktória, Mgr. Galvánek Dobromil, PhD., Mgr. Goga Tomáš, PhD., Mgr. Opravil Šimon, Mgr., MgA. Panáková Jaroslava, PhD., Mgr. Pazúr Róbert, PhD., Pazúrová Zlatica, RNDr. Skokanová Katarína, PhD., Mgr. Škodová Iveta, PhD. |
| Anotácia: | Európske poľnohospodárstvo sa nachádza na rázcestí. Pokračovať v industriálnej intenzifikácii poľnohospodárskej výroby a súvisiacom opúšťaní marginálnej pôdy znamená pokračovať v priamych negatívnych environmentálnych dopadoch na kvalitu krajiny a pokles biodiverzity. Druhou možnosťou je prijať kvalitu krajiny a jej udržateľnosť za podstatné kritériá optimalizácie a riadenia poľnohospodárskej výroby. Hlavným zámerom nášho transdisciplinárneho projektu je podporiť druhú možnosť, a to poskytnutím praktických vedeckých poznatkov o environmentálnych a spoločenských výhodách trvalo udržateľného obhospodarovania trávnych porastov v oblasti Karpát s využitím tradičných poľnohospodárskych postupov, a tiež o tom, ako by sa preň dali vytvoriť priaznivejšie spoločenské a inštitucionálne podmienky v rámci moderného slovenského hospodárstva. Hlavné ciele projektu sú: 1) identifikovať a zmapovať oblasti karpatského regiónu s vysokou biodiverzitou trávnych porastov a súvisiace miestne environmentálne a sociálne faktory; 2) identifikovať a zmapovať oblasti s vysokým environmentálnym a spoločenským potenciálom pre úspešnú ekologickú obnovu trávnych porastov na Slovensku; a 3) navrhnúť národnú stratégiu štátnej a mimovládnej podpory ekologickej obnovy, ochrany a správy identifikovaných oblastí s trávnymi porastmi. Ku komplexnému a praktickému porozumeniu hodláme dospieť prostredníctvom kolaboratívneho kombinovania najnovších dostupných plošných údajov za karpatský región, analytických metód a nástrojov, ale aj pionierskeho terénneho výskumu, a to paralelne za vedné odbory botanika, ekológia, geografia, diaľkový prieskum Zeme a etnografia/sociálna antropológia. Plánované výstupy projektu – vedecké štúdie a návrh stratégie podpory druhovo bohatých trávnych porastov – môžu popri priamom využití konkrétnymi zazmluvnenými domácimi odberateľmi (MŽP SR, BROZ) zároveň slúžiť aj ako predloha pre aplikovaný výskum v oblasti podpory ekologickej obnovy v Európe. |
| Rastlinné kalpaíny a ich molekulárny mechanizmus kontroly bunkovej identity | |
| Plant calpains and their molecular mode of action in cell fate control | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2022 – 30. 6. 2026 |
| Evidenčné číslo: | APVV-21-0227 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | doc. RNDr. Jásik Ján, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Demko Viktor, PhD., doc. RNDr. Jásik Ján, DrSc. |
| Anotácia: | XX |
| RET-EVOL-BRASS - Retikulátna alebo divergentná evolúcia? Objasnenie procesov, ktoré stoja za veľkou druhovou bohatosťou a endemizmom v rodoch čeľade Brassicaceae | |
| Reticulate or divergent evolution? Resolving processes behind the high species richness and endemism in Brassicaceae genera | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2022 – 30. 6. 2026 |
| Evidenčné číslo: | APVV-21-0044 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | prof. RNDr. Marhold Karol, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Cetlová Veronika, PhD., Mgr. Kantor Adam, RNDr. Skokanová Katarína, PhD., Mgr. Smatanová Janka, RNDr. Šingliarová Barbora, PhD., Mgr. Šlenker Marek, PhD., RNDr. Španiel Stanislav, PhD., Mgr. Zozomová Judita, PhD. |
| Anotácia: | Retikulátna evolúcia je pozoruhodná téma výskumu, ktorá si v posledných rokoch získala zvýšenú pozornosť najmä vďaka pokroku v poznávaní genómov a vývoju nových vedeckých metodík a prístupov. Dnes sa už všeobecne akceptuje fakt, že introgresia a hybridizácia významne ovplyvňujú evolúciu rastlín, ale naše poznanie týchto procesov a ich dopadu na diverzifikáciu a speciáciu je stále nedostatočné. Predkladaný návrh projektu sa zameriava na štúdium retikulátnej evolúcie v štyroch rodoch z čeľade Brassicaceae (Alyssum, Cardamine, Erysimum a Odontarrhena). Našim cieľom bude detailnejšie preskúmať, aký vplyv mali retikulátne udalosti na evolúciu študovaných rodov, zistiť, či vysoký podiel endemitov je dôsledkom opakovaných, nezávislých polyploidizačných udalostí alebo skôr dôsledkom zvýšenej diverzifikácie už vytvorených polyploidných línií. Budeme tiež študovať, ako mohli zmeny v areáloch druhov v minulosti aj v súčasnosti stimulovať introgresiu či alopolyploidnú speciáciu a budeme tiež sledovať spôsob a tempo evolúcie genómu alopolyploidov. Na dosiahnutie cieľov sme si zvolili komplexný metodický prístup, v ktorom budeme spájať metódy fylogenomické (RADseq a HybSeq metódy sekvenovania novej generácie, doplnené aj o analýzu mikrosatelitov), cytogenomické, cytometrické a morfometrické, ako aj modelovanie ekologických ník. Rozmanité dáta, zhromaždené z rôznych metodík a zdrojov, nám umožnia pozrieť sa na študované javy a procesy z odlišných uhlov pohľadu a získať tak o nich ucelenejší obraz. Keďže naše štúdium bude zamerané na rôzne skupiny druhov, poskytne nám to aj možnosť porovnávania a výsledky nebudú len druhovo alebo rodovo špecifické, ale umožnia nám odvodiť aj spoločné a všeobecnejšie platné mechanizmy retikulátnej evolúcie rastlín. |
| POLINES - Včely všetko nestihnú – DNA metabarkódingová analýza biodiverzity opeľovačov pre zlepšenie ich ochrany a ekosystémových služieb | |
| Bees cannot make it all - DNA metabarcoding analysis of pollinator biodiversity for improving their protection and ecosystem services | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2022 – 30. 6. 2026 |
| Evidenčné číslo: | APVV-21-0386 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Čiampor Fedor, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Čejka Tomáš, PhD., RNDr. Čiamporová-Zaťovičová Zuzana, PhD., RNDr. Laššová Kristína, PhD., RNDr. Májeková Jana, PhD., Mgr. Pekárik Ladislav, PhD., RNDr. Šibík Jozef, PhD., Mgr. Šibíková Mária, PhD. |
| Anotácia: | Podľa mnohých zdrojov sme svedkami masívneho úbytku biodiverzity, čo môže mať pre ľudstvo katastrofické následky. Kriticky ohrozené sú aj opeľovače, ktoré sú nenahraditeľné pre poľnohospodárstvo, výživu, fungovanie ekosystémov a zachovanie ich ekosystémových služieb. Skutočnú diverzitu opeľovačov a zloženie ich spoločenstva však nepoznáme a bez relevantných dát nie je možná ich efektívna ochrana. Potrebujeme preto výrazne skvalitniť poznatky a inovovať postupy biodiverzitného výskumu. Konvenčné postupy sú zdĺhavé, finančne náročné a náchylné k chybám, čo znižuje výpovednú hodnotu výsledkov. DNA (meta)barkóding v súčasnosti revolucionizuje našu schopnosť hodnotiť biodiverzitu v celom rade biotopov. Tento prístup je efektívny a ľahko realizovateľný, čo z neho robí nástroj 21. storočia pre rozsiahly výskum a monitorovanie biodiverzity.Projekt vychádza z najnovších poznatkov v oblasti DNA metabarkódingu bioty a využíva analýzu DNA dát v kombinácii s faktormi prostredia na hodnotenie stavu biodiverzity opeľovačov. Využitá bude aj environmentálna DNA (eDNA) z kvetov, čo je zatiaľ ojedinelý a inovatívny prístup k prieskumu biodiverzity tejto dôležitej skupiny živočíchov.Hlavnými cieľmi projektu je a) DNA metabarkódingová analýza biodiverzity opeľovačov spojených s pestovaním troch modelových plodín (repka, mak, jabloň), b) odhad vplyvu faktorov prostredia na diverzitu opeľovačov, c) odhad vplyvu biodiverzity opeľovačov na výnosy plodín a d) výrazné doplnenie referenčných DNA barkódingových databáz o unikátne dáta fauny opeľovačov.Výstupy projektu zlepšia všeobecné poznatky o biodiverzite, zlepšia možnosti rutinnej aplikácie DNA metód v budúcnosti a poskytnú poznatkovú bázu pre efektívnejšie prijímanie informovaných rozhodnutí v kontexte prispôsobovania sa zmene klímy a udržateľného rozvoja. |
| Maryna Kryvokhyzha, R2 - Postdoktorand | |
| Maryna Kryvokhyzha, R2 - Postdoctoral Fellow | |
| Doba trvania: | 1. 3. 2023 – 28. 2. 2026 |
| Evidenčné číslo: | 09I03-03-V01-00142 |
| Program: | Iné projekty |
| Zodpovedný riešiteľ: | Kryvokhyzha Maryna, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Kryvokhyzha Maryna, PhD. |
| Anotácia: | xx |
| Čo (ne)vieme o rode Crepidotus (Agaricomycotina, huby) | |
| What we (do not) know about the genus Crepidotus (Agaricomycotina, fungi) | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0346/22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Adamčík Slavomír, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Adamčík Slavomír, PhD., Mgr. Caboň Miroslav, PhD. |
| Anotácia: | Huby rodu Crepidotus (Agaricomycotina) majú klobúkaté plodnice s lupeňovitým hymenoforom a typicky redukovaným hlúbikom. Rastú na rôznych odumretých rastlinných substrátoch, predovšetkým na dreve. Sú cirkumpolárne rozšírené a relatívne bežné od tropických po hemiboreálne oblasti. Rod Crepidotus bol viackrát spracovaný monograficky, jednotlivé druhy však boli vymedzené len na základe morfologických znakov. Fylogenetické štúdie potvrdili rod Crepidotus ako samostatnú vývojovú líniu Agaricomycotina, ale ohraničenie druhov a príbuzenské vzťahy nie sú dostatočne známe a podporené. Tento projekt sa zameriava na definovanie fylogentických príbuzností v rode, zistenie druhovej diverzity a na presné definovanie konceptu druhov doposiaľ definovaných len morfologicky. Využijeme tradičné metódy štatisticky podporených morfologických pozorovaní v kombinácii s fylogenetickou analýzou viacerých regiónov DNA. Robustný dataset sekvencií, morfologických pozorovaní a ekologických údajov umožní sledovať evolučné procesy a adaptačnú funkciu morfologických štruktúr. |
| Chronické ionizujúce žiarenie ovplyvňuje odolnosť divorastúcich vodných rastlín proti škodcom: Objav a potvrdenie biochemických mechanizmov | |
| Chronic ionizing radiation affects susceptibility to pests in wild aquatic plants: Discovery and validation of biochemical mechanisms | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0106/22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Danchenko Maksym, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Kleman Juraj, PhD., Mgr. Klubicová Katarína, PhD., RNDr. Matúšová Radoslava, PhD., MSc. Mishra Shubhi, Mgr. Perniš Miroslav, PhD., doc. RNDr. Salaj Ján, DrSc., RNDr. Salaj Terézia, DrSc. |
| Anotácia: | Väčšina látok znečisťujúce životné prostredie, vrátane rádionuklidov, je perzistentná, a tým chronicky ovplyvňuje rastliny. Ionizujúce žiarenie je všadeprítomný stresový faktor s nejasnými dôsledkami pre živé organizmy dlhodobo vystavené nízkym dávkam radiácie. K poškodeniu bunkových biomolekúl prispievajú najmä reaktívne formy kyslíka. Ústrednou hypotézou tohto projektu je znížená imunita vodných rastlín, konkrétne trsti obyčajnej (Phragmites australis), prirodzene rastúcej v kontaminovaných jazerách uzavretej zóny v Černobyle. Po prvotnom overení hypotézy v laboratóriu biologickými testami kŕmenia hmyzu, plánujeme prispieť k objasneniu biochemických mechanizmov proteomickými metódami, vrátane štúdia karbonylácie proteínov, súvisiacej s oxidačným stresom. Získané údaje overíme a doplníme cielenými testami aktivity a imunolokalizácie enzýmov. Výsledky predkladaného projektu vyplnia medzery v znalostiach základnej rádiobiológie a prinesú praktické vedomosti pre monitorovanie kontaminovaných jazier. |
| Mikroskopické sinice a riasy ako významný zdroj exopolysacharidov | |
| - | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0054/22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Hindáková Alica, PhD. |
| Objasnenie funkčnej diverzity a ekologickej úlohy húb čeľade Clavariaceae | |
| Unraveling of functional diversity and ecological role of fungi of the family Clavariaceae | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0050/22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Caboň Miroslav, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Adamčík Slavomír, PhD., Mgr. Adamčíková Katarína, PhD., RNDr. Bacigálová Kamila, CSc., Ing. Kovácsová Margita |
| Anotácia: | Clavariaceae je čeľaď bazídiových húb (Basidiomycetes, Agaricomycotina) s kyjakovitými alebo korálovitými plodnicami. Zástupcovia tejto skupiny sú všeobecne známi ako indikátori kvality a prirodzenosti trávnatých porastov. Predchádzajúce štúdie preukázali prítomnosť Clavariaceae v koreňoch rastlín a naznačili, že tieto huby môžu tvoriť doposiaľ nedefinovaný symbiotický vzťah s cievnatými rastlinami. Ich ekologické preferencie, druhová diverzita, ani trofia však nie sú doteraz dostatočne preskúmané. Predkladaný projekt si kladie za cieľ objasniť diverzitu Clavariaceae analýzou vybraných molekulárnych markerov získaných sekvenovaním z DNA plodníc a metabarkódingovou analýzou pôdy a koreňov rastlín. Na rozlíšenie druhovej diverzity budú využité štatistické analýzy morfologických znakov a fylogenetické analýzy založené na sekvenciách získaných Sangerovým sekvenovaním. Na posúdenie diverzity Clavariaceae v trávnatých porastoch a ich diverzity v koreňoch rastlín využijeme dáta získané amplikónovým sekvenovaním. |
| Optimalizácia izolácie exozómov z Juniperus communis L. a charakterizácia exozomálneho proteómu použitím LC-MS/MS | |
| - | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2024 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | APD0113 |
| Program: | Iné projekty |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Jurčík Ján, PhD. |
| Anotácia: | Juniperus communis L. je stále zelený ihličnatý ker, ktorý spolu s ďalšími zástupcami jeho rodu boli oddávnavyužívaní v tradičnej medicíne, gastronómii, farmaceutike a alkoholických nápojoch, pre ich obsah biologickyaktívnych zlúčenín. Exozómy sú nano-sized vesikulárne fosfolipidové častice bežne vylučované z eukaryotickýchbuniek do extracelulárneho priestoru a v súčastnosti prebieha rozsiahly výskum pre ich potenciálne terapeutické adiagnostické účely. Exozómovo podobné častice odvodené z rastlín (PDENs) sú významné z hľadiska ich nákladu,pretože obsahujé DNA, RNA, lipidy a proteíny, ktoré sú neskôr uvoľnené do extracelulárnej matrix ako formabunkovej komunikácie a majú potenciál dodávať nano-bioaktívne zlúčeniny do ľudského tela. Cieľom môjho projektuje optimalizovať izoláciu PDENs zo zrelých plodov Juniperus communis L., a ako prvý charakterizovať proteómizolovaných PDENs z Juniperus communis L. Potenciál použitia PDENs je významný naše výsledky prispejú klepšiemu pochopeniu pôsobenia PDENs a exozómov v organizmoch. |
| Plasticita láskavca v odpovedi na ťažké kovy: viacstupňová analýza od ekofyziologických po molekulárne aspekty | |
| Amaranth plasticity in response to heavy metals: multi-scale analysis from ecophysiological to molecular aspects | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | 2/0013/22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Hricová Andrea, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Gajdošová Alena, CSc., Mgr. Hunková Júlia, PhD., MVDr. Kačírová Jana, PhD., Mgr. Lisinovičová Monika, Mgr. Mistríková Veronika, PhD., Ing. Szabóová Monika, PhD. |
| Anotácia: | Láskavec (Amaranthus spp.) si v poslednej dobe získava popularitu najmä pre svoje agronomické ale hlavne výnimočné výživové vlastnosti. Charakterom rastu a vývinu je tento druh vhodný aj k využitiu na remediáciu pôd kontaminovaných ťažkými kovmi. Hlavným cieľom projektu je preto skúmanie jeho plasticity v odpovedi na vybrané ťažké kovy a to na úrovni rastu a morfológie, ekofyziológie, biochemického statusu a profilu ionómu, ktorých zmeny sú so stresom primárne spojené. Zameriame sa tiež na identifikáciu génov, ktorých expresia je regulovaná vplyvom stresu vyvolaného ťažkými kovmi, ako aj na metagenomickú analýzu biodiverzity endofytických spoločenstiev v rastlinách láskavca po aplikácii testovaných ťažkých kovov, ktoré napomáhajú adaptácii rastlín na stres a môžu zvýšiť fytoremediačnú schopnosť hostiteľských rastlín. Vyhodnotíme tiež účinok kremíka, ktorý vo všeobecnosti napomáha rastlinám v obranyschopnosti voči škodlivým účinkom kovov na charakteristiky a vlastnosti, ktoré sú predmetom analýz projektu. |
| DECISION - Pochopenie komplexnej odpovede biodiverzity na lesný manažment: integrácia multi-taxonomického prístupu v hodnotení ekosystémových funkcií | |
| Understanding of complex biodiversity response to forest management: integration of multi-taxa approach in ecosystem function assessments | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0097/22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Šibík Jozef, PhD. |
| Anotácia: | XX |
| URPON - Pondy v mestskom prostredí – biodiverzita, nepôvodná biota a ekologická kvalita | |
| Ponds in the urban environment - biodiversity, non-native biota and ecological quality | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0044/22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Čejka Tomáš, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Čiamporová-Zaťovičová Zuzana, PhD., prof. Ing. Hamerlík Ladislav, PhD., Mgr. Kokavec Igor, PhD., RNDr. Navara Tomáš , PhD. |
| Anotácia: | Projekt je zameraný na výskum štruktúry spoločenstiev bentických bezstavovcov nedostatočne poznaných mestských limnických biotopov (tzv. pondov), ktoré sú významné ako potenciálne zdroje biodiverzity pôvodných a centrá šírenia nepôvodných druhov. Hlavným cieľom je poznanie zákonitostí biologickej diverzity mestských pondov, s dôrazom na [1] porovnanie dôležitosti rôznych typov pondov pre zachovanie pôvodnej biodiverzity, [2] prienik a prežívanie nepôvodných druhov makrozoobentosu v mestskom prostredí a [3] pôvod a smer šírenia ich populácií modelových nepôvodných druhov na základe genetických analýz. Pre výskum sme vybrali 10 slovenských miest v karpatskom a panónskom ekoregióne so zastúpením rôznych typov pondov. Výsledky podrobného systematického výskumu prispejú k doterajším útržkovitým vedomostiam v poznaní kauzálnych vzťahov medzi diverzitou, distribúciou a environmentálnym stavom týchto biotopov. |
| Rozšírenie vybraných škodlivých patogénov Pinus sp. vzhľadom ku klimatickej zmene | |
| Impact of climate change on the distribution of selected pathogens of Pinus sp. trees | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0132/22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Senko Dušan, PhD. |
| Anotácia: | XX |
| Sledovanie vplyvu zasolenia na diverzitu endofytických baktérií so zameraním na identifikáciu halotolerantných druhov zvyšujúcich stresovú toleranciu láskavca | |
| - | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2024 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | APD0022 |
| Program: | Iné projekty |
| Zodpovedný riešiteľ: | MVDr. Kačírová Jana, PhD. |
| Anotácia: | Počas svojho životného cyklu sú rastliny vystavené mnohým biotickým a abiotickým stresovým faktorom. Salinitapôdy je jedným z hlavných abiotických stresov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú rast a produkciu plodín. Pri snahe znížiťnepriaznivé účinky zasolenia na rastliny sa využíva mnoho stratégií ako genetické modifikácie, aplikácia benefičnýchelementov alebo inokulácia prospešných baktérií podporujúcich rast rastlín. Endofytické baktérie sú skupinoumikroorganizmov, ktoré žijú vo vnútorných rastlinných pletivách. Bolo preukázané, že endofyty napomáhajú rastlinámzvládať stres prostredníctvom viacerých mechanizmov. Nie je však známe, k akým zmenám v zložení rastlinnejmikrobiálnej komunity dochádza vplyvom zvýšenej koncentrácie soli v pôde. Cieľom predkladaného projektu budepomocou sekvenovania novej generácie sledovať zmeny v zastúpení endofytických baktérií pri zvyšujúcej sakoncentrácii soli. Objektom skúmania budú dve odrody láskavca (Amaranthus spp.), ktorý sa v posledných rokochpovažuje za perspektívnu pseudoobilninu pre svoju vysokú nutričnú a funkčnú hodnotu. Očakávaným prínosomprojektu budú poznatky o zmenách v diverzite bakteriálnych spoločenstiev v odrodách láskavca s odlišnou citlivosťouna prítomnosť vyššej koncentrácie soli, a možnosti využitia halotolerantných druhov baktérií pri indukovanejrezistencii a podpore rastlín v odolávaní voči stresu zo zasolenia. |
| Vplyv proteínov bunkovej steny na embryogénnu kapacitu pri vybraných druhoch ihličnanov | |
| Influence of the cell wall proteins on embryogenic capacity of selected of conifers | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | 2/0032/22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Klubicová Katarína, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Danchenko Maksym, PhD., Ing. Harenčár Ľubomír, PhD., Ing. Heldesová Katarína, MSc. Kale Rohan Arjun, RNDr. Matúšová Radoslava, PhD., MSc. Mishra Shubhi, Mgr. Mravec Jozef, PhD., Mgr. Perniš Miroslav, PhD., RNDr. Salaj Terézia, DrSc. |
| Anotácia: | Bunková stena (BS) je komplexná a dynamická štruktúra rastlinnej bunky, ktorá ovplyvňuje rast a morfológiu rastlín počas vývinu a pri odpovedi na faktory životného prostredia. Proteíny majú, napriek nízkemu zastúpeniu v BS, dôležité úlohy vo fyziologických procesoch a mnohé z nich sú tiež potenciálne využiteľné v biotechnológiách. Somatická embryogenéza (SE) predstavuje účinný regeneračný systém, vhodný na štúdium základných otázok vývinu rastlín a tiež vhodnú metódu vegetatívneho rozmnožovania ihličnatých drevín. Procesy prebiehajúce počas SE nie sú úplne objasnené, avšak ich pochopenie je nevyhnutné pre efektívne využitie regeneračného systému na rozmnožovanie ihličnatých drevín v podmienkach in vitro. Cieľom projektu je štúdium proteínov BS potenciálne dôležitých pri indukcii embryogénnych pletív vybraných druhov ihličnanov proteomickými metódami. Získané výsledky môžu viesť k navrhnutiu markerov pre SE a k lepšiemu pochopeniu procesov prebiehajúcich počas SE u vybraných ihličnanov. |
| Život na hrane. Evolučné a bioekologické aspekty stenoendemického druhu Daphne arbuscula Čelak. (Thymelaeaceae) obývajúceho extrémne skalné biotopy | |
| Living on the edge. Evolutionary and bioecological aspects of narrow endemic Daphne arbuscula Čelak. (Thymelaeaceae) inhabiting extreme rocky habitats | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0098/22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Kučera Jaromír, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Cetlová Veronika, PhD., Mgr. Gajdošová Zuzana, Mgr. Gbúrová Štubňová Eliška, PhD., Mgr. Slovák Marek, PhD. |
| Anotácia: | Výskumný projekt je zameraný na rekonštrukciu evolučných, genetických a ekologických aspektov západokarpatského stenoendemického druhu Daphne arbuscula (Thymelaeaceae) obývajúceho ekologicky extrémne biotopy. Identifikujeme znaky, ktoré pokladáme za kľúčové pre jeho adaptáciu a prežitie in situ. Na odhalenie genetickej štruktúry, fylogeografickej histórie, úrovne klonality ako aj asociácií medzi genetickou diverzitou a produkciou semien u D. arbuscula použijeme genomickú metódu (RAD sekvenovanie) ako aj karyologické a vegetačno-ekologické analýzy. Budeme hodnotiť vzťahy medzi D. arbuscula a asociáciami arbuskulárnej mykorízy, ktoré tiež zohrávajú kľúčovú úlohu pri samotnom prežívaní druhu. Výsledky by mali objasniť faktory a procesy zodpovedné za prežitie a adaptáciu tohto vlajkového karpatského endemitu v ekologicky náročnych podmienkach. Budú tiež východiskom pre efektívnu ochranársku prax a súvisiacu legislatívu. Pridanou hodnotou bude návrh regionálnej značky vo vzťahu k Muránskej planine. |
| Olena Bielikova, R2 – Postdoktorand | |
| Olena Bielikova, R2—Postdoctoral Fellow | |
| Doba trvania: | 1. 9. 2022 – 31. 8. 2025 |
| Evidenčné číslo: | 09I03-03-V01-00075 |
| Program: | Iné projekty |
| Zodpovedný riešiteľ: | Bielikova Olena , PhD. |
| Anotácia: | Cieľom projektu je jednak umožniť analyzovať vlastné vzorky, aby mohla pokračovať vo svojich experimentálnych témach (genetická štruktúra lososovitých rýb s cieľom zachovať druhovú rozmanitosť ichtyocenóz riek západnej oblasti Ukrajiny, štúdium genetickej diverzity rôznych skupín rýb v nádržiach Ukrajiny). Zapojenie Dr Bielikovej do našich aktivít bude zamerané hlavne na terénny výskum, molekulárne analýzy a spracovanie dát v rámci projektov VEGA 2/0084/21 (eDNA metabarkóding sladkovodných ekosystémov) a APVV-21-0386 (Výskum biodiverzity opeľovačov na základe analýzy DNA). |
| Polina Dayneko, R2 – Postdoktorand | |
| Polina Dayneko, R2—Postdoctoral Fellow | |
| Doba trvania: | 1. 9. 2022 – 31. 8. 2025 |
| Evidenčné číslo: | 883/2022 |
| Program: | Iné projekty |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Dayneko Polina, PhD. |
| Anotácia: | Projekt je zameraný na začlenenie ukrajinskej postdoktorandky do troch národných výskumných projektov. V rámci nich bude pomáhať pri terénom výskume a príprave spoločných publikácií. |
| Olha Lakhneko, R2 – Postdoktorand | |
| Olha Lakhneko, R2—Postdoctoral Fellow | |
| Doba trvania: | 1. 8. 2022 – 31. 7. 2025 |
| Evidenčné číslo: | 09I03-03-V01-00005 |
| Program: | Iné projekty |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Lakhneko Olha, PhD. |
| Anotácia: | XX |
| Yuliia Kutsokon, R2 – Postdoktorand | |
| Yuliia Kutsokon, R2—Postdoctoral Fellow | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 7. 2025 |
| Evidenčné číslo: | 09I03-03-V01-00004 |
| Program: | Iné projekty |
| Zodpovedný riešiteľ: | Kutsokon Yuliia, PhD. |
| Anotácia: | xx |
| FUNPOXHYB - Hybridné hémové peroxidázy húb z pralesa s využitím v environmentálnych biotechnológiách | |
| Fungal hybrid heme peroxidases from primeval forest with application in environmental biotechnologies | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2021 – 30. 6. 2025 |
| Evidenčné číslo: | APVV-20-0284 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Adamčík Slavomír, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Bauerová Vladena, PhD., Mgr. Caboň Miroslav, PhD., RNDr. Ferianc Peter, CSc., Ing. Harichová Janka, RNDr. Chovanová Katarína, PhD., Mgr. Poljovka Andrej, MSc. Shapkin Vasilii, RNDr. Zámocký Marcel, DrSc. |
| Anotácia: | Hybridné hémové peroxidázy (EC 1.11.1.7) sú novoobjavené špecifické oxidoreduktázy schopné štiepiť reaktívne peroxidové väzby v anorganických aj organických zlúčeninách za súčasnej oxidácie predovšetkým organických zlúčenín na radikálové produkty, ktoré môžu následne vstúpiť do polymerizačnej reakcie. Je známych vyše 260 kompletných sekvencií týchto unikátnych enzýmov z celogenómových DNA, ktoré po preklade do proteínových sekvencií vykazujú vysoký stupeň konzervácie a zatiaľ boli objavené iba v ríši húb. Na základe vysoko konzervovaných typických sekvenčných čŕt umožňujúcich väzbu hémovej prostetickej skupiny boli zaradené ako zatiaľ posledná novoobjavená rodina do veľmi rozsiahlej peroxidázovo-katalázovej superrodiny. Tá celkovo obsahuje už vyše 41000 reprezentantov z prokaryotov aj z eukaryotov. Hybridné peroxidázy predstavujú svojou katalytickou aktivitou extracelulárne enzýmové antioxidanty so širokým využitím pri potláčaní toxických účinkov oxidačného stresu. Nedávno bola popísaná ich expresia a funkcia vo fytopatogénnych hubách. V nami predkladanom projekte sa chceme zamerať na výskum kompletných génových DNA klastrov, odpovedajúcich mRNA transkriptov ako aj príslušných sekretovaných izozýmov hybridných hémových peroxidáz u nepatogénnych húb izolovaných zo zachovaných pralesových biotopov Slovenska. Našim cieľom je získať stabilnú heterológnu expresiu vybraných rekombinantných hybridných peroxidáz s najvyššou možnou katalytickou efektivitou pre túto rodinu a purifikovať dostatočné množstvá týchto enzýmových antioxidantov aby bolo možné z vyprodukovaných kryštálov týchto bielkovín určiť ich charakteristickú trojrozmernú štruktúru. To umožní vysvetliť ich reaktivitu ako vzťah medzi štruktúrou a funkciou v hémovom katalytickom centre. Pre žiadnu hybridnú peroxidázu ešte takáto kryštálová štruktúra doposiaľ nie je známa, preto jej vyriešenie pre unikátne peroxidázy získané z pralesových biotopov otvára veľké možnosti budúceho využitia v zelených biotechnológiách. |
| AQUARAD - Chronické ionizujúce žiarenie narúša odolnosť vodných rastlín voči škodcom: Štúdium a validácia biochemických mechanizmov | |
| Chronic ionizing radiation compromises resistance to pests in wild aquatic plants: Discovery and validation of biochemical mechanisms | |
| Doba trvania: | 1. 8. 2021 – 30. 6. 2025 |
| Evidenčné číslo: | APVV-20-0545 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Danchenko Maksym, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Baráth Peter, PhD., Ing. Kleman Juraj, PhD., Mgr. Klubicová Katarína, PhD., Mgr. Kohútová Lenka, PhD., Ing. Libantová Jana, CSc., RNDr. Matúšová Radoslava, PhD., MSc. Mishra Shubhi, RNDr. Mucha Ján, CSc., Mgr. Perniš Miroslav, PhD., Ing. Rajninec Miroslav, PhD., doc. RNDr. Salaj Ján, DrSc., Mgr. Siváková Barbara, PhD. |
| Anotácia: | Väčšina látok, ktoré znečisťujú životné prostredie, vrátane rádionuklidov, perzistentne ovplyvňuje kultúrne ako i divorastúce rastlinné druhy. Dlhodobý účinok nízkych dávok ionizujúceho žiarenia prestavuje všadeprítomný stresový faktor s nejasnými následkami na rastliny. Jeden zo známych mechanizmov poškodzovania biologických molekúl v bunkách je sprostredkovaný reaktívnymi formami kyslíka. Súčasný výskum na strukovinách vystavených stresu v porovnaní s kontrolou odhalil značné zmeny v syntéze bielkovín podieľajúcich sa na obrannej odpovedi rastlín. V prípade divorastúcich vodných rastlín bol pri terénnych prieskumoch taktiež pozorovaný značný pokles ich odolnosti, ktorý sa prejavil v ich zvýšenej náchylnosti na napadnutie roztočmi. Ústrednou hypotézou predkladaného projektu je zistiť, či dochádza k narušeniu fytoimunity v dôsledku oxidačného poškodenia regulačných proteínov vo vodných rastlinách druhu trsti obyčajnej (Phragmites australis), ktoré prirodzene rastú v kontaminovaných jazerách Černobyľskej uzavretej zóny. V prvej časti projektu sa zameriame na popis a analýzu biologického poškodenia rastlín rastúcich v kontaminovanom prostredí. Následne budeme rastliny analyzovať proteomickým prístupom, výstupy ktorého nám umožnia detegovať kľúčové faktory imunitnej obrany. Paralelne budeme skúmať jednu z najčastejších modifikácií proteínov počas oxidačnej nerovnováhy - karbonyláciu. Údaje zo skríningového štádia budú validované pomocou špecifických enzymatických, imunolokalizačných testov a analýz expresie vybraných génov. Výsledky projektu by mohli podstatným spôsobom vyplniť medzeru v znalostiach základnej rádiobiológie a priniesť poznatky využiteľné na monitorovanie alebo potenciálne hospodárske využitie kontaminovaných jazier. Riešenie projektu predpokladá založenie nezávislej výskumnej skupiny hlavného riešiteľa a začiatok spolupráce medzi akademickými laboratóriami so skúsenosťami v danej oblasti výskumu. |
| STRAKA - Strom a krajina – vplyv drevín na diverzitu pôdnych mikroorganizmov v poľnohospodárskej krajine | |
| Tree and country – influence of trees on diversity of soil microorganisms in agricultural land | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2021 – 30. 6. 2025 |
| Evidenčné číslo: | APVV-20-0257 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Adamčík Slavomír, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Adamčíková Katarína, PhD., Mgr. Caboň Miroslav, PhD., Mgr. Galvánek Dobromil, PhD., Ing. Harichová Janka, RNDr. Chovanová Katarína, PhD., Kozárová Gabriela, MSc. Shapkin Vasilii, RNDr. Šibík Jozef, PhD., RNDr. Valachovič Milan, DrSc., Mgr. Vantarová Katarína, PhD., RNDr. Zámocký Marcel, DrSc. |
| Anotácia: | Prítomnosť solitérnej dreviny mimo lesných biotopov má dobre známe pozitívne aj negatívne dôsledky pre pasienky, lúky a kultúry poľnohospodárskych plodín. Bezprostredná blízkosť stromov spôsobuje zatienenie a s tým spojenú zmenu diverzity bylinného podrastu a spravidla nižší vzrast poľnohospodárskych porastov. Medzi pozitívny vplyv prítomnosti stromov patrí zvýšenie diverzity organizmov a s tým spojenú zvýšenú ekosystémovú funkciu. Úrodnosť pôdy, stabilita ekosystému a trvalo udržateľný rozvoj krajiny v zásadnej miere závisia od vlastností pôdy. Pôdne mikroorganizmy citlivo a rýchlo reagujú na akékoľvek zmeny v pôdnych charakteristikách a majú zásadnú úlohu pri kolobehu živín a stabilite ekosystému. V súčasnosti je málo pochopenou a o to dôležitejšou otázkou diverzita pôdnych organizmov. Prítomnosť drevín v poľnohospodárskej krajine je sprevádzaná výskytom špecifických skupín pôdnych húb s najvýraznejšou skupinou ektomykoríznych symbiontov. V pôde lúk a pasienkov dominujú CHEGD huby s pravdepodobne biotrofným spôsobom výživy. V poľnohospodárskych kultúrach sú významnou skupinou arbuskulárne mykorízne huby. Tento projekt študuje interakciu symbiotických, parazitických a saprofytických húb spojenú s prítomnosťou stromov v poľnohospodárskej krajine. Takisto vyhodnocuje možné zmeny v abiotických charakteristikách pôdy. Projekt využíva pokročilé metódy sekvenovania environmentálnej DNA, pôdne analýzy a počítačové modelovanie vplyvu ekologických faktorov. |
| Ako environmentálna DNA (eDNA) odráža život v alpínskych jazerách a ich povodiach: DNA metabarkóding vo výskume tatranských plies | |
| How environmental DNA (eDNA) reflects life in alpine lakes and their catchments: DNA metabarcoding in the Tatra lakes research | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0084/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Čiamporová-Zaťovičová Zuzana, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Čejka Tomáš, PhD., RNDr. Čiampor Fedor, PhD., RNDr. Laššová Kristína, PhD., Mgr. Pekárik Ladislav, PhD. |
| Anotácia: | Horské jazerá sú z globálneho hľadiska unikátne vodné biotopy, ktoré významne prispievajú k tvorbe regionálnej biodiverzity a zachovaniu ekosystémových služieb. Mnohé z týchto biotopov sú však ohrozené, a to najmä ľudskou činnosťou a zmenou klímy. Ich ochrana je preto nutná, ale musí byť založená na presných a aktuálnych dátach. Projekt, v nadväznosti na doterajší výskum tatranských plies, po prvýkrát využije v hodnotení biodiverzity alpínskych jazier inovatívne molekulárne metódy: metabarkóding, analýzu environmentálnej DNA, NGS. Tie majú veľký potenciál presne a podrobne opísať aktuálny stav biodiverzity plies, resp. ich povodí, identifikovať výskyt zriedkavých/nepôvodných druhov, determinovať vplyv faktorov prostredia na vodnú biotu a zhodnotiť genetickú variabilitu druhov. Súčasťou projektu je generovanie referenčných molekulárnych dát (DNA barkóding) vodnej fauny Tatier, ktoré sú nevyhnutné pre správnu interpretáciu výstupov metabarkódingu a umožnia ich využitie v modernom monitoringu. |
| - | |
| Discovery of novel hydrolytic enzymes in carnivorous plants | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2024 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | APP0553 |
| Program: | DoktoGrant |
| Zodpovedný riešiteľ: | MSc. Kale Rohan Arjun |
| Diverzita bioty miest v karpatsko-panónskej oblasti | |
| Diversity of urban biota in the Carpathian-Pannonian region | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0108/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Májeková Jana, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Čejka Tomáš, PhD., Ing. Hrivnák Richard, DrSc., Ing. Slezák Michal, PhD., RNDr. Svitková Ivana, PhD., Mgr. Vantarová Katarína, PhD. |
| Anotácia: | Projekt sa zaoberá výskumom biodiverzity v mestskom prostredí na území dvoch významných stredoeurópskych bioregiónov – Panónskeho a Karpatského. Po viacnásobnej stratifikácii bolo vybraných 30 slovenských miest, reprezentatívne rozdelených na základe (bio)geografickej polohy a demografie. Výskum bude v rámci každého mesta prebiehať na dvoch modelových, ekologicky významne previazaných skupinách (cievnaté rastliny a suchozemské ulitníky) a na siedmych biotopoch typických pre mestské prostredie. Predkladaný projekt má za cieľ zistiť: 1) Ako vplývajú environmentálne a antropogénne faktory na diverzitu pôvodných druhov v rôznych typoch mestského prostredia a na prenikanie nepôvodných druhov do miest, 2) či je rozdiel v štruktúre diverzity modelových skupín organizmov v Karpatskej a Panónskej biogeografickej oblasti, a 3) ktorý z urbánnych biotopov je najvýznamnejší z hľadiska biodiverzity a môže potenciálne slúžiť ako indikačný. |
| Diverzita lúčnych a pasienkových biotopov Slovenska po dvoch dekádach v Európskej únii | |
| Diversity of grassland habitats in Slovakia after two decades in the EU | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0132/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Vantarová Katarína, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Dúbravková Daniela, PhD., Mgr. Galvánek Dobromil, PhD., RNDr. Halada Ľuboš, CSc., Mgr. Janišová Monika, PhD., Mgr. Smatanová Janka, Mgr. Škodová Iveta, PhD., Ing. Špulerová Jana, PhD. |
| Anotácia: | Využívanie krajiny sa dynamicky mení v čase a tieto zmeny sa odrážajú aj v zložení a štruktúre vegetácie. Nemalou mierou prispievajú k zmene poľnohospodárskej krajiny agrodotácie, ktoré sa začali poberať od r. 2004 po vstupe SR do Európskej únie. Cieľom projektu je pomocou opakovaných fytocenologických zápisov vyhodnotiť zmeny vo floristickom zložení a zastúpení funkčných skupín travinno-bylinných biotopov európskeho a národného významu, ku ktorým dochádza v dôsledku zmien v spôsobe využívania krajiny vplyvom poľnohospodárskych podpôr zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Na základe výsledkov bude možné posúdiť efektivitu a vplyv podpôr na stav biotopov. Súčasne budeme pokračovať v testovaní vplyvu rôznych manažmentových zásahov na zloženie travinno-bylinnej vegetácie na trvalých plochách. Výsledky budú slúžiť predovšetkým zamestnancom Štátnej ochrany prírody a budú podkladom pre optimalizáciu manažmentových opatrení na udržanie priaznivého stavu európsky a národne významných biotopov. |
| Diverzita spoločenstiev húb a rias asociovaných v lišajníkoch s centrom rozšírenia v Mediteráne na ekologickej a priestorovej úrovni | |
| Diversity of fungal and algal communities associated to Mediterranean centered lichens at ecological and spacial levels | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0054/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Bérešová Anna, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Caboň Miroslav, PhD., Mgr. Fačkovcová Zuzana, PhD., Ing. Kučera Jaromír, PhD., RNDr. Senko Dušan, PhD., Mgr. Slovák Marek, PhD., Mgr. Zozomová Judita, PhD. |
| Anotácia: | Biodiverzita významne ovplyvňuje schopnosť biologických a ekologických systémov odpovedať na globálne zmeny prostredia. Projekcie klimatických zmien poukazujú na zvyšovanie klimatických odchýlok regiónov a biómov, ktoré mali dlhodobo stabilnú klímu, napr. Mediteránnych oblastí. Pre pochopenie vplyvu klimatických zmien na biodiverzitu je preto kľúčové jej poznanie na všetkých úrovniach. Recentné fylogenetické a ekologické štúdie ukazujú, že druhy lišajníkov rodu Solenopsora možno použiť ako modely na skúmanie diverzity a ekologických adaptácií symbiotických organizmov v Mediteránnom regióne. V tomto projekte chceme testovať hypotézu, že diverzita fungálnych a algálnych spoločenstiev asociovaných v stielkach druhov rodu Solenopsora koreluje s evolučnou históriou a ekológiou dvoch vybraných druhov – S. candicans s areálom presahujúcim hranice Stredomoria; a S. grisea s areálom striktne viazaným na Stredomorie. |
| Evolučná dynamika (sub)mediteránnej flóry: odhalenie príčin vysokej druhovej diverzity v rodoch Alyssum a Odontarrhena (Brassicaceae) | |
| Evolutionary dynamics of the (Sub-)Mediterranean flora: uncovering causes of high species diversity in Alyssum and Odontarrhena (Brassicaceae) | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0022/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Španiel Stanislav, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Caboňová Michaela, PhD., Mgr. Cetlová Veronika, PhD., Mgr. Kempa Matúš, PhD., prof. RNDr. Marhold Karol, DrSc., Mgr. Melichárková Andrea, PhD., Mgr. Smatanová Janka, Mgr. Šlenker Marek, PhD., Mgr. Zozomová Judita, PhD. |
| Anotácia: | Budeme skúmať evolúciu druhových komplexov z rodov Alyssum a Odontarrhena (tribus Alysseae, čeľaď Brassicaceae) so zameraním na centrá diverzity v Mediteráne a v priľahlých pohoriach. Naším cieľom je objasniť evolučné procesy, ktoré viedli k diverzifikácii a speciácii rastlín v tomto regióne, zhodnotením úlohy polyploidie, hybridizácie, ekologickej divergencie a minulých zmien v areáloch. Taktiež prehodnotíme taxonómiuštudovaných komplexov. Použijeme metódy stanovenia ploidnej úrovne prietokovou cytometriou, DNA sekvenovania (Sangerovo sekvenovanie vybraných cieľových úsekov DNA a metódy sekvenovania novej generácie - HybSeq a RADseq), modelovania ekologických ník a multivariačnej morfometriky. Aktualizujeme online prístupnú karyologickú a nomenklatorickú databázu Alysseae (AlyBase), ktorá je užitočným nástrojom pre integráciu taxonomických poznatkov a výskumu tohto tribusu. Tento projekt prispeje k lepšiemu pochopeniu diverzity a evolúcie rastlín na území (Sub)Mediteránu a k ich efektívnej ochrane. |
| Flóra Slovenska – čeľaď Asteraceae (2. časť): biosystematické štúdium kritických taxónov | |
| Flora of Slovakia – Asteraceae family (Part 2): biosystematic study of critical taxa | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0161/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Hodálová Iva, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Goliašová Kornélia, CSc., RNDr. Letz Dominik Roman, PhD., RNDr. Májeková Jana, PhD., RNDr. Mereďa Pavol, PhD., Mgr. Miháliková Tatiana, Mgr. Pribulová Katarína, RNDr. Skokanová Katarína, PhD., RNDr. Šingliarová Barbora, PhD. |
| Anotácia: | Projekt je zameraný na taxonomickú a chorologickú revíziu vybraných zástupcov čeľade Asteraceae na Slovensku, resp. v širšom stredoeurópskom priestore. Hlavným výstupom bude ďalšia zo sérií monografií diela Flóra Slovenska, konkrétne zväzok VI/2 (2. časť), obsahujúci spracovanie 4 tribusov (Cardueae, Eupatoriae, Heliantheae a Inuleae); viac ako 55 rodov a 140 druhov. Každý taxón bude podrobne charakterizovaný z hľadiska nomenklatúry, morfológie, karyológie, ekológie a chorológie. Súčasťou budú aj určovacie kľúče (v slovenčine a angličtine), originálne perokresby rastlín a mapy rozšírenia. V rámci taxonomicky komplikovaných skupín rodov Centaurea, Colymbada, Cyanus a Helianthus budú v osobitných publikáciách uverejnené aj hlbšie systematické štúdie. V rámci projektu pripravíme taktiež knižné vydanie zrevidovaného slovenského menoslovia cievnatých rastlín (ca 25000 hesiel) a elektronické vydanie knihy Osobnosti botaniky na Slovensku v rozšírenoma doplnenom znení (ca 630 hesiel). |
| Molekulárne a bunkové mechanizmy diferenciácie adventívnych koreňov | |
| Molecular and cellular mechanisms of adventitious root differentiation | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0173/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | doc. RNDr. Jásik Ján, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Demko Viktor, PhD., Mgr. Krausko Miroslav, PhD., Ing. Labajová Mária, PhD., Mgr. Peterková Darina, PhD., Mgr. Šafránek Martin, PhD. |
| Anotácia: | Nevyhnutnou podmienkou klonálneho množenia rastlín pomocou stonkových odrezkov je tvorba kvalitného systému adventívnych koreňov. Tieto sa spravidla tvoria de novo z už špecializovaných buniek. Kompetentné bunky sa musia preprogramovať a to je sprevádzané ich závažnými zmenami na rôznych úrovniach. V projekte chceme prispieť k poznaniu faktorov, od ktorých závisí optimálna tvorba koreňov štúdiom tenkých intenódiových diskov viniča a arábkovky. Zistíme požiadavky pre tvorbu koreňov a po indukcii budeme pomocou bunkovo biologických postupov študovať zmeny sprevádzajúce aktivizáciu a rediferenciáciu kompetentných buniek. Pre poznanie kľúčových génov participujúcich v procese podrobíme indukované a neindukované explantáty RNA sekvenovaniu pomocou Illumina platformy. Po získaní kvantitatívnych údajov o expresnom profile bude expresia niektorých odlišne exprimovaných génov overená pomocou qRT-PCR. Poznatky sa môžu využiť v šľachtiteľskej praxi pre optimalizáciu zakoreňovania hospodársky významných druhov. |
| Úloha kremíka v metabolických a biochemických procesoch rastlín vystavených stresu z toxických a potenciálne toxických prvkov | |
| The role of silicon in metabolic and biochemical processes of plants exposed to stress induced by toxic and potentially toxic elements | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0103/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Fialová Ivana, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Fiala Roderik, PhD., MSc. Chirappuranthu Sukumaran Nair Vidya, Mgr. Jašková Katarína, RNDr. Luxová Miroslava, CSc., doc. RNDr. Vaculík Marek, PhD. |
| Anotácia: | Kontaminácia pôdy a vody ťažkými kovmi a polokovmi je dnes celosvetovým problémom. Vplyv kremíka na zlepšenie celkového prospievania poľnohospodárskych plodín vystavených rôznym typom abiotického stresu, ktorým sme sa zaoberali v našich predchádzajúcich projektoch, je známy už dlhšie, hoci mechanizmus jeho pôsobenia dodnes nie je objasnený. Cieľom projektu bude skúmanie mechanizmov účinku exogénne aplikovaného kremíka na obranné odpovede poľnohospodársky významnej plodiny kukurice a jej vyselektovaných kultivarov (prípadne ďalších plodín - pšenice a slnečnice), vystavených pôsobeniu toxických (As, Sb) a esenciálnych prvkov v nadbytku toxických (Cu), na metabolickej a biochemickej úrovni. Zameriame sa na rast, fyziologické procesy (poškodenie membrán, príjem a výdaj vody), zmeny v metabolizme dusíka a jeho možné prepojenie s antioxidačnými mechanizmami (glutatión-askorbátový cyklus), ako aj neenzymatickú a enzymatickú zložku antioxidačného obranného systému v jednotlivých orgánoch experimentálnych rastlín. |
Ukončené
| Návratová projektová schéma SAV pre rodičov po návrate z materskej a /alebo rodičovskej dovolenky - Porovnanie sekvestrácie uhlíka a pôdnych vzoriek v prirodzených lesoch a porastoch nepôvodných drevín. | |
| - | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2023 – 30. 6. 2024 |
| Evidenčné číslo: | NPS-Slabejová |
| Program: | Iné projekty |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Slabejová Denisa |
| PLANTin - Votrelci medzi nami: Časovo-priestorová dynamika rastlinných invázií a ich nepriaznivý dopad na ekosystémy | |
| Aliens among us: Spatio-temporal dynamics of plant invasions and their adverse impact on ecosystem | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2020 – 30. 6. 2024 |
| Evidenčné číslo: | APVV-19-0134 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Hrivnák Richard, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Abaffyová Lenka, PhD., Mgr. Adamčík Slavomír, PhD., Mgr. Caboň Miroslav, PhD., Ing. Čejka Tomáš, PhD., Mgr. Galvánek Dobromil, PhD., RNDr. Hodálová Iva, CSc., Mgr. Janišová Monika, PhD., RNDr. Májeková Jana, PhD., RNDr. Mereďa Pavol, PhD., RNDr. Skokanová Katarína, PhD., Ing. Slezák Michal, PhD., RNDr. Svitková Ivana, PhD., RNDr. Šingliarová Barbora, PhD., RNDr. Španiel Stanislav, PhD., Mgr. Zámocká Barbora |
| Anotácia: | Rastlinné invázie sú postupujúcim procesom, ktorý ohrozuje biodiverzitu na úrovni druhov, biotopov a krajiny. Regionálne rozdiely v zložení nepôvodnej flóry sú spôsobené najmä klimatickými a kultúrnymi faktormi. Navrhovaný projekt sa zameriava na environmentálne pozadie rastlinných invázií na Slovensku (zahŕňa prevažnú časť Západných Karpát a priľahlú časť Panónie), ktoré bolo doteraz v tomto regióne študované len okrajovo. Dynamika rastlinných invázií bude študovaná v pobrežnej vegetácii riek, ktoré hrajú dominantnú úlohu pri prirodzenom šírení inváznych rastlín. Pomocou viacročného monitoringu vegetácie, semennej banky a pôdnych vlastností odhalíme priestorovo-časové zmeny v pobrežných ekosystémoch a prepojíme ich s environmentálnymi a ľudskými faktormi. Na základe terénnych a herbárových údajov, stanovíme ekologické nároky modelových skupín inváznych rastlín (Fallopia japonica agg. a Solidago canadensis agg.) a namodelujeme ich potenciálne rozšírenie pri súčasných i predpokladaných budúcich klimatických podmienkach. Integrovaný prístup využijeme na štúdium vplyvu rastlinných invázií na poloprírodné lúky a pasienky, ktoré predstavujú najviac invadované neantropogénne biotopy na Slovensku. Porovnáme diverzitu širokého spektra organizmov (rastliny, machorasty, huby - sekvenovaním enviromentálnej DNA, mäkkýše a pôdne bezstavovce) na neinvadovaných plochách a plochách invadovaných F. japonica agg. alebo S. canadensis agg. Kombináciou analýz pôdnych vlastností, mikrobiálnej aktivity a trofie húb zistíme ako invázie vplývajú na pôdne ekosystémové procesy. Terénny experiment bude využitý na štúdium vplyvu modelových inváznych rastlín na dekompozíciu organického materiálu. Predkladaný projekt s mimoriadne širokým pokrytím taxonomických skupín a metodologických prístupov poskytne jedinečný pohľad na procesy súvisiace s rastlinnými inváziami a umožní odhaliť, okrem všeobecných trendov, aj mechanizmy špecifické pre jednotlivé druhy alebo skupiny blízko príbuzných druh. |